Zdravie

Výskum ukazuje, ako pornografia zaťažuje mozog a emócie

Nová štúdia uverejnená v časopise Frontiers in Human Neuroscience prináša poznatky o tom, ako časté sledovanie pornografie môže preprogramovať mozgové okruhy spojené s odmenou a kontrolou, viesť k neurologickému vzrušeniu, zmenám správania a možnej závislosti, porovnateľnej so závislosťou od opiátov.

Preprogramovanie mozgu vplyvom závislosti

Štúdia, ktorú vykonala Lekárska fakulta v Chengdu v Číne, zahŕňala 21 zdravých vysokoškolských študentov sledujúcich pornografický obsah v rôznej miere a nemali v anamnéze užívanie návykových látok. Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín: príležitostní s nízkou frekvenciou sledovania pornografie, a tí s chronickou závislosťou.

Pre experiment bol vybraný desaťminútový pornografický záznam. Pred a po jeho sledovaní výskumníci merali kognitívne funkcie účastníkov a ich reakčné časy. Ďalej počas sledovania zaznamenávali ich aktuálnu mozgovú aktivitu, životné funkcie a výraz tváre.

Zistenia ukázali, že častá konzumácia pornografie vytvára tri výrazné zmeny v tom, ako naše mozgy a telá reagujú.

1. Zmeny v mozgových okruhoch spojených s odmenou

Keď častí sledovatelia pornografie pozerali záznam, ich mozgové vzorce vykazovali znaky podobné tým, ktoré sa objavujú u ľudí závislých na drogách, ako je kokaín alebo opiáty.

Oblasti mozgu spojené s rozhodovaním, sebekontrolou a očakávaním odmeny – ventrolaterálny prefrontálny kortex, dorzolaterálny prefrontálny kortex a frontopolárna oblasť – vykazovali zvýšenú prepojenosť.

Takéto zmeny môžu viesť diváka k pokračovaniu v sledovaní pornografie a výsledkom je kompulzívne správanie, dokonca až do tej miery, že pornografiu uprednostňuje pred prácou, sociálnym životom alebo inými činnosťami, ktoré mu predtým prinášali potešenie.

Pravidelné vystavenie pornografii navyše vedie k intenzívnemu a dlhodobému uvoľňovaniu dopamínu, čo následne spôsobuje postupné otupenie reakcií. To, čo predtým človeka vzrušovalo, už nemusí byť postačujúce, a tak vyhľadáva extrémnejší obsah, aby dosiahol rovnakú úroveň pocitu.

2. Emocionálne reakcie pripomínajú užívanie drog

Okrem neurologických zmien štúdia zistila aj to, že emocionálne reakcie užívateľov pornografie pripomínajú tie, ktoré sa pozorujú pri drogovej závislosti.

Napríklad užívatelia opiátov zažívajú intenzívny pokoj, eufóriu, úľavu od bolesti a pocit zahmleného vnímania, čo vedie k zníženiu srdcovej frekvencie. Podobne výskumníci zaznamenali, že účastníkom sledujúcim pornografiu sa znížila srdcová frekvencia, pričom u častých divákov bol tento pokles výraznejší.

Mimické výrazy počas sledovania desaťminútového záznamu odhalili ešte výraznejšie vzorce. Častí diváci porna vykazovali silnejšie výrazy potešenia a šťastia, podobné eufórii opisovanej užívateľmi drog.

Zároveň však prejavovali výrazne viac hnevu a smútku ako príležitostní diváci, čo naznačuje väčšie emocionálne výkyvy u skupiny s častým sledovaním. Podľa výskumníkov môžu tieto emocionálne výkyvy prameniť z konfliktných pocitov vzrušenia, nepohody podobnej abstinenčným príznakom a zhoršenej emocionálnej kontrole v mozgu.

Najznepokojujúcejšie bolo, že pravidelní diváci boli menej prekvapení a mali otupené výrazy, podobné intenzívnemu pokoju spôsobenému opiátmi. Táto skupina navyše vykazovala vyššiu mieru úzkosti a depresie.

Naopak, príležitostní diváci pornofilmov vykazovali viac výrazov znechutenia a strachu, čo podľa výskumníkov môže znamenať, že boli menej ponorení do deja a menej emocionálne otupení. Tento vzorec naznačuje, že si zachovali typickú obrannú reakciu na sexuálne explicitný obsah.

3. Zastrené myslenie

Pornografia tiež významne ovplyvňuje kognitívne funkcie. Štúdia merala presnosť a reakčné časy účastníkov pri teste zahŕňajúcom farby a slová, pričom zistila, že u chronických užívateľov došlo k výraznejšiemu poklesu v oboch oblastiach.

Výsledky ukazujú, že časté sledovanie pornografie môže znížiť schopnosť človeka regulovať pozornosť a robiť triezve úsudky.

Otázka závislosti

Zistenia štúdie vyvolávajú dôležité otázky týkajúce sa interpretácie pozorovaných zmien v mozgu. Nicholas Borgogna, odborný asistent na americkej Unniverzite v Alabama–Birmingham špecializujúci sa na závislosti a sexuálne zdravie, varuje pred unáhlenými závermi o „závislosti na pornografii“.

Borgogna pre Epoch Times povedal, že prebieha debata o tom, či ľudia, ktorí majú problémy s pornografiou a zlyhaním sebakontroly, by mali byť považovaní za „závislých“.

Výskumníci z Chengdu upozornili, že dlhodobá nadmerná aktivácia systému odmien môže viesť k „abstinenčným reakciám“, ako sú úzkosť, podráždenosť, depresia a hnev, ak človek na dlhší čas prestane pornografiu sledovať.

Podľa Borgognu však existuje len málo dôkazov o skutočných abstinenčných reakciách. Niekto, kto sledoval pornografiu každý deň po celý rok, pravdepodobne nezačne zvracať a triasť sa z nedostatku pornografie, ak ju na pár dní vynechá. Mozog je dynamický a neustále sa mení, čo naznačuje, že účinky môžu byť vratné, dodáva.

Na druhej strane John Foubert, dekan pedagogickej fakulty na Union University a bývalý vysoko kvalifikovaný odborník na prevenciu sexuálnych útokov v americkej armáde, podporuje model závislosti ako spôsob, ako rozpoznať a liečiť problematické užívanie pornografie.

Podľa Fouberta je závislosť od pornografie podobná behaviorálnej závislosti od návykových látok alebo hazardných hier, ako uviedol pre Epoch Times: „Existujú veľmi jasné dôkazy o tom, že porno mení mozog.“

Hoci je sledovanie pornografie súkromnou záležitosťou, ovplyvňuje aj ľudí okolo nás, podotýka. Napríklad jeho výskum zistil, že čím viac ľudia konzumujú pornografiu, tým menej sú ochotní zasiahnuť, aby pomohli zabrániť sexuálnemu napadnutiu. Podľa neho predstava, že človek by mal robiť len to, čo je príjemné, ho môže ľahko zviesť na zlé cesty.

Odnaučte sa pornografii

Vďaka neuroplasticite mozgu je možné prirodzene pretvárať jeho dráhy. Psychoterapia je hlavnou metódou liečby problematického sledovania pornografie. Napríklad terapia prijatím a odhodlaním (ACT) vykazuje mimoriadne sľubné výsledky. Táto na dôkazoch založená forma psychoterapie sa zameriava na pozorovanie a prijímanie negatívnych myšlienok a nutkaní, na všímavosť k prítomnému okamihu a zmysluplný život.

Na liečbu problematického sledovania pornografie využíva techniku nazývanú kognitívna defúzia – pomáha účastníkom odpútať sa od obsedantných myšlienok spojených s pornografiou tým, že im umožňuje rozpoznať priority, ktoré presahujú túžbu po porne. Účastníci sú vedení k tomu, aby prijali nutkanie, ale nekonali podľa neho a zostali zameraní na vyššie životné ciele.

Randomizovaná klinická štúdia z roku 2016 ukázala pozoruhodné výsledky o účinnosti ACT. Účastníci uviedli približne 92-percentný pokles sledovania pornografie po 12 terapeutických sedeniach a 54 percent z nich s pornografiou po liečbe úplne prestalo.

Okrem toho zapojenie holistických prístupov, ako sú meditačné praktiky, môže pomôcť zmierniť ťaživé emócie a podporiť väčšie sebauvedomenie. Nakoniec nemusí byť prekonanie túžby po pornografii len o samotnom obmedzovaní sledovania. Podľa Fouberta je kľúčom „pozrieť sa za hranice seba samého a usilovať sa o niečo väčšie“.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK