Štvrtok 13. novembra, 2025
(Zdroj: Archív Anky Opatovskej)
»

Výrobkyňa mušelínových vreckoviek: Sú symbolom čias, keď sa veci používali s úctou, nič nebolo jednorazové (Rozhovor)

Anka Opatovská vracia do života tradíciu látkových vreckoviek v modernej a ekologickej podobe z kvalitného mušelínu. Každá vreckovka je výsledkom vlastnoručnej práce, od výberu látky až po posledný steh. Anka stavia na poctivosti, lokálnej výrobe a udržateľnom prístupe, ktorým sa líši od klasickej bavlny a pásovej výroby. V rozhovore nám prezradila, čo ju inšpirovalo k založeniu vlastnej značky, prečo sa rozhodla práve pre prácu s mušelínom a takisto nám poradila, ako sa o mušelínové vreckovky správne a hygienicky starať, aby si zachovali svoju kvalitu a estetiku.

Epoch Times Slovensko: Patríte k hŕstke slovenských značiek, ktoré sa pustili do práce s mušelínom. Čím ste sa na začiatku inšpirovali?

Anna Opatovská: Na začiatku ma inšpiroval vlastný život a najbližšia rodina. Keď sa mi narodili vnúčatá, začala som si viac všímať, koľko odpadu denne vyprodukujeme, najmä v podobe papierových vreckoviek a obrúskov. Mrzelo ma to, pretože som si pamätala časy, keď boli látkové vreckovky bežnou súčasťou každej domácnosti. A keďže už dlhšie šijem oblečenie pre detičky z prírodných materiálov, mušelín ma zaujal svojou jemnosťou a priedušnosťou. Ideálne sa hodí k citlivej detskej pokožke a zároveň krásne vyzerá. Spojenie tradície látkových vreckoviek s moderným ľahkým materiálom mi pripadalo zmysluplné, a tak vznikla myšlienka ušiť prvé mušelínové vreckovky pod značkou Anopka.

Látkové vreckovky vôbec nie sú novinkou, keďže viaceré generácie práve s týmito vreckovkami vyrastali. Ako si na ne spomínate vy? Aké boli typické látkové vreckovky? Hojne sa totiž objavovali ešte pred dvomi dekádami…

Na látkové vreckovky si spomínam veľmi živo. Kedysi ich mal doma každý – pekne poskladané, vyžehlené a pripravené v zásuvke. Často mali jemné kárované alebo kvetinové vzory, niektoré dokonca vyšívané iniciály. Boli to malé textílie, ktoré mali v sebe niečo osobné – človek ich nevyhodil, ale opral a ožehlil. Mali svoj pôvab aj praktickosť a pre mňa sú symbolom čias, keď sa veci používali s úctou a nič sa považovalo za jednorazové. Možno práve táto spomienka na jednoduchosť a trvácnosť ma dnes tak priťahuje k látkovým vreckovkám.

(Zdroj: Archív Anky Opatovskej)

Neskôr ich nahradili papierové alternatívy…

Áno, papierové vreckovky priniesli hlavne pohodlie a rýchlosť – použijeme, vyhodíme a máme po starosti. V tom je ich najväčšia výhoda, ale aj nevýhoda zároveň. Sú praktické na okamžité použitie, no nemajú žiadnu trvácnosť ani vzťahovú hodnotu. Na rozdiel od látkových vreckoviek, ktoré môžeme prať a používať znova a znova. Papierové tvoria obrovské množstvo odpadu. Navyše sú často drsnejšie k pokožke a ich výroba zaťažuje prírodu. Na druhej strane látková vreckovka je jemná, šetrná a stále poruke, stačí ju vyprať a slúži ďalej.

Môžeme to teda zhodnotiť tak, že papierové vreckovky ponúkajú menej výhod ako tie látkové?

Áno, určite by som to tak zhrnula. Papierové vreckovky sú síce praktické na jedno použitie, ale ich životnosť sa končí po pár sekundách a zanechávajú za sebou odpad, ktorý sa hromadí každý deň. Látkové vreckovky sú presne opačné. Vydržia roky, dajú sa oprať, znovu použiť a pritom stále vyzerajú pekne. Presviedča ma o tom aj pocit, ktorý pri nich mám: že robím niečo zmysluplné. Nie je to len o ekológii, ale aj o vzťahu k veciam. Látková vreckovka má dušu, je osobná a stáva sa súčasťou každodenného života. Navyše, keď ju človek drží v ruke, cíti jej jemnosť a poctivosť materiálu, je to rozdiel, ktorý sa nedá nahradiť papierom.

Nie je však látka ako látka – prečo ste sa vo svojej výrobe rozhodli práve pre mušelín?

Mušelín som si zamilovala hneď, ako som s ním prvýkrát začala pracovať. Je to materiál, ktorý spája jemnosť s praktickosťou. Na dotyk je neuveriteľne mäkký, vzdušný a ľahký, ale pritom prekvapivo pevný a odolný. Na vreckovky je ideálny hlavne preto, že krásne saje vlhkosť, rýchlo schne a každým praním sa stáva ešte jemnejším. Navyše je to bavlnený materiál, takže je šetrný aj k detskej pokožke. Mušelín má v sebe prirodzenú eleganciu. Vďaka svojej štruktúre pôsobí prirodzene, útulne a veľmi príjemne – a práve to robí mušelínové vreckovky výnimočnými.

Mušelínové vreckovky sú však aj viac než len praktické. Okrem toho, že sú šetrné k prírode, majú aj hravý rozmer – najmä tie, ktoré sú určené pre deti. Na vreckovkách sú ilustrácie zvieratiek, takže sa z nich môže stať aj malá učebná pomôcka. Deti sa učia spoznávať, čo je to za zvieratko. Vreckovku možno použiť nielen na utieranie, ale aj ako drobnú prikrývku, podbradník alebo v lete ako pokrývku na hlavičku. Je to kúsok, ktorý má množstvo využití.

(Zdroj: Archív Anky Opatovskej)

Čo z neho robí taký odolný a trvácny materiál?

Mušelín je tkaný zo 100-percentných bavlnených nití, ktoré sú usporiadané vo voľnej, ale zároveň pevnej väzbe. Práve táto štruktúra mu dodáva pružnosť a odolnosť – látka sa nepretrhne ani pri častom praní a používaní. Často sa používa aj viacvrstvový mušelín, ktorý má dve či tri jemne prepletené vrstvy.

Ako dlho vydržia vreckovky z kvalitného mušelínu?

Ak sa o mušelínové vreckovky staráme správne, teda perieme ich pri nižších teplotách, nepoužívame agresívne prostriedky a necháme ich voľne vyschnúť, tak vydržia roky. Mám vreckovky, ktoré používam niekoľko rokov a stále sú v perfektnom stave, len s tým rozdielom, že sú ešte mäkšie než na začiatku.

Aj dnes ešte nájdeme na trhu viacero výrobcov látkových vreckoviek, ktorí ich vyrábajú z klasických bavlnených vláken. Čím vyniká mušelín v porovnaní s bežnou bavlnou?

Mušelín je síce tiež bavlna, ale spracovaná iným spôsobom. Je redšie tkaný, vďaka čomu je ľahší, vzdušnejší a oveľa jemnejší na dotyk než klasická bavlna. Zároveň má prirodzene pokrčený povrch, takže je mäkký a pružný aj bez žehlenia. Pri používaní je obrovskou výhodou jeho savosť – mušelín výborne nasáva vlhkosť, no pritom veľmi rýchlo schne. To z neho robí ideálny materiál pre každodenné používanie, najmä tam, kde je potrebná jemnosť a hygiena, napríklad pri deťoch alebo citlivej pokožke.

Kvalitná mušelínová vreckovka musí byť v prvom rade jemná, savá a pevne obšitá, aby sa okraje časom nestrapkali. Pri vreckovkách používam dvojvrstvový mušelín, ktorý má ideálnu hrúbku – je dostatočne savý, ale zároveň zostáva ľahučký a rýchlo schne. Veľmi dôležitá je aj kvalita samotnej bavlny a potlače. Používam certifikovaný bavlnený mušelín, ktorý je šetrný k pokožke, a kvalitné potlače si dávam robiť v Moyom na Slovensku, aby boli ekologické a bezpečné zo zdravotného hľadiska. Dobrú vreckovku spoznáte aj podľa dotyku. Mala by pôsobiť mäkko, nie šušťavo, a pri priložení k tvári by ste mali mať pocit prirodzenej jemnosti. To je pre mňa znak, že vreckovka je naozaj kvalitná a bude dobre slúžiť.

(Zdroj: Archív Anky Opatovskej)

Ako prebieha výroba takýchto vreckoviek? Aké sú jej prvé kroky?

Proces výroby sa začína už pri samotnom výbere látky. Používam kvalitný bavlnený mušelín, ktorý si dávam tlačiť v tlačiarni v Starej Turej. Tam vznikajú aj jedinečné potlače s ilustráciami od slovenskej ilustrátorky, ktoré dávajú vreckovkám ich osobitý charakter. Keď látku dostanem, predpieram ju, aby sa mierne zrazila. Vďaka tomu si vreckovky neskôr zachovajú svoj tvar a hebkosť. Potom nasleduje strihanie na presné rozmery a príprava okrajov. V tejto fáze dávam pozor na smer tkania a na to, aby sa látka nekrútila, pretože mušelín má svoju „živú povahu“. Každý kus si pripravujem ručne, aby bol výsledok rovnomerný a precízny.

Čo nasleduje potom?

Po príprave látky nasleduje samotné šitie a dokončovanie detailov – to je srdce celej výroby. Každú vreckovku šijem sama, takže mám úplnú kontrolu nad kvalitou. Mušelín je špecifický tým, že sa mierne naťahuje, preto treba pracovať pomaly a precízne, aby sa okraje nevlnili a zostali hladké. Každý kus pevne obšívam dvojitým stehom, aby vreckovka vydržala časté pranie aj každodenné používanie. Potom ju dôkladne skontrolujem, zastrihnem nitky a podľa potreby ešte prežehlím, aby sa pekne zrolovali okraje. Na záver prichádza to najkrajšie. Vidím hotový výrobok s krásnou ilustráciou, ktorá dodá vreckovke dušu. Každá z vreckoviek je originál, pretože každá prejde mojimi rukami od začiatku až do konca.

(Zdroj: Archív Anky Opatovskej)

Na čo si v priebehu výroby musíte dávať pozor? Čím dokáže mušelín prekvapiť?

Mušelín je nádherný materiál, ale má svoju osobitosť – dokáže byť jemný aj trochu nevyspytateľný. Pri výrobe si musím dávať pozor najmä na napätie látky počas šitia, pretože sa ľahko naťahuje a môže sa zvlniť. Každý steh musí byť presný a rovnomerný, inak vreckovka stratí svoj tvar. Ďalšou vecou je správne žehlenie a pranie látky ešte pred šitím, aby sa po dokončení už nezrazila. Mušelín dokáže prekvapiť tým, ako sa pri prvom praní ešte zjemní – stane sa z neho nádherne hebká a priedušná látka. To je moment, ktorý mám na ňom najradšej, že sa mení k lepšiemu s každým použitím. A potom je tu aj vizuálne prekvapenie, keď sa potlač spojí s prirodzenou štruktúrou mušelínu, vznikne jemný, mäkký efekt, ktorý nepôsobí umelo, ale veľmi prirodzene a útulne.

Ako správne ošetrovať vreckovky? Čím dokážeme najviac znížiť ich kvalitu?

Najčastejšie chyby vznikajú zo snahy dopriať vreckovkám viac, než potrebujú. Napríklad, keď ich zákazníci perú na príliš vysokej teplote alebo používajú agresívne pracie prostriedky či bielidlá. Tým sa vlákna oslabujú a látka môže stratiť svoju prirodzenú jemnosť. Odporúčam ich prať pri teplote do 40 °C s jemným pracím prostriedkom, ideálne bez bielidiel a bez aviváže – tá by mohla znížiť ich savosť.

Ďalšou častou chybou je žehlenie na vysokej teplote – mušelín to vôbec nepotrebuje. Má svoj prirodzene krčený vzhľad, ktorý k nemu patrí.

Občas sa stane, že ľudia nechajú vreckovky dlhšie vlhké v taške alebo košíku na pranie, čo nie je ideálne, pretože vlhkosť môže oslabiť vlákna. Stačí ich nechať preschnúť a všetko bude v poriadku. Inak sú mušelínové vreckovky veľmi odolné. Ak sa s nimi zaobchádza jemne, vydržia dlhé roky a časom dokonca zmäknú a stanú sa ešte príjemnejšími.

Ďakujeme za rozhovor!

Podporte nás

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj