Zdravie

Trpezlivosť: cnosť, ktorá omladzuje bunky a lieči dušu

Aký liek je bezpečný, účinný, zadarmo a vyžaduje len nepatrnú zmenu vnímania? Pozývame vás preskúmať zabudnuté prepojenie medzi cnosťou a zdravím.

V 17 rokoch som opustil Spojené štáty a odišiel na rok na malú farmu na mexickom vidieku, kde som objavil iný vzťah k času. Náš večerný chlieb nepochádzal z plastového vrecúška, ale z hlinenej pece, v ktorej bolo nutné hodiny kúriť, a z cesta, ktoré sa miesilo za úsvitu. Príprava večere sa mohla začať už mesiace predtým pri obrábaní pôdy a siatí. Ak pršalo a slnko svietilo, jedlo nakoniec vyrástlo. Všetko malo svoj čas. Nič sa nedalo uponáhľať a každé sústo bolo vzácne.

V tom čase som sa prvýkrát dozvedel o čínskom prísloví: „Keď melón dozrie, odpadne od stopky.“ Nie vtedy, keď to chcete, ani keď potrasiete kríkom. Len keď je zrelý.

Niektoré veci jednoducho nemožno urýchliť. Niekedy je našou jedinou možnosťou trpezlivosť.

Dnes impulzívne prechádzame po elektronických obrazovkách, sledujeme balíky v reálnom čase a znepokojujeme sa, keď niečo trvá dlhšie, ako by malo. Jedna štúdia dokonca zistila, že ak načítanie stránky Amazonu trvá o sekundu dlhšie, stojí to firmu 1,6 miliardy dolárov ročne.

Z času sme spravili tovar a vytvorili celý systém, ktorý má čakanie eliminovať. Sme spoločnosťou konzumujúcou nezrelé melóny. Netrpezlivosť je deštruktívna emócia, ktorá podkopáva duševné zdravie – a ako ukazujú výskumy – môže nám ukradnúť roky života, ako sa stále niekam ponáhľame.

Netrpezlivosť preniká až do buniek

V štúdii publikovanej v časopise PNAS výskumníci testovali tzv. „odkladanie odmeny“, pričom v podstate merali trpezlivosť prostredníctvom finančných rozhodnutí. Vysokoškolským študentom boli ponúknuté nasledujúce možnosti: dostať 100 dolárov zajtra alebo 120 dolárov o mesiac.

Výskumníci potom analyzovali teloméry účastníkov. Predstavte si svoju DNA ako lano; teloméry sú ochranné časti na koncoch a sú kľúčovými indikátormi biologického starnutia. Čím kratšie teloméry, tým staršia bunka, hovorí Richard Ebstein, genetik a profesor psychológie na Národnej univerzite v Singapure, ktorý je autorom štúdie.

Ebstein ilustroval zistenia na príklade dvoch hypotetických študentov: „Alex trvá na tom, že chce 100 dolárov teraz, a hovorí: ‚Možno ich budem potrebovať dnes večer!‘ Sam čaká na 120 dolárov, mysliac si: ‚Je to len mesiac – neskôr si niečo kúpim.’“

Štúdia zistila, že „Alexovia“ mali v priemere kratšie teloméry, čo znamená, že ich bunky boli biologicky staršie. „Samovia“ – tí trpezliví – mali bunky, ktoré vyzerali mladšie.

„Preto je trpezlivosť nielen cnosťou, ale môže byť aj tajomstvom toho, ako zostať mladší, navonok aj vo vnútri,“ poznamenáva Ebstein.

Biológia uponáhľanosti

Jedno netrpezlivé gesto síce bunky okamžite nezničí, ale chronická netrpezlivosť môže spôsobiť trvalo zvýšenú hladinu kortizolu, zaplaviť bunky oxidačným poškodením a uvrhnúť telo do stavu náchylného na zápaly, tvrdí Ebstein a dodáva: „Ten, kto nevydrží čakať ani dve minúty, je pravdepodobne náchylnejší na vynechávanie meditácie, odsúvanie spánku alebo siahanie po rýchlom občerstvení – všetko to súvisí so zdravím telomér.“

Trpezlivý človek si, naopak, môže počas čakania pokojne popíjať čaj, uvariť si zdravé jedlo a lepšie spať.

Zdokumentované sú aj psychologické dôsledky. Vysokoškolskí študenti, ktorí boli trpezlivejší, uvádzali v štúdii o 47 % menej prípadov depresie. „Keď ste trpezliví a odpúšťate ostatným, máte väčšiu šancu na pozitívne vzťahy s nimi,“ povedal autor štúdie Naser Aghababaei. Tieto pozitívne interakcie prirodzene vedú k lepšiemu duševnému zdraviu.

Dlhodobá štúdia uverejnená v časopise JAMA sledovala viac ako 3 300 mladých dospelých počas 15 rokov a zistila, že netrpezlivosť výrazne zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku.

Ľudia s najvyššou mierou netrpezlivosti mali o 84 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie hypertenzia v porovnaní s tými najtrpezlivejšími. „Trpezlivosť je preventívna medicína,“ dodáva Ebstein.

Psychológia čakania

Pochopenie toho, prečo sa niektoré typy čakania zdajú neznesiteľné, zatiaľ čo iné ubehnú rýchlo, nám môže pomôcť čakať lepšie. Vo svojej eseji „Psychológia čakania v radoch“ David H. Maister identifikoval kľúčové princípy, ktoré robia čakanie viac či menej znesiteľným.

Prvý princíp: čas strávený činnosťou ubieha rýchlejšie ako čas strávený nečinnosťou. Americký filozof William James pozoroval, že nuda je výsledkom sústredenia sa na plynutie času samotného – alebo, ako sa bežne hovorí, „sledovaný hrniec nikdy nezovrie“.

Tento postreh má praktické využitie. V newyorskom hoteli sa hostia opakovane sťažovali na príliš dlhé čakanie na výťahy. Keď technici zistili, že modernizácia výťahov je príliš nákladná, jeden zo zamestnancov navrhol alternatívu: inštalovať zrkadlá do haly pred výťahmi.

Zrkadlá namontovali a hostia začali čakanie tráviť úpravou svojho vzhľadu alebo pozorovaním ostatných. Rýchlosť výťahov sa nezmenila, ale sťažnosti na čakanie výrazne poklesli. Čakanie sa zmenilo nie skrátením času, ale zmenou toho, ako bol tento čas vnímaný a strávený.

Maister identifikoval ďalšie faktory: čakanie neistej dĺžky sa zdá dlhšie ako čakanie, ktorého dĺžka je známa, nevysvetlené meškania sa zdajú dlhšie ako vysvetlené a nespravodlivé čakanie (keď sa niekto predbehne v rade) je dokonca neznesiteľné.

Predstavte si, že čakáte pri pulte v kaviarni po objednaní, bez čísla, účtenky alebo potvrdenia. Cítite sa nepríjemne: „Zapísali si moju objednávku? Mám tu čakať alebo si sadnúť?“ Táto neistota – či sa proces obsluhy vôbec začal – spôsobuje, že čakanie sa zdá oveľa dlhšie a stresujúcejšie, ako keby vám niekto jednoducho povedal: „Prinesieme vám to o pár minút.“

„Túto pravdu objavilo mnoho poskytovateľov služieb,“ píše Maister. Preto v ordináciách hovoria „lekár tu bude za chvíľu“ a preto aerolinky počas meškania pravidelne hlásia informácie. Ak je čakanie očakávané a vysvetlené, stáva sa znesiteľným – spôsob, akým nám je čas čakania prezentovaný, formuje našu skúsenosť.

Ako preprogramovať mozog počas čakania

„Netrpezlivosť ako každá emócia je úplne normálna,“ povedala Kate Sweenyová, výskumníčka trpezlivosti a profesorka psychológie na Kalifornskej univerzite v Riverside, pre Epoch Times.

V niektorých prípadoch je netrpezlivosť prospešná, napríklad, keď potrebujete posunúť veci dopredu alebo sa vyjadriť. Je však dôležité tieto emócie regulovať. „V krátkodobom horizonte je takmer vždy ľahšie nechať emócie voľne plynúť… ale rozhodnutia, ktoré v takýchto situáciách urobíme, môžu mať dlhodobé dôsledky,“ povedala. Našťastie existuje súbor nástrojov na zvládanie emócií.

Prvým nástrojom je jednoduché preprogramovanie. Sweenyová používa túto metódu v dopravnej zápche: „Moja stratégia v takýchto situáciách je zvyčajne prehodnotenie situácie a myšlienky ako: ‚Aspoň počúvam dobrý podcast a mám plnú nádrž.‘“

Druhým prístupom je proaktívne riadenie – prevencia netrpezlivosti riadením očakávaní. Ak odchádzate v dopravnej špičke, počítajte s meškaním. Ak vám lekár povie, že zotavenie môže trvať týždne, neočakávajte, že to bude rýchlejšie. „Ak očakávate meškanie, je oveľa menej pravdepodobné, že naň budete reagovať netrpezlivo,“ povedala Sweenyová.

Ebstein navrhuje, aby ste v prípade, že sa prejaví netrpezlivosť, na 20 sekúnd zastavili a dvakrát sa zhlboka nadýchli (nádych na štyri sekundy, výdych na šesť sekúnd). Potom sa spýtajte: „Zmení to výsledok, ak sa budem ponáhľať?“ Hlboké dýchanie aktivuje blúdivý nerv a znižuje stres. Výskum ukazuje, že už päť minút pomalého dýchania denne znižuje ukazovatele oxidačného stresu.

Na budovanie dlhodobej trpezlivosti Ebstein odporúča toto cvičenie – raz do týždňa si na päť minút sadnite a položte si otázku: „Čo je jedna vec, ktorú dnes môžem urobiť, za čo mi budúcnosť poďakuje?“ Týmto cvičením sa posilňujú nervové spojenia v mozgovej kôre, ktoré súvisia so schopnosťou odkladať odmenu a lepšie plánovať budúcnosť.

Odporúča tiež denné „mikročakanie“: „Vyberte si jednu chvíľu čakania každý deň – čakanie na výťah alebo kým sa uvarí káva – a cvičte sa v tom, že nebudete nič robiť. Budete bez telefónu, bez multitaskingu. Iba pozorujte: Dokážete vydržať 60 sekúnd nudy? Týmto spôsobom naučíte mozog, že čakanie nie je niečo, čo musíte urýchľovať, a budujete toleranciu voči väčším oneskoreniam. Štúdie naznačujú, že multitasking a vyhýbanie sa nude vedú k zvýšenej impulzivite.

Umenie čakať

„Nikto nemôže žiť dobrý život bez toho, aby si aspoň nejakým spôsobom neprecvičoval trpezlivosť,“ myslí si Naser Aghababaei. „Dobré veci jednoducho potrebujú čas.“ Zároveň však upozorňuje na dôležitú výhradu: trpezlivosť bez rozlišovania môže skĺznuť do pasivity. Cieľom nie je čakať donekonečna, ale čakať múdro.

Trpezlivosť považujte za jednu zo základných zložiek vyváženého života. Hoci je nenahraditeľná, neexistuje izolovane od iných cností. Potrebujeme odvahu konať, prežívať súcit vo vzťahoch a mať múdrosť, aby sme vedeli, kedy čakať a kedy konať.

Trpezlivosť umožňuje veciam dozrieť. Podporuje empatiu cez pozorné počúvanie, vďačnosť cez vychutnávanie si pomalých okamihov a zanechávanie odkazu v podobe stromov, ktoré vysádzame, hoci si pod ne nikdy nesadneme, dopĺňa Ebstein.

Nabudúce, až vám v hlave zaznie naliehavý hlas, že sa musíte ponáhľať, spomeňte si na melón.

Nech už považujete trpezlivosť za zvyk, vlastnosť alebo cnosť, podľa Ebsteina je posolstvo rovnaké: „Spôsob, akým čakáme, formuje to, kým sa staneme – až do hĺbky našich buniek.“

Uvedené názory sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať postoje denníka Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK