Štvrtok 30. júla, 2026
(Zdroj: archív Jakuba Samseliho)
»

Záchranár a brašnár Jakub: Lokálni výrobcovia vás naučia, že mať málo kvalitných výrobkov je viac ako mať doma hŕbu budúceho odpadu (Rozhovor)

Prešovčan Jakub Samseli pracuje v ambulancii rýchlej zdravotnej pomoci a vo svojom voľnom čase sa venuje amatérskemu brašnárstvu. K remeselnému spracovaniu pričuchol už ako dieťa, keď sledoval prácu svojho deda, výrobcu nožov. Postupne sa začal zoznamovať s kožou a vytvárať jednoduché puzdrá na nože, ktoré dnes dopĺňa aj o puzdrá na strelné zbrane, doklady, zásobníky či peňaženky. V rozhovore nám Jakub vysvetlil, prečo kožené výrobky obstoja v skúške časom, ako ohodnotiť kvalitu koženého výrobku v bežnom obchode a ktoré kedysi výlučne kožené výrobky sa dnes už úplne vytratili

Epoch Times Slovensko: Vo vašej remeselnej dielni dnes vznikajú rozličné výrobky, ktorým sa len ťažko vyrovnajú tie z pásovej výroby. Priblížte nám, ako vyzerala vaša remeselná cesta? Ako ste začínali?

Jakub Samseli: Začal som už na základnej škole, keď som skúšal ušiť svoje prvé kožené puzdrá na nože, ktoré vyrobil môj dedo. Nevedel som, odkiaľ zohnať materiál, a tak som len rozoberal staré brašny – dnes by som už však takýto čin nespáchal. Tie brašny mali veľkú remeselnú hodnotu. 

Čo vás v tak mladom veku oslovilo na tomto remesle?

Z detstva si pamätám, ako ma fascinovali a vždy mi príjemne voňali kožené výrobky. A keďže môj dedo kedysi vyrábal nože, dostal som raz nápad, že vyrobím puzdrá na tie, ktoré ich nemali. Inak ich dedo dával šiť komusi inému. Vtedy som nemal ani poriadne náradie, väčšinu času som improvizoval. Z brašnárskeho náradia som mal len šidlo po pradedovi, ktorý na dedine opravoval kožené topánky. 

Postupne som skúšal vyrobiť aj nejaké peňaženky a kožu som používal aj na rôzne opravy. Neskôr však prišla stredná a vysoká škola, záujmy sa trochu obmenili a na toto remeslo som na nejaký čas doslova zabudol. Musela prísť až pandémia, aby som pochopil, že musím niečo znova začať tvoriť. Začal som vyrábať rôzne drobnosti z dreva, no netrvalo dlho a znovu som privoňal ku koži. V tom čase som sa znova rozbehol a začal viac pracovať s týmto krásnym materiálom.

(Zdroj: archív Jakuba Samseliho)

Práca s kožou je pomerne široký pojem. Čomu presne sa venujete? Aké výrobky vznikajú pod vašimi rukami?

Dnes vyrábam hlavne peňaženky, opasky, dámske kabelky a pánske tašky, ale nebránim sa takmer žiadnym výrobkom. Koža sa dá použiť na neuveriteľne veľa miestach. Napriek tomu, že rád skúšam vyrábať nové veci, povedal by som, že moje zameranie sa už pomerne vyrysovalo a niektoré zákazky odmietam. Hlavne ak ide o veľmi špecifické záležitosti, kde potrebujem iné náradie a iné skúsenosti, ako napríklad oprava koženej obuvi a koženého oblečenia, čalúnenie, konské sedlá a postroje. Do týchto odborov sa nechcem miešať, lebo by som pri tom strávil veľa času, došlo by aj k znehodnoteniu istého množstva materiálu a toto by mi nikto nezaplatil. Častokrát pri takýchto záležitostiach potrebujete aj šijací stroj, ktorý však v mojej dielni nenájdete. Ja všetko šijem iba ručne.

Šijete veci, ktoré podľa vašich slov obstoja v skúške časom…

Áno, obstoja v skúške časom, pretože používam najlepšie materiály, aké som schopný zohnať. Používam výlučne prírodne činenú kožu, v angličtine vegetable tanned leather. Ide o kožu, spracovanú pomocou rastlinných zložiek – trieslovín a tanínov. Je to starobylý proces spracovania, ktorý sa obmenil len minimálne. Táto koža je nasaturovaná tukmi a pri správnej údržbe vydrží generácie. Na šitie používam ľanové nite a šijem tradičným sedlárskym stehom, ktorý pri správnom prevedení je takisto neuveriteľne trvácny. Je dôležité spomenúť, že ručné šité kožené výrobky, ak narazia na limity svojej životnosti, tak pre brašnárov so správnymi skúsenosťami sú veľmi ľahko opraviteľné. Zároveň je to radosť a pocta opravovať tieto výrobky, ktoré slúžia svojim majiteľom mnoho rokov a hlavne je to záväzok umožniť, aby im robili radosť naďalej.

Spomeniete si aj na tie najstaršie výrobky, ktoré vyšli z vašej dielne a stále slúžia svojim majiteľom? Aké je tajomstvo dlhej trvácnosti a kvality?

Tak tie najstaršie nie sú v pravom slova zmysle vôbec staré, pretože stále vyrábam tieto výrobky krátko. Zatiaľ asi všetky slúžia bez problémov a s opravami svojich výrobkov sa ešte nestretávam. Skôr môže ísť o prerábku alebo drobné vylepšenie, pretože dizajn stále zlepšujem a vychytávam muchy, preto som rád, ak mi moji zákazníci dajú po čase spätnú väzbu, ako sú s výrobkom spokojní. Každopádne, ak si porovnáte životnosť rôznych „kožených“ výrobkov z masovej produkcie s krátkou históriou mojej dielne, myslím si, že už teraz mám náskok. 

(Zdroj: archív Jakuba Samseliho)

Ako sú na tom peňaženky? Kedysi museli vydržať nápor hromady drobných mincí a bankoviek, dnes ich nahradili iné metódy… 

Dnes už pomaly peňaženky ani nepotrebujeme, keďže väčšinu ich funkcií nahradili telefóny a naozaj dnes už mnoho ľudí peňaženku ani nepoužíva. Používajú len malé puzdrá na osobné doklady, ktoré ostávajú v hmotnej podobe. Avšak stále je nás mnoho – aj ja sám -, ktorí máme radi vo vačku krásnu, šikovnú, koženú peňaženku na hotovosť a karty. Patina, ktorú získa časom, je príjemný bonus pre fajnšmekrov. 

Dnes už ľudia potrebujú toho v peňaženke menej. Stačí zopár kariet a malý priečinok na bankovky. Mince pomaly, ale isto, ustupujú do úzadia – ja sám ich používam len na autoumyvárke a zvyšok treba predsa nechávať tringelty alebo prosiacim okoloidúcim. 

Ktoré kožené výrobky sa už úplne vytratili?

Môžem odpovedať všeobecne, že v modernom svete už odzvonilo mnohým výrobkom, ktoré sa kedysi vyrábali výlučne z kože. Naši rodičia a starí rodičia nosili do školy koženú aktovku, bolí obutí v topánkach, ktoré boli z 90 % kožené, na prechádzku do lesa si zobrali ďalekohľad v koženom puzdre, na gitare mali kožený popruh, v dielni cirkulár poháňala kožená remenica, v autobuse boli kožené úchytky pre stojacich a mohol by som dlho pokračovať.

Na jednej strane sa venujete výrobe vizuálne atraktívnych doplnkov, no zároveň ponúkate aj vyslovene funkčné a praktické výrobky. Reč je napríklad o kožených puzdrách na nože či dokonca strelné zbrane. Kto je vaša cieľová skupina?

Vyrábam pre rôznych ľudí, občas aj puzdrá pre nožiarov a áno, významnú časť mojich zákazníkov tvoria aj ľudia zo streleckej komunity – puzdrá na zbrane, zásobníky, ale hlavne ide opäť o peňaženky – praktické dokladovky, kde sa zmestia aj veľké zbrojné preukazy.

(Zdroj: archív Jakuba Samseliho)

Ako sa ich výroba líši od výroby tašky či peňaženky? Aké sú hlavné rozdiely?

Je to náročnejší proces, pretože aby puzdro dobre sedelo a nôž z neho nevypadol, potrebujem, aby mi nôž fyzicky zaslali a puzdro vyrobím presne na mieru. U zbraní sa potrebujem osobne stretnúť s človekom a zbraň si dokonalo zamerať. Iné je to u zbraní, na ktoré som už v minulosti vyrábal puzdro, pretože strihy si odkladám.

Čo by ste označili za hlavné atribúty, ktoré musí takéto puzdro spĺňať? Aké by malo byť? 

Pevné, pružné, tesné, no hlavne bezpečné a praktické.

Keď sa ocitneme v bežnom obchode, či už s oblečením, alebo obuvou, a zbadáme kožený výrobok, často kvalitu hodnotíme podľa hrúbky kože či dokonca známej „koženej“ vône. Je to správne? 

V skutočnosti by som sa zameral hlavne na spôsob spracovania kože – chemické a prírodné činenie sú dva podstatné rozdiely. Rovnako pôvod kože. Je ohromný rozdiel v prírodne spracovanej koži z európskej a z indickej garbiarne. Takisto tam ide aj o etický pôvod. Je rozdiel, ak garbiareň spolupracuje s chovom zvierat určených výslovne na získanie ich kože – častokrát ide o exotické zvieratá ako krokodíly a podobne, alebo garbiareň, ktorá spolupracuje so susednou farmou, kde chovajú hovädzí dobytok na mäso a ich koža sa inak stáva len odpadom, ktorý putuje do spaľovne. 

Pokiaľ by išlo len o samotnú kvalitu, som presvedčený, že výrobok vyrobený z akejkoľvek pravej kože bude vždy kvalitnejší ako výrobok z ”fejkovej” plastovej alebo inej „vegánskej“ náhrady kože. 

Na záver by som dodal, že je lepšie podporiť výrobcu/značku, ktorý je 100-percentne transparentný a o pôvode svojich materiálov a o svojich pracovných postupoch sa nemá problém podeliť, ak sa ho na to zákazník opýta. Viem, že takéto výrobky budú o čosi drahšie, ale zároveň som si istý, že s nimi budete nadmieru spokojní a budú vám robiť radosť veľmi dlho. Podporte lokálnych výrobcov a firmy, ktoré vám svoje výrobky v prípade potreby kedykoľvek opravia a naučia vás, že mať málo kvalitných výrobkov je viac ako mať doma hŕbu budúceho odpadu.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.

Prečítajte si aj