Ako generácia Z mení kultúru pitia alkoholu
Zatiaľ čo konzumácia alkoholu medzi dospievajúcimi klesá, užívanie drog je, zdá sa, na vzostupe.
Mladšie generácie, najmä generácia Z, sú iniciátormi revolúcie vo vzťahu k alkoholu a triezvosti, ktorú podporujú sociálne médiá a rastúci záujem o zdravie a duševnú pohodu.
Spotrebiteľský prieskum agentúry NC Solutions, ktorého sa zúčastnilo viac ako 1 000 ľudí vo veku 21 rokov a viac, ukázal, že takmer polovica Američanov chce do roku 2025 obmedziť konzumáciu alkoholu. Tento posun je najvýraznejší medzi generáciou Z – osobami narodenými v rokoch 1997 až 2012 –, pričom 65 % z nich plánuje konzumovať alkohol menej a 39 % chce s alkoholom úplne skoncovať.
Tento trend ostro kontrastuje so staršími generáciami. Len 30 % ľudí z generácie Baby boomers – narodených v rokoch 1946 až 1964 – plánuje obmedziť svoju spotrebu alkoholu, čo naznačuje, že sú menej ochotní zmeniť svoje dlhodobé návyky. Niektorí z nich možno dokonca konzumáciu alkoholu zvýšia.
Výskumy poukazujú na znepokojujúci nárast užívania alkoholu a súvisiacich zdravotných problémov u ľudí starších ako 65 rokov. Nedávna nórska štúdia navyše odhalila, že niektoré skupiny žien vrátanie žien v dôchodkovom veku sú náchylnejšie k zvýšenému pitiu alkoholu, a to najmä vína.
Podľa najnovšieho Národného prieskumu o užívaní drog a zdraví sedem miliónov seniorov uviedlo, že boli v uplynulom mesiaci minimálne raz opití.
Tento generačný rozdiel vyvoláva otázky o budúcnosti kultúry pitia alkoholu a poukazuje na možný nárast užívania iných psychotropných látok, ako sú THC, huby či ketamín, medzi mladými dospelými.
„O pití a jeho populárnosti počúvam čoraz menej,“ povedal pre Epoch Times Justin Wolfe, riaditeľ Aliya Institute a terapeut, ktorý sa venuje mladistvým s problémami so závislosťami a s duševným zdravím.
Čo stojí za zmenou prístupu generácie Z
Dôvody, prečo generácia Z upúšťa od alkoholu, sú rôznorodé, ale kľúčovú úlohu v nich zohrávajú sociálne siete. V štúdii z roku 2024 uverejnenej v časopise Frontiers in Sociology sa zistilo, že generácia Z vyhľadáva informácie skôr od influencerov než z tradičných zdrojov, čo dokazuje, ako digitálne médiá čoraz viac formujú a šíria spoločenské hodnoty. Tento vplyv sa prejavuje vo viacerých oblastiach.
Je prirodzené, že mladí dospelí dbajú na to, ako pôsobia na svoje okolie, no sociálne siete tento tlak exponenciálne zosilňujú. „Myslím si, že mnohokrát sme až príliš pohltení tým, ako nás vnímajú ostatní ľudia, a nechceme ani len riskovať, že by nás niekto považoval za chaotických a neporiadnych ľudí,“ uviedla pre Epoch Times Sofia Ruizová, študentka druhého ročníka Texaskej kresťanskej univerzity, ktorá študuje žurnalistiku.
Strach z toho, že by nás niekto vnímal ako „neporiadnych“ je podporovaný popularitou estetiky „clean girl“ (slušného dievčaťa), ktorá sa zameriava na zdravý životný štýl a starostlivosť o seba.
Clean girl sa často spája so zdravými návykmi, ako je cvičenie jogy, pilatesu, pitie zeleného smoothie alebo písanie denníka – rozhodne sa nespája s nadmernou konzumáciou alkoholu. Ideálom populárneho dievčaťa je dnes skôr obraz vyrovnaného, zdravého a často triezveho života. Tento ideál je široko propagovaný na sociálnych sieťach a ovplyvňuje to, čo je vnímané ako žiaduce a nasledovaniahodné.
Na vysokoškolských internátoch tiež existujú školské aplikácie alebo anonymné platformy, ako je Yik Yak, kde môžu študenti zverejňovať príspevky z nočného flámovania svojich spolužiakov, čo má pre nich podľa Ruizovej dlhodobé a zahanbujúce následky. Keďže so sociálnymi sieťami prichádzajú aj trvalé a široko dostupné záznamy, študenti nechcú byť navždy vnímaní v zlom svetle.
Dôsledky zlej reputácie môžu byť vážne. Ruizová spomenula svoju kamarátku študujúcu na univerzite, ktorá má vlastný účet na Instagrame. Študenti naň môžu pridávať takmer čokoľvek, a vo väčšine prípadoch sa to zverejní. Jedna študentka bola vylúčená zo spolku po tom, čo sa na tomto účte objavilo video, na ktorom bola opitá.
„Keď sme vyrastali, často sme počúvali o obavách z digitálnej stopy. Ľudia nechcú riskovať svoju budúcnosť kvôli takýmto veciam,“ dodala Ruizová.
Genderové rozdiely a verejný obraz
Tlak na udržiavanie určitého imidžu na sociálnych sieťach nepociťujú obe pohlavia rovnako. „Myslím si, že aj keď sme ako spoločnosť zjavne pokročili, na dievčatá je vyvíjaný oveľa väčší tlak,“ uviedla Ruizová.
„Chlapci sa podľa mňa nemusia toľko obávať, pretože aj keď urobia niečo trápne a niekto to zverejní, z historického hľadiska to pre nich zvyčajne nebude mať také následky ako pre dievčatá.“
Ruizová vysvetľuje, že zatiaľ čo opitý chlapec môže byť vnímaný ako jednoducho zábavný, opité dievča býva označené za neporiadne a zároveň je oveľa zraniteľnejšie voči sexuálnemu násiliu a iným trestným činom.
Zdravý životný štýl a starostlivosť o seba
Sociálne siete tiež prispievajú k rastúcemu dôrazu na zdravie a starostlivosť o seba. Wolfe podotýka, že generácia Z je neustále obklopovaná správami o sebaláske a sebarozvoji. Trendom je snaha stať sa najlepšou verziou seba samého – a práve sociálne siete tento trend poháňajú.
„Ak niekto bojuje s úzkosťou alebo depresiou, existuje množstvo dôkazov a informácií o tom, ako užívanie návykových látok tieto stavy zhoršuje. A preto môžeme vidieť, že mladí ľudia viac uprednostňujú svoje duševné zdravie,“ hovorí.
Toto zameranie na duševnú pohodu, často umocňované sociálnymi sieťami, vedie mladých dospelých k prehodnoteniu významu alkoholu v ich živote.
Ruizová pripúšťa, že niektorí študenti sa alkoholu vyhýbajú preto, aby uprednostnili svoje zdravie. „Nechcú mať po párty opicu a nechcú sa cítiť zle, čo tiež súvisí s estetikou clean girl.“ Nakoniec sa však Ruizová domnieva, že mnohí sa zdržiavajú alkoholu len preto, že ich k tomu núti strach z toho, ako ich budú vnímať ostatní.
„Myslím si, že ak by v tom nezohrávali úlohu sociálne médiá, bolo by to celkom iné,“ dodala.
Meniaca sa stigma a vplyv spoločenských hnutí
Sociálne siete nie sú založené len na individuálnom imidži. Podporujú aj širšie sociálne hnutia, ktoré menia vnímanie alkoholu. Wolfe poukazuje na to, že kampane ako suchý január, triezvy október a ďalšie populárne trendy pomáhajú odstraňovať stigmu spojenú s abstinenciou.
„Všetky tieto hnutia, ktoré sa ujali, hovoria: Musíš sa starať o seba a o svoje telo. A práve to vedie ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad tým, do akej miery je alkohol súčasťou tohto procesu,“ uviedol.
„V minulosti vždy existovala stigma: buď piješ alkohol, alebo nepiješ, lebo sa liečiš zo závislosti. No nemusí to byť len buď, alebo. Medzi týmito dvoma pólmi existuje tzv. ,šedá zóna‘.“
Táto šedá zóna rozumného pitia alkoholu a väčšieho sebauvedomovania sa stáva viditeľnejšou a akceptovanejšou aj vďaka sociálnym sieťam.
Zatiaľ čo pitie alkoholu akoby strácalo na príťažlivosti, na druhej strane dochádza k rastúcemu záujmu o alternatívne látky, ako sú drogy. Generácia Z tak možno v skutočnosti nechápe pravú definíciu triezvosti – namiesto toho niektorí siahajú po iných prostriedkoch, ktoré menia vedomie a myseľ.
Vzostup alternatívnych látok
Zatiaľ čo alkohol sa často používa na otupenie a odstránenie emocionálnej nepohody, generácia Z podľa Wolfa túži preskúmať svoje vnútro a pochopiť samých seba – a využíva na to iné látky. Nemusí ísť nevyhnutne o priamu náhradu alkoholu, ale skôr o prienik medzi experimentovaním a meniacimi sa preferenciami.
„Kyvadlo sa tak trochu vychýlilo opačným smerom,“ hovorí Wolfe.
V jesennom zhrnutí Národnej asociácie pre zdravie vysokoškolákov z roku 2024 sa uvádza, že 22,2 % opýtaných vysokoškolákov užilo v posledných troch mesiacoch marihuanu a približne 7 % užilo halucinogény – tie sú v správe definované ako extáza (MDMA), LSD, halucinogénne huby (psilocybín), PCP (anjelský prach) a ketamín.
Štúdia podporovaná americkým Národným inštitútom zdravia zaznamenala po desaťročiach relatívnej stability dramatický nárast užívania halucinogénov medzi mladými dospelými od roku 2020. V roku 2021 dosiahol počet užívateľov halucinogénov rekordných 8%, pričom v roku 2016 to bolo len 5 %. Medzi nahlásené látky patrili LSD, MDMA, meskalín, peyotl, psilocybín a PCP.
Pre niektorých môže ísť o formu samoliečby psychických problémov, pre iných o nástroj na sebapoznávanie.
Wolfe si všimol výrazný trend: „Dospievajúci mladí muži si uvedomujú a priznávajú, že majú ťažké obdobia, necítia sa dobre vo svojej koži a že nechcú hľadať úľavu v alkohole – chcú skúsiť nájsť odpoveď sami.“
„Čítajú rôzne neoverené a nepodložené výskumy a hovoria si: ‚Je to vlastne celkom prírodná látka, skúsim si dať mikrodávku‘,“ dodáva Wolfe odkazujúc na rastúci trend ketamínu, ktorý podľa neho môže pomôcť preraziť emocionálne bariéry a sprístupniť emocionálny obsah, ktorý majú ľudia tendenciu potláčať. Podľa Wolfeho sa mladí ľudia z generácie Z spájajú s predajcami ketamínu prostredníctvom šifrovaných komunikačných platforiem, ako je napríklad Telegram.
Rozšírené je aj užívanie marihuany. Prieskum agentúry Substance Abuse and Mental Health Services Administration zistil, že z 3,7 milióna ľudí vo veku 12 a viac rokov, ktorí začali v roku 2022 užívať marihuanu, bolo 1,2 milióna tínedžerov (vo veku 12 až 17 rokov) a 1,2 milióna mladých dospelých (vo veku 18 až 25 rokov). Užívanie marihuany v tejto vekovej skupine je na najvyššej úrovni od konca 80. rokov 20. storočia.
Ruizová uviedla, že popularita marihuany môže súvisieť s tým, že je spoločensky prijateľnejšia: „Človek sa nemusí toľko báť, že sa strápni, pretože keď je niekto pod vplyvom marihuany, väčšinou sa len uvoľní a upokojí, zatiaľ čo keď je niekto opitý, nemá kontrolu nad svojím konaním.“
Všimla si aj vznik rôznych sociálnych skupín: „Stále existujú ľudia, ktorí pijú, ale zároveň je tu nová a rovnako silná skupina, ktorá len fajčí (marihuanu) – buď ste fajčiar, alebo pijete.“
Hoci je pokles konzumácie alkoholu u generácie Z evidentný, zatiaľ nie je možné s istotou povedať, či to vedie k zvýšenému užívaniu iných látok. Pravdepodobne ide o kombináciu rôznych faktorov vrátane skutočného posunu k triezvosti, experimentovania a u niektorých aj možné nahradenie jednej látky inou.
Možno práve sociálne siete prispievajú k šíreniu informácií a normalizácii užívania alternatívnych látok. Výskum zameraný na ich užívanie medzi generáciou Z je však zatiaľ len v počiatočnom štádiu. Na úplné pochopenie trendov a motivácií ich užívania je potrebných viac štúdií.
Budúcnosť kultúry pitia alkoholu
Meniaci sa vzťah generácie Z k alkoholu vyvoláva otázky o budúcnosti celej kultúry pitia alkoholu. Či ide iba o módnu vlnu poháňanú sociálnymi médiami s dôrazom na imidž a zdravý životný štýl, alebo o hlbší posun v tom, ako mladí ľudia vnímajú alkohol a sociálne väzby, ukáže len čas.
Záujem o alternatívne látky vrátane marihuany a halucinogénov prináša mnohé komplikácie. Zatiaľ čo niektorí v nich môžu nachádzať určité prínosy, najmä v súvislosti s duševným zdravím a sebapoznaním, riziká sú nepopierateľné. Dospievajúci sú voči účinkom drog obzvlášť zraniteľní – ich skoré užívanie môže narušiť vývoj mozgu, zhoršiť kognitívne funkcie a výrazne zvýšiť riziko vzniku závislosti.
Vplyv sociálnych sietí na užívanie návykových látok generáciou Z je zložitý a mnohostranný. Hoci môžu prispievať k pozitívnemu poklesu konzumácie alkoholu, zároveň však vytvárajú prostredie so zvýšeným rizikom užívania nelegálnych drog.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
