Inšpirácie

V šestnástich začal so starým Zetorom. Dnes Jaroslav úspešne podniká a pomáha aj ďalším poľnohospodárom (Rozhovor)

Kým mnohí mladí ľudia smerujú k práci za počítačom, Jaroslav Úradník trávi pracovné dni za volantom traktora. Záľuba v poľnohospodárskej technike, ktorá sa začala už v šestnástich rokoch pri prvom Zetore 6718, postupne prerástla do podnikania a agroslužieb pre ďalších poľnohospodárov. Dnes sa venuje najmä výrobe a lisovaniu sena, pracuje s tromi traktormi a popri poľnohospodárstve zabezpečuje aj zimnú údržbu ciest a chodníkov.

Epoch Times Slovensko: Čím si vás poľnohospodárstvo získalo a prečo ste sa rozhodli venovať práve tejto oblasti?

Jaroslav Úradník: Myslím si, že už to, že som dedinský chalan, má veľa spoločného s mojím vzťahom k poľnohospodárstvu. Starká mala malé políčko, takže som sa s poľnohospodárstvom stretával odmalička. Človeka to však musí najmä baviť a napĺňať, pretože táto práca je niekedy poriadna drina. Každý deň je však iný, a práve preto je táto práca veľmi pestrá.

Aké je vaše rodinné zázemie? Na akých základoch ste začali stavať svoje poľnohospodárske pôsobenie?

V podstate som si to celé vymyslel sám. Doma mali na poľnohospodárstvo trochu iný názor. Ja som však stále vravel opak a šiel som si za svojím. Nešlo to, samozrejme, zo dňa na deň, ale stálo to za to.

Ako malý chlapec ste túžili po vlastných strojoch a traktoroch. Do akej miery sa vám tento detský sen splnil?

Mal som asi 16 rokov, keď sme so starým otcom kúpili náš prvý traktor. Bol to Zetor 6718. Najprv sme ho mali skôr pre potešenie a doma sme ho kompletne zrenovovali. Neskôr som však začal „vymýšľať“ a pribudli prvé stroje na výrobu sena – stará bubnová kosačka či pásový zhrňovač. Odvtedy už Zetor nezostal len pre potešenie, ale začal naplno pracovať. Dnes mám už tri traktory a modernejšie stroje s väčším záberom, s ktorými je práca efektívnejšia a jednoduchšia. Každý traktor má svoje využitie a prípojné stroje, s ktorými ho používame. Dokonca aj ten starý Zetor je stále v pracovnom nasadení tam, kde sú výkonnejšie traktory zbytočné.

Čomu všetkému sa venujete a čo tvorí hlavnú časť vašej práce?

Hlavnú časť našej práce tvoria služby pre iných poľnohospodárov, hlavne pri výrobe sena, ale vieme urobiť aj iné poľnohospodárske práce. No najviac práce je so senom, či už výroba na kľúč, alebo len lisovanie do balíkov. Pri lisovaní sena a slamy pracujeme s lisom s variabilnou komorou, ktorý umožňuje vyrábať guľaté balíky s priemerom od 1,2 do 1,7 metra. Hlavná sezóna je pre nás od začiatku júna do konca augusta. Vtedy je časovo náročné uspokojiť každého zákazníka. Keď počasie nepraje, práca sa môže odkladať a o niektoré zákazky môžeme aj prísť.

Mnohí mladí ľudia dnes smerujú k práci v kanceláriách či technologických odvetviach. Čím vás oslovila práve práca v poľnohospodárstve?

Cítim sa fajn a som rád, že môžem patriť medzi výnimky, čo nesedia za počítačom. Ja mám osobne rád rôznorodú prácu a neviem si predstaviť, že by som pracoval v kancelárii a celý deň na počítači navrhoval súčiastky alebo niečo podobné.

Akú úlohu majú vo vašej každodennej práci moderné technológie?

Dá sa povedať, že pracujem s technológiami, ktoré ponúkajú najmä dva novšie traktory. Nejde o nič výnimočné, no prácu to výrazne uľahčuje, najmä ak ide o komfort v ovládacích prvkoch hydrauliky alebo ovládanie prevodovky a násobičov rýchlosti. Systém GPS pre presné poľnohospodárstvo nemám, pretože momentálne by u mňa nemal veľmi využitie. To sa oplatí najmä väčším podnikom, ktoré obrábajú veľké výmery pôdy a každý presný prejazd šetrí peniaze.

Majú podľa vás tradičné poľnohospodárske postupy svoje miesto aj v súčasnosti?

Ťažko na to odpovedať jednoznačne, pretože mnohé tradičné postupy sa používajú dodnes. Myslím si, že každá plodina si vyžaduje svoj správny spôsob pestovania a starostlivosti. Pri práci so senom je základný postup v zásade rovnaký bez ohľadu na to, či sa robí ručne alebo strojovo. Rozdiel však môže byť výrazný. Podľa mojich skúseností môže mať seno spracované ručne od kosenia až po uskladnenie vyššiu kvalitu než seno spracované strojovo.

Aký význam má ručná práca v dnešnom poľnohospodárstve?

Myslím si, že poctivý poľnohospodár nemusí pracovať len rukami, ale môže využívať aj stroje. Všetko záleží na tom, ako svoju prácu odvedie. Manuálna práca sa dnes uplatní najmä v menšom meradle, napríklad keď človek pestuje doma pre vlastné potešenie.

Moderné poľnohospodárske stroje dnes využívajú čoraz viac elektronických a navigačných systémov. Ktoré z nich sú v praxi najdôležitejšie?

Tieto moderné stroje sú vybavené systémami, ktoré sledujú a vyhodnocujú parametre pri práci. Niektoré najnovšie traktory sú cez GPS satelit napojené na servisné stredisko, kde priamo traktor odosiela údaje o podmienkach na poli. Na základe tých údajov sa napríklad dá približne určiť, kde sa aká pôda nachádza. Najbežnejšie sa používa GPS systém, napríklad pri siatí alebo hnojení či pri chemickom ošetrovaní rastlín. Najlepšie GPS systémy pracujú s odchýlkou 2 cm. A to je len zlomok možností, ktoré dnešné poľnohospodárske stroje ponúkajú.

Ktoré funkcie najviac oceňujete vy na poľnohospodárskych strojoch?

Najviac oceňujem asi to, kam sa technológie v poľnohospodárskych strojoch posunuli. Je to neuveriteľné, ale taký moderný stroj môže mať aj masážne sedadlo, okrem toho, že funkcie prípojných zariadení obsluha ovláda cez dotykový displej.

Traktor je pri vašej práci základným strojom. Čo všetko dnes môže traktorista ovládať priamo z kabíny?

Prostredníctvom technológií sa dá ovládať všeličo, záleží aj na tom, aký traktor a aké má prípojné zariadenie. Ale medzi také základné veci patrí nastavovanie prípojných zariadení priamo z kabíny stroja, kde sa dá pri sejačke nastaviť, kedy má sejačka vynechať takzvaný koľajový riadok alebo automaticky vypínať sekcie postrekovača na miestach, ktoré už boli ošetrené.

Okrem modernejších modelov máte skúsenosť aj s tými, v ktorých by sme technológie hľadali len ťažko. Aké sú pre vás najväčšie rozdiely, keď si z jedného traktora presadnete do druhého?

Najväčší rozdiel je asi v komforte, hlavne v odhlučnení kabíny. V starom Zetore treba hovoriť nahlas, aby sa dvaja ľudia dorozumeli, zatiaľ čo v novšom Claase je v kabíne takmer také ticho ako v osobnom aute. Rozdiel v ovládaní starého Zetora a novšieho traktora s elektronickými systémami je neporovnateľný. Človek už nemusí zápasiť s mechanickými pákami ani neustále pracovať so spojkovým pedálom.

Má z vášho pohľadu starší model traktora aj svoje výhody? Väčšinou platí, že novší model znamená aj lepší…

Výhody má asi tie, že je tam menej vecí, ktoré sa môžu pokaziť ako pri modernejšom traktore. Na druhej strane starší traktor dokáže menej ako moderný, pretože má spravidla menej technologických prvkov, napríklad hydraulických okruhov či elektrických prípojok.

Oplatí sa vám ako poľnohospodárovi na Slovensku investovať do nových strojov a mechanizmov? Ako vnímate výhodnosť takejto investície?

Je veľmi ťažké našetriť na nový stroj, pretože poľnohospodárska technika je dosť drahá. Investovať do techniky sa však oplatí. Poľnohospodárske stroje navyše nestrácajú hodnotu tak rýchlo ako napríklad osobné automobily. Za „nový“ stroj považujem aj kvalitný použitý stroj v dobrom stave. Momentálne pracujeme práve s takouto technikou.

Od čoho najviac závisí, či je pre vás sezóna ekonomicky úspešná?

Najviac záleží od počtu zákazníkov, pre ktorých budeme pracovať, a samozrejme aj od počasia. Keď je úrodný rok a stroje poslúchajú, dá sa zarobiť slušne. Tento rok nebol veľmi dobrý, sena sa dorobilo málo, pretože na jar bolo suché obdobie a navyše sa postupne objavovali poruchy na strojoch. Bol to síce boj, ale sezónu sa nám napokon podarilo úspešne dokončiť. Najväčšie výdavky predstavujú údržba strojov, spotrebný materiál a pohonné hmoty. Všetko sa dá zvládnuť, keď sú stroje v poriadku a môžu pracovať, pretože stroj, ktorý stojí, nezarába.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK