Svet » Čína, EÚ

Vplyv Pekingu v Maďarsku: jednotný front, investície a tichá mocenská politika

Čína investuje v Maďarsku miliardy a neustále rozširuje svoju prítomnosť. Spolupráca za vlády Viktora Obrána sa rozšírila od infraštruktúrnych projektov cez technologickú spoluprácu až po kultúrne programy. S rastúcou angažovaosťou však stúpajú aj politické riziká. Odborníci varujú pred rastúcim vplyvom Pekingu.

Čínske spoločnosti už teraz patria – po nemeckých – k druhej najväčšej skupine investorov v krajine. V novembri 2025 maďarská vláda oznámila, že „v minulom roku smerovalo 31 percent čínskych investícií v Európe do našej krajiny“.

Čínske záchranné lano

V roku 2011, pri príležitosti návštevy vtedajšieho čínskeho premiéra Wen Ťia-paa v Budapešti, Orbán povedal: „Od Číny sme dostali historickú pomoc a potrebujeme ju, aby sme mohli pokračovať na ceste ekonomickej reštrukturalizácie.“ Dodal, že ak Čína nakupuje štátne dlhopisy, znamená to „obrovskú istotu“. Okrem toho Peking prisľúbil úver vo výške 1 miliardy eur.

Odvtedy Maďarsko pravidelne využíva čínsky kapitál. Prostredníctvom takzvaných panda dlhopisov získavajú investori z Číny prístup k maďarským štátnym dlhopisom – väčšinou v tranžách niekoľkých stoviek miliónov eur s dobou splatnosti od troch do piatich rokov.

Ekonomickú závislosť Maďarska od Číny je teraz možné kvantifikovať. Oficiálne údaje maďarského Centra pre riadenie štátneho dlhu ukazujú, že dva najväčšie úvery Budapešti pochádzajú z Číny. Spolu dosahujú výšku približne 2,3 miliardy eur – viac ako štvrtinu všetkých zahraničných úverov.

Súbežne s tým nadobúdajú v Maďarsku konkrétnu podobu aj čínske veľké projekty. Tento rok má byť uvedená do prevádzky vysokorýchlostná železničná trať Budapešť – Belehrad. Tento kontroverzný projekt v hodnote vyše 2 miliárd eur bol z 85 % financovaný z čínskych úverov.

Okrem toho dve kľúčové spoločnosti čínskeho priemyslu – výrobca batérií CATL a výrobca elektromobilov BYD – plánujú na jar tohto roku spustiť výrobu v maďarských závodoch.

Prítomnosť Číny je viditeľná aj v digitálnej oblasti. Dvaja z troch maďarských mobilných operátorov vybudovali svoje 5G siete s využitím čínskej technológie – so spoločnosťami ZTE a Huawei. Spoločnosť Huawei, ktorá je v mnohých západných krajinách klasifikovaná ako bezpečnostné riziko, otvorila v roku 2013 v Budapešti svoje najväčšie logistické centrum mimo Číny.

Číňania v Maďarsku a stratégia Pekingu

Budapešť nemá čínsku štvrť – a predsa je tu už Čína dávno prítomná. Počet Číňanov žijúcich v Maďarsku sa za posledné desaťročie viac než zdvojnásobil. Čínska komunita v Maďarsku je preto považovaná za najväčšiu čínsku menšinu v strednej Európe.

Podľa sčítania ľudu z roku 2022 je ich oficiálne 18 154. Neoficiálne ich môže byť výrazne viac. Ich prítomnosť je zreteľná najmä v hlavnom meste – nie vo vlastnej štvrti, ale sústredená okolo ázijských trhov a čínskych obchodov.

Výskum spravodajského portálu Index rozlišuje tri generácie. Prví čínski robotníci prišli koncom 80. rokov, keď Maďarsko uzavrelo s Čínou dohodu o zjednodušení vízového režimu. Odvtedy vyrástla druhá generácia. K nim sa pridávajú noví prisťahovalci. Mnohí z nich prichádzajú prostredníctvom takzvaných osídľovacích dlhopisov – štátneho programu, v rámci ktorého si investori mohli kúpou štátnych dlhopisov získať právo na pobyt.

Dnes z Číny prichádza čoraz viac bohatých podnikateľov a dobre vzdelaných akademikov – niektorí na úteku pred politickým prenasledovaním, iní hľadajú lepšiu perspektívu. Pre mnohých však Maďarsko nie je cieľom, ale medzistanicou. Odrazovým mostíkom pre ich deti na západ.

Súbežne s tým rastie aj inštitucionálna prítomnosť Číny v krajine: v súčasnosti tu existujú čínske školy, organizácie a aj šesť Konfuciových inštitútov. K tomu sa pridávajú čínsky hovoriace médiá, kultúrne programy a štátom podporované podujatia počas čínskych sviatkov.

V roku 2024 vysielala maďarská verejnoprávna televízia dokumentárne filmy vyprodukované propagandistickým oddelením Ústredného výboru Čínskej komunistickej strany. Patrila k nim aj relácia „Myšlienky Si Ťin-pchinga s klasickými citátmi – medzinárodná verzia“.

Bývalý veľvyslanec v Pekingu, Sándor Kusai, vysvetlil v rozhovore pre maďarský investigatívny portál Direkt36, akú stratégiu podľa neho v pozadí sleduje Peking – dúfa, že prostredníctvom kontaktov s maďarskou elitou „posunie kultúrnu expanziu“, aby dosiahol pozitívnu klímu pre projekty ako Nová hodvábna cesta v Maďarsku. „Postupujú pri tom múdro, lebo vedia, že dobytie [európskeho] vnútrozemia je polovicou úspechu.“

Neviditeľný hosť

S čínskymi investormi, podnikateľmi, študentmi a pracovnou silou však do Maďarska neprichádza len kapitál a pracovná sila. Čínsky zákon o štátnej bezpečnosti z roku 2017 hovorí: „Všetky organizácie a občania [Číny] sú povinní podporovať činnosť štátnej bezpečnosti v súlade so zákonom a spolupracovať s ňou, ako aj zachovávať mlčanlivosť o tajomstvách, ktoré sú im známe.“

To, čo sa možno spočiatku zdá abstraktné, môže mať konkrétne dôsledky.

Bývalý maďarský tajný agent Ferenc Katrein opisuje pre Direkt36 existenciu rozsiahlej špionážnej siete v Maďarsku. Mnohí čínski študenti a podnikatelia na Západe údajne poskytujú informácie, často zdanlivo bezvýznamné detaily. Až v Pekingu, podľa jeho odhadu, sa tieto fragmenty spájajú – do celkového obrazu so strategickou hodnotou.

Maďarský expert na Čínu Tamás Matura ide ešte ďalej. V rámci výskumného projektu MapInfluenCE (predtým ChinfluenCE) opisuje tento fenomén takto: „Čínska vláda zasahuje do všetkých vzťahov – či už na štátnej, spoločenskej alebo ekonomickej úrovni,“ hovorí Matura.

Režim v Pekingu už viac ako osem desaťročí využíva účinný nástroj na presadzovanie svojich záujmov doma aj vo svete: jednotný front. Ide o takzvanú čínsku „zázračnú zbraň“, ako ju po Maovi neskôr nazval aj Si Ťin-pching v súvislosti s vplyvom Pekingu v zahraničí.

Jednotný front slúži na politické ovplyvňovanie a potláčanie, často prostredníctvom takzvaných organizácií občianskej spoločnosti. Strana ju využíva okrem iného na potláčanie odlišných názorov, marginalizáciu nežiaducich politických, ideologických alebo náboženských skupín a cielené formovanie verejného vnímania Číny.

Skupiny jednotného frontu v Maďarsku

Si Ťin-pching oznámil v roku 2022 na 20. zjazde Komunistickej strany, že by sa mal vybudovať „komplexný jednotný front“, aby sa „vytvorila veľká jednota a solidarita“. Povedal, že „všetci synovia a dcéry čínskeho národa“ by mali byť povzbudzovaní, aby sa venovali „uskutočňovaniu čínskeho sna o národnej obnove“.

Podľa výskumu Direkt36 bolo v Maďarsku identifikovaných najmenej 56 osôb a 26 organizácií, ktoré majú priamy vzťah k jednotnému frontu.

Analytik pre Čínu Peter Mattis z amerického think tanku Jamestown Foundation opisuje ich funkciu pre Radio Free Asia slovami: „Skupiny jednotného frontu sa konkrétne využívajú ako krycí manéver pre Ministerstvo štátnej bezpečnosti […] Predstavujem si jednotný front ako vysokú trávu, ktorá sa zámerne pestuje, aby sa v nej mohli skrývať hady.“

V súvislosti s činnosťou jednotného frontu v Maďarsku vyvolala v uplynulých rokoch veľký rozruch najmä prevádzka dvoch nelegálnych čínskych policajných staníc v Budapešti.

Hoci čínske veľvyslanectvo popieralo ich existenciu a aj maďarské ministerstvo vnútra uviedlo, že o takýchto policajných staniciach nevie, na budovách – v uliciach Golgota a Cserkesz v Budapešti – bolo ešte dlho vidieť erb polície okresu Čching-tchien v provincii Če-ťiang. Ten bol odstránený až po tom, čo sa o staniciach dozvedela verejnosť.

Maďarské organizácie jednotného frontu zorganizovali akcie aj pri príležitosti návštevy čínskej hlavy štátu v Maďarsku v máji 2024. Počas pobytu Si Ťin-pchinga sa v Budapešti náhle objavili stovky Číňanov s červenými čapicami.

Okrem verejného prejavovania sympatií sa zdalo, že úlohou týchto Číňanov bolo aj zastrašovanie iných skupín. V niektorých prípadoch tak došlo k vyhrážkam a násilným zrážkam s členmi miestnej tibetskej komunity. Niektorí Číňania z tejto skupiny sa vyhrážali maďarským politikom, ktorí počas návštevy pochodovali ulicami Budapešti s vlajkami EÚ.

Vychádzať v ústrety Pekingu

Oznámenie maďarskej vlády z roku 2024, podľa ktorého by v rámci policajnej spolupráce mohli čínski policajti spoločne so svojimi maďarskými kolegami hliadkovať v uliciach, vyvolalo rozruch v médiách.

K citlivým témam sa Budapešť často nevyjadruje. Patrí sem porušovanie ľudských práv, prípady nelegálneho sledovania alebo diplomatické incidenty medzi oboma krajinami.

Príkladom je prípad kanadsko-maďarského občana s dvojitým občianstvom Michaela Kovriga, ktorého Peking držal takmer tri roky vo vyšetrovacej väzbe. Bývalý kanadský diplomat bol považovaný za obeť čínskej rukojemníckej diplomacie. Na rozdiel od 26 ďalších krajín sa Budapešť rozhodla počas procesu verejne nevyjadrovať k zadržaniu Kovriga.

Ani v súvislosti s prenasledovaním Falun Gongu a Ujgurov v Číne sa Orbánova vláda doteraz verejne nevyjadrila.

Keď maďarskú republiku navštívia čínske delegácie, polícia často odmieta protidemonštrácie pozdĺž trasy. V jednotlivých prípadoch boli osoby, ktoré patria k tibetskej menšine alebo k hnutiu Falun Gong, ktoré je v Číne takisto prenasledované, počas takýchto návštev predvolané na imigračný úrad. Cieľom je pravdepodobne zabrániť ich účasti na protestných akciách.

Súdy navyše udeľujú politický azyl utečencom z dôvodu prenasledovania čínskym režimom len vo výnimočných prípadoch. Napríklad praktizujúcej Falun Gongu Zhang Xiaopingovej sa za desaťročia nepodarilo získať od maďarských orgánov štatút utečenkyne.

A to napriek tomu, že početné stanoviská Európskej únie a amerického Kongresu medzitým potvrdili, že praktizujúci Falun Gongu sú v Číne vystavení prenasledovaniu ohrozujúcemu ich život. Obzvlášť postihnutí sú tí, ktorí sa ako ona aktívne a pravidelne zúčastňujú protestov pred čínskym veľvyslanectvom.

Maďarská vláda nechce Čínu „poučovať“

Maďarský minister zahraničných vecí sa v roku 2016 pri príležitosti stretnutia hláv štátov a vlád EÚ s čínskymi predstaviteľmi na stretnutí ASEM v Mongolsku vyjadril nasledovne: Európa môže prekonať ťažkosti len vtedy, ak „namiesto politického tlaku a poučovania bude usilovať o spoluprácu s tými ázijskými krajinami, ktoré vykazujú mimoriadne rýchly hospodársky rast“. Maďarská vláda preto nemá v úmysle Čínu „poučovať“.

Podľa Orbána disponuje Maďarsko prísnym bezpečnostným protokolom, ktorý krajinu chráni pred všetkými aktérmi, teda v prípade potreby aj pred Čínou. Vysvetľuje tiež, prečo je obmedzené právo demonštrantov protestovať počas návštevy čínskeho hlavy štátu. „Vo vlastnej krajine platí sloboda prejavu, ale hostia, ktorí sem prichádzajú, majú právo na pohostinnosť. Tieto dve práva je potrebné zosúladiť,“ uviedol Orbán.

Skúsenosti s tlakom Pekingu

Prvé skúsenosti s tlakom Pekingu mali maďarskí politici na konci 80. rokov. Po zmene systému zorganizoval maďarský miliardár Sándor Demján hospodársky veľtrh na Taiwane a ako neoficiálny zástupca Maďarska podpísal memorandum.

O rýchlo nastupujúcom a intenzívnom tlaku Pekingu na maďarskú vládu informoval maďarský sinológ a historik Péter Vámos vo svojej knihe „Maďarsko-čínske vzťahy 1949–1989“. Peking už vtedy kategoricky odmietal, aby iné krajiny udržiavali oficiálne alebo významné hospodárske vzťahy s Taiwanom, keďže Taiwan považuje za súčasť svojho územia.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK