Domov

Vláda schválila koncepciu boja proti extrémizmu: mieriť chce na tzv. „pravicový“ extrémizmus

Vládny kabinet schválil Koncepciu prevencie a boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2028. Ako vyplýva zo schváleného materiálu, ide o základný dokument definujúci priority Slovenska v oblasti prevencie a boja proti radikalizácii a extrémizmu a protispoločenskou činnosťou, ktorá sa s nimi spája a ohrozuje základy demokratického právneho štátu.

„Fenomén radikalizácie v rámci EÚ bol za obdobie od roku 2020 výrazne ovplyvnený pandémiou COVID-19, šírením konšpiračných teórií, konfliktmi vo svete, sociálnymi sieťami, a tiež polarizáciou spoločnosti a nedostatočnou úrovňou verejnej diskusie. Spektrum teroristických a extrémistických hrozieb sa naďalej vyvíja a naberá na komplexite, vznikajú nové formy násilného extrémizmu, ktoré nie je vždy možné priradiť k špecifickým ideológiám. Často sa spájajú so známymi konšpiračnými teóriami, sú silne zamerané proti systému, a niekedy sú podporované aj zahraničnými štátnymi aktérmi. Jednotlivé ideológie sa často miešajú a presvedčenia jednotlivca si môžu navzájom aj odporovať,“ konštatuje schválený materiál.

Dokument nadväzuje na koncepciu boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024 schválenú vládou v roku 2021. Rovnako nadväzuje aj na Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Na koncepcii pracovala pracovná skupina pri výbore, v ktorej pôsobili viaceré ministerstvá, SIS, akademická obec i mimovládne neziskové organizácie. Dokument vymedzuje základné pojmy, ako je radikalizácia a extrémizmu, a tiež analyzuje ich vývoj a trendy.

„Koncepcia má za cieľ presadzovať, obhajovať a brániť demokratický právny štát, jeho základné hodnoty a atribúty a apelovať na vytváranie silného demokratického a politického prostredia odmietajúceho akékoľvek prejavy radikalizácie, extrémizmu a nenávistných prejavov voči pohlaviu, náboženskému vyznaniu alebo viere, rase, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotnému postihnutiu, veku, sexuálnej orientácii, farbe pleti, jazyku, politickému alebo inému zmýšľaniu, alebo inej neznášanlivosti a intolerancie,“ uvádza materiál.

Medzi čiastkovými cieľmi je vytvorenie podmienok a realizácia programov na prevenciu radikalizácie a prejavov exrémizmu, zvýšenie efektívnosti aktivít pri prevencii a eliminácii násilného extrémizmu, aplikácia modelu deradikalizácie, podpora spoločenskej integrácie a kladenie dôrazu na sociálnu prevenciu i posilňovanie základov demokratického právneho štátu a občianskej angažovanosti proti radikalizácii a extrémizmu, ochrana slobody prejavu a podpora otvorenej a vyváženej spoločenskej diskusie. Ich napĺňanie je úlohou zainteresovaných subjektov, spolupracovať by na tom mali s občianskou spoločnosťou.

Schválený materiál poukazuje aj na nárast fenoménu takzvaných osamelých vlkov, ktorí nepatria k špecifickej skupine. Napriek tomu ale v EÚ ostávajú prítomné aj dlhodobé hrozby, napríklad v podobe islamského terorizmu. Materiál uvádza, že teroristické materiály sa najčastejšie šíria prostredníctvom internetu, a to vrátane sociálnych sieti, chatovacích aplikácií a herných platforiem.

„Výzvu pre orgány činné v trestnom konaní predstavujú nové technológie ako šifrovaná komunikácia, kryptomeny, drony a 3D tlačené zbrane,“ uvádza schválený materiál.

Na slovenskej radikálnej scéne sa podľa materiálu pandémia odrazila v eskalácii napätia v spoločenskom diskurze, prehĺbení polarizácie a zvýšením počtu trestných činov extrémizmu. „V roku 2022 eskalácia napätia pokračovala, avšak témy boli ovplyvnené vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine a s ním spojených fenoménov, napríklad migrácia,“ dodáva sa v materiáli odobrenom vládou.

Spomína tiež teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave, pri ktorom zahynuli dve LGBTI+ osoby a jedna bola zranená. Útočník bol podľa materiálu motivovaný neonacistickou ideológiou a militantným akceleracionizmom. Konštatuje, že po útoku krátkodobo vzrástli nenávistné prejavy a prejavy extrémizmu voči LGBTI+ komunite zo strany subjektov pravicového extrémizmu.

„Bezprecedentný atentát na predsedu vlády SR z 15. mája 2024 v Handlovej rezonoval naprieč radikálnou a extrémistickou scénou, osobitne v online priestore, kde boli zaznamenané príspevky obsahujúce nenávistné prejavy voči verejne činným osobám vrátane komentárov schvaľujúcich tento útok,“ konštatuje materiál.

Vláda hovorí o tzv. „pravicovom“ extrémizme

Najdominantnejšiu formu hrozby v SR podľa materiálu predstavuje „pravicový“ extrémizmus (PEX). „Prívrženci PEX sa usilovali o minimálny výskyt zjavných prejavov extrémizmu, napriek tomu v ich prezentácii bolo možné registrovať podprahové prejavy vychádzajúce z naratívov extrémistických ideológií a konšpiračných teórií. Náhly nárast konšpiračných naratívov počas pandémie mal priamy presah do prejavov PEX subjektov, pričom ich šírenie prostredníctvom online priestoru napomáhalo vytváraniu nepriateľov a ich frekvencia mohla fungovať ako katalyzátor v procese radikalizácie,“ uvádza materiál.

Konštatuje tiež, že do slovenského bezpečnostného prostredia preniká aj trend zo zahraničia, pri ktorom dochádza k postupnému stieraniu rozdielov a prelínaniu sa pravicového extrémizmu a terorizmu. „V dôsledku toho vzrastá počet prívržencov/nasledovateľov tzv. militantného akceleracionizmu, teda násilného boja proti aktuálnemu štátnemu zriadeniu, ktorí naďalej predstavujú najväčšiu bezpečnostnú hrozbu,“ uvádza materiál.

Vystríha pred radikalizáciou mládeže i šírením naratívov „pravicového“ extrémizmu, extrémistických materiálov a mobilizácie zradikalizovaných osôb v online priestore. „Využitie online priestoru na šírenie nenávistných prejavov, násilných a extrémistických myšlienok nabralo na intenzite, a od roku 2020 sa viac ako polovica trestných činov extrémizmu pácha v online prostredí,“ uvádza sa v schválenom materiáli.

Ako ozrejmuje, virtuálne prostredie poskytuje určitú anonymitu a neraz vytvára priestor pre financovanie aktivít súvisiacich s činnosťou extrémistických skupín. Upozorňuje aj na popularitu platforiem ako Telegram, TikTok či Discord.

„Obete extrémistických trestných činov sa výrazne nezmenili, naďalej je najviac extrémistických prejavov antisemitských či namierených na rómsku komunitu,“ konštatuje materiál.

Dodáva, že „pravicové“ extrémistické subjekty sa dlhodobo usilujú organizovať svoje aktivity konformne voči zákonu a minimalizovať výskyt zjavných prejavov extrémizmu, ktoré by napĺňali skutkové podstaty trestných činov. Napriek tomu sú u nich badateľné podprahové či latentné prejavy naratívov extrémistických ideológií, či rezonujúcich konšpiračných teórií.

„Slovenské subjekty pravicového extrémizmu využívali spoločensky pertraktované témy (pandémia ochorenia COVID-19, konflikt na Ukrajine atď.) na znižovanie dôvery v štátne inštitúcie a politiky či polarizáciu spoločnosti, ktoré sa prejavili najmä mobilizáciou sympatizantov a zvýšením miery ich verbálnej agresivity. Aktivity jednotlivcov a subjektov s ľavicovo-extrémistickou inklináciou sa v hodnotenom období na území SR vzhľadom na ich nenásilný charakter, nízky počet aktívnych členov a roztrieštenosť scény zameriavali na organizovanie nenásilných podujatí súvisiacich s prezentovaním ich tradičných tém,“ píše sa ďalej v materiáli s tým, že tieto aktivity nepredstavovali zvýšené bezpečnostné riziko ani hrozbu voči ústavnému zriadeniu SR.

V súčasnosti sú vysoko nebezpečným trendom vyhrážky a hrozby, obvykle šírené elektronickou poštou a na sociálnych sieťach. Adresované bývajú ústavným činiteľom SR, politickým predstaviteľom a verejne činným osobám, motivuje ich nenávisť k politickým oponentom a cielia na zastrašenie, ohrozenie, prípadne podnecovanie k nenávistným aktom či násiliu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK