Domov

Žilinka napadol kľúčovú časť novely Trestného poriadku na Ústavnom súde: žiada zásah pre zmeny pri kajúcnikoch

Generálny prokurátor Maroš Žilinka napadol na Ústavnom súde kľúčovú časť novely Trestného poriadku, ktorá mení pravidlá pre používanie výpovedí tzv. kajúcnikov. Tvrdí, že nové ustanovenie môže byť v rozpore s Ústavou aj s Európskym dohovorom o ľudských právach. Novela vyvolala ostrú kritiku prokurátorov, opozície aj právnej verejnosti, zatiaľ čo vládni predstavitelia ju obhajujú ako logickú a potrebnú.

Žilinka podal podnet na ÚS

Generálny prokurátor Maroš Žilinka napadol na Ústavnom súde (ÚS) SR ostatnú trestnoprávnu novelu, konkrétne procesnú časť – výpoveď kajúcnikov. 14. januára o tom informoval na sociálnej sieti.

„Dnes som na Ústavnom súde Slovenskej republiky podal návrh na začatie konania o súlade § 119 ods. 6 Trestného poriadku (nepoužiteľnosť dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby) s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu,“ napísal Žilinka.

Predmetné ustanovenie, ktoré je podľa šéfa prokuratúry v rozpore s Ústavou i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných osôb je v Trestnom poriadku aktuálne upravené nasledovne:

„Za dôkaz získaný prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu, ktorý sa nesmie v konaní použiť podľa odseku 5, sa považuje aj dôkaz získaný od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit a ktorá v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti.“

Rozhodnutie využiť svoje ústavné oprávnenie generálny prokurátor avizoval už koncom  decembra po tom, čo nová trestnoprávna legislatíva nadobudla účinnosť.

Najzásadnejšia zmena trestnoprávnych kódexov

Poslanci Národnej rady (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní 11. decembra schválili novelu trestnoprávnych kódexov. Pôvodný návrh sa primárne sústredil na „horalkovú“ kriminalitu a na zavedenie pravidla „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach. 

Počas druhého čítania v parlamente však do predkladaného návrhu na poslednú chvíľu pribudli aj ďalšie zmeny (cez tzv. prílepky) vrátane rozšírenia trestného činu marenia volebnej kampane na konanie spájané s „cudzou mocou“ a zavedenia novej skutkovej podstaty trestného činu „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“.

Za najzásadnejšiu zmenu Trestného poriadku, ktorú napadol aj generálny prokurátor, je považované obmedzenie využívania výpovedí tzv. kajúcnikov. Teda spolupracujúcich obvinených. Ide o osoby, ktoré sa priznali k trestnej činnosti a spolupracujú s políciou výmenou za nižší trest alebo beztrestnosť. Ak sa preukáže, že spolupracujúci obvinený v minulosti klamal alebo zamlčal podstatné skutočnosti, jeho výpovede sa stanú nepoužiteľnými vo všetkých ďalších trestných konaniach. 

Súdy tak doteraz mali priestor hodnotiť dôveryhodnosť kajúcnikov individuálne, po novom bude výpoveď kajúcnika, ktorý zamlčal podstatné skutočnosti v inom konaní, považovaná za nezákonnú a nepoužiteľná ako dôkaz.

Kritika od Rady prokurátorov

Novelu Trestného zákona a Trestného poriadku ostro kritizovala aj Rada prokurátorov SR, pričom ju označila za protiústavnú a prijatú v rozpore s legislatívnymi pravidlami. Rada vyjadrila značný nesúhlas so skráteným legislatívnym konaním, obídením odbornej diskusie a používaním „prílepkov“ na presadzovanie nesúvisiacich zmien.

Za neakceptovateľné považaduje aj zmeny týkajúce sa kajúcnikov, ktoré podľa nej zasahujú do nezávislosti súdov a práva na obhajobu, keďže obmedzujú hodnotenie dôkazov súdom.

„Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylúčenie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy,“ uviedli prokurátori s tým, že úprava zároveň vytvára neprípustnú kolíziu s právom obvineného odoprieť výpoveď, keďže využitie tohto práva sankcionuje zneplatnením jeho svedectva v iných konaniach.

Susko v zmenách nič dramatické nevidí

Podľa slov Ministra spravodlivosti SR Borisa Suska (Smer-SD) novela Trestného zákona neprináša žiadnu „revolúciu“, ale len rozumné a logické úpravy. „Nič dramatické sa nemení a princípy spravodlivosti zostávajú zachované,“ uviedol 14. decembra vo videu na sociálnej sieti. 

Naopak, novela má podľa jeho slov zvýšiť kvalitu dokazovania a dôveryhodnosť súdnych rozhodnutí. Kritiku opozície označil za prehnanú a teatrálnu. Zdôraznil, že nové pravidlo sa týka len prípadov, keď sa preukáže, že kajúcnik klamal v podstatnej okolnosti v inom konaní – vtedy sa jeho výpoveď nemôže použiť. 

„Novela zavádza jediné mimoriadne logické a potrebné pravidlo: ak sa preukáže, že kajúcnik v inom trestnom konaní napríklad ako svedok klamal v podstatnej okolnosti, jeho výpoveď nemôže byť použitá. Nevylučuje to jeho výpoveď však úplne. Tak, ako doteraz, rozhodne o tom výlučne súd, či išlo o lož alebo zamlčanie v podstatných skutočnostiach. Inými slovami, či je takýto spolupracujúci obvinený dôveryhodnou osobou. Súd bude teda aj naďalej hodnotiť dôveryhodnosť výpovede, skúmať kontext, porovnávať výpovede v rôznych konaniach a posudzovať, či kajúcnik hovoril pravdu alebo nie,“ vysvetlil Susko. 

Podnety opozície na ÚS

Deň pred Vianocami novelu schválenú parlamentom podpísal prezident Peter Pellegrini. Uviedol, že v právnom štáte nie je možné akceptovať, aby bol niekto odsúdený len na základe výpovede niekoho, u koho je zrejmé, že páchal trestnú činnosť a v mnohých výpovediach klamal.

Opozícia na prezidentov podpis reagovala ohlásením podaní niekoľkých podnetov na ÚS. „Budeme žiadať pozastavenie účinnosti tohto zákona a jeho zhodenie zo stola. Teraz bude na Ústavnom súde, aby ochránil právny štát tam, kde zlyhala hlava štátu,“ vyhlásila 23. decembra bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).

V rovnaký deň o podaní podnetu na ÚS informovalo aj Progresívne Slovensko. „Podali sme podnet na Ústavný súd, aby posúdil novelu trestných kódexov, ktorú dnes zbabelo a zákerne podpísal Peter Pellegrini,“ napísali na sociálnej sieti poslankyne Lucia Plaváková a Zuzana Števulová.

Zároveň uviedli, že žiadali aj o pozastavenie účinnosti, avšak vzhľadom na okolnosti mali zúžený priestor konať. „Spravili to zákerne. Pod rúškom Vianoc a tmy. Tak ako pracuje mafia,“ napísali opozičné poslankyne.

Kaliňák: Poslanci majú plné právo upravovať a meniť návrhy zákonov

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) zmeny v hodnotení výpovedí kajúcnikov nepovažuje za protiústavné. Uviedol to 14. januára na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády. Dodal, že nepozná konkrétne dôvody, pre ktoré sa generálny prokurátor Žilinka obrátil na ÚS. 

Kaliňák zároveň zdôraznil, že poslanci NR SR majú plné právo upravovať zákony aj meniť ich návrhy priamo počas rokovania v parlamente. „Využívanie práva, ktoré je garantované v ústave, nemôžete nazývať jeho zneužívaním. Pretože ak má raz právo podať pozmeňujúci návrh, dokonca úplne nový návrh zákona, tak ho proste má,“ povedal.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK