Domov

Spor Kaliňáka s Valáškom: absencia vo výbore, cena stíhačiek F-16 a väzby na českého podnikateľa Strnada

Minister obrany Kaliňák a opozičný poslanec Valášek sa v posledných dňoch dostali do viacerých sporov týkajúcich sa rezortu obrany. Kým Kaliňák Valáškovi vyčítal neúčasť na rokovaní zahraničného výboru, poslanec kritizoval predražené vládne obranné nákupy vrátane stíhačiek F-16. Výmenu názorov medzi nimi vyostrili aj medializované informácie o Kaliňákovej predchádzajúcej spolupráci so spoločnosťami spojenými so skupinou CSG českého podnikateľa Strnada, od ktorých neskôr rezort obrany nakupoval techniku.

Zahraničný výbor nebol uznášaniaschopný

Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR mal v pondelok 14. septembra rokovať o posilnení bezpečnosti východného krídla NATO v súvislosti s novými dronovými systémami a ochranou pred dronmi. Ten však napokon kvôli absencii viacerých členov nebol uznášaniaschopný.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v tejto súvislosti adresoval ostrú kritiku podpredsedovi výboru Tomášovi Valáškovi (PS) za jeho neúčasť na rokovaní. 

„Pán Valášek, parlament nie sú mimovládky, tu treba chodiť aj do práce,“ odkázal Kaliňák 14. septembra vo videu poslancovi. 

Rokovanie výboru sa malo venovať aj spolupráci s Poľskom a Rumunskom. Slovensko plánuje do oboch krajín vyslať najviac 101 vojakov s 3D radarmi na detekciu vzdušných hrozieb.

„Páni ak chcete robiť politiku, príďte do práce. Beriete za to peniaze a nie malé,“ vyzval Kaliňák chýbajúcich opozičných členov výboru.

Dodal, že by mali do práce chodievať o hodinu skôr a diskutovať o vážnych veciach a nie si len vymieňať odkazy prostredníctvom sociálnych sietí.

 „Tá vaša nadutosť, ktorou pristupujete k životu a ku celému spravovaniu Slovenskej republiky, je úplne vražedná,“ odkázal Kaliňák Valáškovi.

Odpoveď Valáška

Valášek vo svojom videu na sociálnej sieti odpovedal, že návrh na vyslanie síl do Poľska a Rumunska predkladal v parlamente dvakrát a Kaliňáka osobne konfrontoval na inom zasadnutí.

 „Ak tu má niekto kvôli dochádzke maslo na hlave, tak je to minister Kaliňák,” naznačil Valášek.

Poslanec priblížil, že minister bol prítomný na menej ako polovici organizovaných zasadnutí Výboru pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

„Takže pán minister Kaliňák, než sa začnete do niekoho obúvať, najskôr sa presvedčte, či máte urobený poriadok vo svojich radoch. Lebo inak vyzeráte nie ako seriózny minister, ale ako taký premotivovaný tínedžer, čo dostane bumerang na Vianoce, a s nadšením ho zahodí niekam do diaľky a on sa mu vráti a kolfne ho pekne do čela,” uzavrel.

Výbor pripraví novelu umožňujúcu zásah proti dronom

Parlamentný výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva schválil vo štvrtok 17. septembra na návrh Valáška vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť novelu zákonov umožňujúcu zásah proti dronom. Valášek to odôvodnil rastúcim rizikom prenikania dronov do vzdušného priestoru krajín NATO v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. 

„Parlament potrebuje dať vojakom jasný mandát na prípadný zákrok proti takýmto incidentom a chrániť tak životy a majetok ľudí na Slovensku,“ skonštatoval opozičný poslanec.

Zároveň vzniesol kritiku voči prezidentovi Petrovi Pellegrinimu za jeho výroky o nečinnosti opozície. Valášek uviedol, že opozičné strany sa problematike venujú už niekoľko mesiacov.

„Je smutnou vizitkou súčasného držiteľa tejto funkcie, že on tému využil na lacný kopanec do opozície, navyše založený na lži či nevedomosti. Pritom je to opozícia, ktorá koná štátnicky a rieši reálny problém bezpečnosti Slovenska,” vyhlásil poslanec PS.

Poukázal tiež na hlasovanie o vyslaní slovenských vojakov do misie NATO v Poľsku a Rumunsku, ktoré podľa neho prešlo len vďaka hlasom opozície, keďže SNS s vyslaním nesúhlasila.

„SNS si opäť raz nenechala ujsť príležitosť nadbiehať Rusku a konať proti slovenským záujmom,“ poznamenal Valášek.

V tejto súvislosti vzniesol kritiku aj voči vláde, pričom dodal, že cieľom misie je odradiť Rusko od agresie voči spojencom Slovenska.

„Hlasovanie je však hanbou celej vlády, opozícia už vlani takto Slovensko zachránila pred blamážou. S otázkami obrany sa nehrajú politické hry,“ zhrnul Valášek.

Spor o cenu stíhačiek

Slovensko by malo k ochrane východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO) prispieť aj rozšírenou letkou stíhačiek F-16. Slovensko plánuje kúpiť ďalšie štyri stíhačky. Jediný zatiaľ potvrdený údaj je základný kontrakt za 390 miliónov eur bez dane a cla. Konečná cena nákupu zatiaľ nie je známa.

Poslanec Valášek tvrdí, že táto suma je značne podhodnotená. „Nezahŕňa dane a clá. Takmer určite sa objednávka bude rozširovať, veď Kaliňák si už od amerického Kongresu vypýtal drahší balík s bombami, raketami či radarmi. Len to nakúpi cez dodatky, ako je to pri tejto vláde zvykom,“ skonštatoval poslanec. 

Ponuka podľa Valáška navyše nezahŕňa náklady na údržbu. Preto si myslí, že konečná suma za štyri stíhačky presiahne miliardu eur. Opozičný poslanec skonštatoval, že vyzbrojovanie štátu by nemalo prebiehať formou nekoordinovaných nákupov. 

„Pri nákupoch v obrane potrebujeme jasné princípy. Zavedieme povinnosť vlády predkladať zákon o rozvoji obrany, ktorý bude skoordinovaný s obranným plánovaním NATO. Na štyri roky dopredu sa určí, ako by sa ozbrojené sily zmenili a koľko sa bude investovať,“ uviedol Valášek.

Návrh PS má podľa Valáška priniesť väčšiu istotu vojakom aj firmám pri plánovaní obranných investícií, výskumu a výroby.

11. septembra minister Kaliňák v relácii Braňo Závodský naživo uviedol, že základný kontrakt ostáva na 390 miliónoch eur bez dane a cla. Prípadné rozšírenie o výzbroj a vybavenie má podľa neho stáť len desiatky miliónov eur navyše.

„Mne je pána Valáška trochu ľúto v poslednej dobe, lebo on zrejme dostal úlohu, ktorú proste musí splniť. Ale aby rozumel, obchody FMS (Foreign Military Sales), ktoré organizuje americká vláda, sa nedejú tak, ako si on nejaké veci predstavuje nejakými dodatkami a podobne. Vy máte vždy nejaké spektrum možností. To znamená, momentálne to, čo bolo predmetom tejto dohody, boli štyri lietadlá vo svojej základnej podobe ako ich poznáme, dvojsedadlové,” povedal.

Zároveň pripomenul, že náklady na veľké obranné projekty často presahujú jedno volebné obdobie.

„Valášek má pravdu v tom, že to je pochopiteľne vždy, keď si dokúpite tank, tak potom si do neho kupujete muníciu. No tak niečo platíte za tú muníciu,“ uzavrel minister. 

Rezort obrany zatiaľ nedoložil konečnú oficiálnu cenu nákupu.

Kaliňákova spolupráca so Strnadom

Minulý týždeň český portál Seznam Zprávy informoval o tom, že Kaliňákova firma Kallan Consulting mala v rokoch 2022 – 2023 poskytovať platené poradenské a lobistické služby spoločnosti Army Trade zo skupiny Czechoslovak Group (CSG) českého zbrojára Michala Strnada. 

Práca sa týkala predovšetkým presadzovania vozidiel Tatra v Spojených arabských emirátoch – zahŕňala prezentácie, testovanie techniky a kontakty s tamojšími predstaviteľmi. 

Kaliňák bol väčšinu existencie firmy jej vlastníkom a konateľom. Zmluvný vzťah trval od februára 2022 do decembra 2023, teda ešte niekoľko mesiacov po jeho nástupe do funkcie slovenského ministra obrany v októbri 2023. 

Podľa portálu Seznam Zprávy platby za tieto služby prichádzali ešte aj v roku 2024. 

„Znamená to, že od októbra 2023 minimálne do roku 2024 inkasovala firma spoluvlastnená priamo slovenským ministrom obrany od zbrojárskej skupiny CSG peniaze za prácu a lobing,“ píše český portál.

Skupina CSG spoluprácu potvrdila. Platby z roku 2024 však označuje za doúčtovanie prác z predchádzajúcich rokov. Uviedla, že Kallan Consulting dostávala odmenu za konkrétne poradenské a obchodné aktivity, ktoré mali prebehnúť v čase, keď Kaliňák nezastával verejnú funkciu. 

Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) zároveň uviedlo, že od Kaliňákovho nástupu na ministerstvo obrany uzavrel rezort so spoločnosťami zo skupiny CSG rámcové kontrakty v celkovej hodnote vyše 60 miliárd eur. 

Ide prevažne o rámcové zmluvy, nie o záväzné objednávky v plnej výške. Najväčšou je sedemročná zmluva so ZVS Holding (polovičný podiel má slovenský štát, polovičný CSG) na dodávky munície až za 58 miliárd eur z decembra 2025. 

Ďalšie významné zákazky sa týkajú vozidiel Tatra – kontrakt za viac ako 700 miliónov eur z konca roka 2024 a rámcová zmluva na 1 289 vozidiel Tatra Force pre slovenské ozbrojené sily za približne 1,03 miliardy eur z decembra 2025. Tieto objemy výrazne presahujú hodnotu zákaziek, ktoré CSG získala od predchádzajúcich slovenských vlád.

Kaliňák na tlačovej konferencii zo 16. septembra odmietol, že by predchádzajúca spolupráca jeho firmy so spoločnosťami Michala Strnada predstavovala konflikt záujmov. Podľa neho zmluva medzi Kallan Consulting a firmou Army Trade zo skupiny CSG platila od februára 2022 do decembra 2023 a v roku 2024 už jeho spoločnosť nič nefakturovala. 

Nákup vozidiel Tatra obhajuje tým, že ich slovenská armáda používa dlhodobo a ide o spoločné obstarávanie s Českom.

„A keďže už tradične 70 rokov, ja si nepamätám to číslo, kedy prvýkrát Tatrovka vošla do ozbrojených síl, ale boli to určite povojnové časy, tak už odvtedy v podstate všetky naše aplikácie sú práve na týchto podvozkoch bez ohľadu na to, že sa medzičasom možno majiteľ vystriedal štyrikrát. Čiže konflikt záujmov by bol vtedy, keby som svoju firmu presadzoval. Ale v tomto prípade je úplne zrejmé, že je to najlepší výber a najvýhodnejší výber a preto sme doň išli,“ povedal minister.

Na rozdiel od ministra vidí v kauze jasný konflikt záujmov poslanec Valášek. Upozornil na to, že Kaliňákova firma inkasovala peniaze za lobing v prospech CSG ešte tesne pred nástupom do funkcie a aj krátko po ňom, pričom rezort obrany následne uzavrel so skupinou CSG kontrakty v rekordnom objeme.

„Robert Kaliňák cez ministerstvo obrany odklepol Michalovi Strnadovi dve rámcové zmluvy za zhruba 1,5 miliardy eur. Kaliňákova konzultačka pritom bola na výplatnej páske Strnadovej firmy. Konflikt záujmov ako hrom,“ napísal Valášek na sociálnej sieti a dodal, že v iných krajinách by sa za takýto prípad vyvodzovala zodpovednosť.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK