Inšpirácie » Kultúra

Zabudnite na neosobné hotelové izby. Tradičné ryokany sú v Japonsku tým pravým kultúrnym zážitkom (+Foto)

Uprednostňujete na cestách ubytovanie v hoteli, apartmáne, hosteli či dokonca v súkromnej vile? Pri návšteve krajiny vychádzajúceho slnka máte na výber ešte jednu zaujímavú možnosť, a to ryokan. Ak túžite zažiť pravú atmosféru tradičného Japonska ako z čias minulých, lepší variant nenájdete.

Nie je žiadnym tajomstvom, že japonské príbytky sú na naše slovenské pomery extrémne malé. Priemerný apartmánový byt má rozlohu len 15 až 25 štvorcových metrov. Dôvodov, prečo sú v Japonsku obytné priestory, najmä vo veľkých mestách, také stiesnené, je hneď niekoľko. Obrovská populácia, nedostatok stavebných pozemkov, no predovšetkým typický japonský dôraz na minimalizmus, jednoduchosť a funkčnosť.

Veľmi podobne sú na tom aj hotelové izby, o čom sa presvedčilo už mnoho cestovateľov, mňa nevynímajúc. Ceny za jednoduché ubytovanie, kde si ani nemáte poriadne kam položiť kufor, sa pritom štverajú do závratných výšok. V Tokiu či Osake som rovno z postele dočiahla doslova na všetko v miestnosti. S trochou zmyslu pre humor sa v tom dajú nájsť aj určité výhody.

No pri ceste do Kjóta, najtradičnejšieho mesta celej krajiny, kde ešte aj dnes stretnete v uliciach pravé gejše a ženy v nádherných zdobených kimonách, som si povedala, že už bolo dosť stiesnených a neosobných hotelových izieb a že vyskúšam úplne iný typ ubytovania, kde sa zhlboka nadýcham pravej japonskej kultúry.

Najstarší hotel na svete

Ryokany majú v Japonsku viac než tisícročnú históriu. Pôvodne ich zakladali budhistickí mnísi a slúžili ako prvé hostince či odpočívadlá pre pocestných, kde mohli bezplatne prenocovať. S rozvojom pútnických a obchodných ciest sa rozrastali po celej krajine a stali sa neoddeliteľnou súčasťou miestnej tradície. Vznikali v blízkosti chrámov a horúcich termálnych prameňov, kde si cestovatelia mohli oddýchnuť a zregenerovať unavené telá.

V povojnovom období v 50. rokoch minulého storočia sa s ekonomickým rastom rozmohlo aj skupinové cestovanie. Japonci vo veľkom vyrážali na rôzne rekreačné, firemné či školské výlety a ryokany sa začali výrazne rozrastať. Pôvodne malé drevené domčeky s niekoľkými izbami sa premenili na obrovské stavby pripomínajúce rozľahlé rekreačné strediská, ktoré pojmú množstvo záujemcov.

Ponúkajú nielen ubytovanie, ale aj stravu – takzvané kaiseki, čo je tradičná japonská kulinárska forma viacchodového menu. Kladie dôraz na sezónne suroviny, umenie ich prípravy a estetickú prezentáciu. Každý chod je starostlivo zostavený z hľadiska chutí, textúry a farby a má uspokojiť nielen vaše chuťové poháriky, ale aj zrak.

Môžete sa rozhodnúť sami, aký typ ryokanu vám vyhovuje viac. V Kjóte nájdete stále veľa pôvodných ryokanov, ktoré vítajú návštevníkov už po stáročia, no ten úplne najstarší sa nachádza v horách na polceste z Tokia do Nagoje.

Volá sa Nishiyama Onsen Keiunkan a je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najstarší hotel na svete. Už od roku 705 nášho letopočtu ho spravuje tá istá rodina, vystriedalo sa v ňom vyše päťdesiat jej generácií a v minulosti bol veľmi obľúbený u japonských panovníkov, vojenských veliteľov a významných osobností z oblasti kultúry.

Ryokan dodnes návštevníkom ponúka svoje služby a stelesňuje typickú japonskú pohostinnosť omotenashi a harmóniu v srdci prírody. Ceny izieb sa začínajú na sume okolo tristo eur za noc a súčasťou je aj šesť onsenov, do ktorých prúdi z termálneho prameňa liečivá voda nepretržite od založenia ryokanu.

Prísne japonské pravidlá

Mňa pri vstupe do ryokanu v Kjóte, kde som strávila niekoľko nocí, privítala so zopnutými rukami a jemným úklonom elegantná staršia dáma vo farebnom kimone. Skontrolovala moju rezerváciu, ktorú som vopred urobila emailom.

Menej komerčné ryokany dodnes nemajú online rezervačný systém a nenájdete ich na známych rezervačných stránkach s hotelmi. Chýr o nich sa traduje ústne – aj ja som tip na toto ubytovanie dostala od japonského známeho. Exteriér budovy skrášľovala bujná zelená záhrada, o ktorú sa starostlivo staralo hneď niekoľko záhradníkov. Interiér bol o čosi strohejší.

Na pomery bežných japonských hotelov bola izba veľká, jej jednotlivé časti oddeľovali typické posuvné papierové steny shoji, aké ste už určite videli v japonských filmoch. V strede miestnosti stál prízemný stolík, na ktorom bol položený čajník, okolo stola dve stoličky bez nožičiek, takže sedíte takmer na zemi, a v rohu izby veľká skriňa.

Prekvapene som sa dámy, ktorá ma sprevádzala do izby, opýtala, kde budem spať. Nikde žiadna posteľ. „Kým budete na večeri, prídu vám sem naši zamestnanci rozložiť na zem futony, čo sú japonské matrace, na ktorých spíme. Zatiaľ sú zrolované v skrini, aby vám cez deň nezavadzali,“ odvetila s úsmevom. Popri príprave čajového rituálu na privítanie mi trpezlivo vysvetľovala ďalšie pravidlá, ktoré musia návštevníci ryokanu dodržiavať.

Podlahu v hlavnej miestnosti pokrýval koberec z ryžových stebiel tatami, na ten nestúpajte obutí. V ostatných častiach ryokanu používajte papučky s drevenou podrážkou, ktoré máte k dispozícii. Pri návšteve toalety sa prezujte opäť do ďalších papučiek, ktoré sú určené len pre túto miestnosť.

Naučila ma tiež uviazať si yukatu – domáci úbor pripomínajúci kimono, len o niečo menej formálny. Nosí sa na nahom tele a môžem ho mať vraj na sebe počas celého pobytu v ryokane, aj na raňajkách či v kúpeľoch, ktoré sú súčasťou ubytovania. Po zotmení je dovolené v yukate vyjsť aj na ulicu.

Očista tela aj duše

Pred večerou som neodolala a šla navštíviť miestny onsen. Ako inak, v mojej novej yukate. Horúci termálny prameň mal teplotu 40 ˚C a nezriedka bývajú ešte teplejšie. Už po stáročia sú neoddeliteľnou súčasťou japonskej kultúry, v krajine ich je vyše tritisíc.

Ide o rituál, ktorý má taktiež svoje prísne pravidlá. V prvom rade sú tradičné onseny rozdelené na mužskú a ženskú časť, keďže kúpeľ absolvujete nahí. Ostych zahoďte pokojne za hlavu, Japonci sú veľmi diskrétny národ a nikto si vás tam aj tak nebude obzerať. Pred samotným kúpeľom musíte prejsť očistou v spoločných sprchách, kde si telo poriadne namydlíte a zbavíte ho všetkých nečistôt.

Avšak pozor, v prípade, že máte na tele výrazné tetovanie, môže vám byť vstup do onsenu odopretý, nakoľko tetovania boli v minulosti znakom príslušnosti k japonskej mafii jakuza. Drobné tetovania si môžete skúsiť prekryť náplasťou, čo je tolerované.

Následne sa už môžete ponoriť do horúcej vody a v tichosti, aby ste nerušili ostatných, si vychutnať blahodarné ozdravné účinky termálneho prameňa. Japonci veria, že onseny majú aj spirituálny význam a prostredníctvom kúpeľa sa spájajú hlbšie s prírodou a očisťujú od negatívnej energie. Kúpanie v onsenoch je v Japonsku doslova životný štýl a miestni si tento rituál radi doprajú pokojne aj každý deň ako relax po náročnom pracovnom dni či ako príležitosť stretnúť sa s rodinou a priateľmi.

Nezabudnite pred a po kúpeli piť dostatočné množstvo vody, aby ste predišli dehydratácii. Takto zrelaxovaná som sa následne vybrala do jedálne na večeru, kde mi postupne nosili na stôl jeden chod za druhým a ja som ochutnávala nové chute, ktoré spolu dokonale ladili presne v štýle kaiseki, ktorý som spomínala vyššie.

Na dlážke v izbe ma potom čakali rozložené futony tak, ako mi to recepčná sľúbila. Spočiatku som sa na tenký matrac a periny na ňom dívala nedôverčivo, no na moje prekvapenie sa mi spalo „na zemi“ veľmi dobre. Ak ma nejaká krajina presvedčila, že predsudky a nedôveru môžem pokojne hodiť za hlavu, je to práve Japonsko. Ich kultúra, zvyky a tradície sú jedinečné, plné symbolov a skrytých významov, prísnych pravidiel a tiež pokoja a harmónie.

Často zvyknem hovoriť, že Japonsko je krajina ako žiadna iná. A ryokan jednoznačne jedno z najzaujímavejších ubytovaní, v akom som kedy mala možnosť prenocovať.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK