Inšpirácie

Texaské školy očami učiteľky Michaely: lepšie platy a menej teórie, s jedlom je to však už horšie (Rozhovor)

Michaela Balogh pochádza z Česka, no pred 4 rokmi presmerovala svoj život do amerického Texasu, kde sa usadila spoločne s manželom a dnes už aj synom. Ako vyštudovaná učiteľka sa v Dallase chopila príležitosti vyučovať v jednej zo súkromných škôl a tamojší vzdelávací systém tak spoznala aj z tohto uhla pohľadu. Pýtali sme sa jej, čo nadštandardné texaské školy ponúkajú študentom aj učiteľom, ako tam funguje platenie školného a tiež to, prečo ju sklamal systém školského stravovania. 

Epoch Times Slovensko: Pred štyrmi rokmi ste si kúpili letenku do USA a dnes tam už žijete ako americká rodina. Čím si vás získali Spojené štáty? A prečo ste sa rozhodli práve pre život v Texase? 

Michaela Balogh: Rozhodnutie odletieť do USA bolo celkom spontánne. Nemali sme v pláne sa tam presťahovať na dlhší čas, skôr sme chceli dočasne „uniknúť“ niekam, kde neboli pandemické opatrenia také prísne a celková atmosféra nebola taká negatívna. Keďže manžel je napoly Američan a časť jeho rodiny žije v Texase, mali sme možnosť sledovať, ako celá situácia prebieha tam. Prekvapilo nás, že ľudia v Texase sa mohli naďalej voľne pohybovať, navštevovať priateľov, kiná, divadlá, chodiť do reštaurácií, na detské ihriská, čo nás prinútilo uvažovať o ceste tam. Fakt, že sme tam už mali časť rodiny a určitú formu zázemia, bol veľkým plusom.

Momentálne ste na materskej dovolenke, ale ešte predtým ste pracovali ako učiteľka v jednej súkromnej škole. Ako to hodnotíte z hľadiska školstva a vzdelávacieho systému?  

Čo sa týka školstva a vzdelávania, hodnotím ho veľmi pozitívne. Americký vzdelávací systém je mi oveľa sympatickejší než ten český, pretože je viac zameraný na prax. Deti sa neučia toľko teórie, výučba často prebieha formou hier, skupinových projektov, prezentácií a podobne. Kladie sa dôraz na pozitívny prístup a motivovanie žiakov, aby sa nebáli vyjadriť vlastný názor. Slová ako „nie“, „chyba“ alebo „zle“ z úst amerického učiteľa často nepočuť. Keď žiak neodpovie na otázku správne, učiteľ aj tak ocení jeho snahu a následne vysvetlí, ako by mala správna odpoveď znieť. To sa mi veľmi páčilo, keďže si sama pamätám z detstva, že u nás to tak rozhodne nebolo. 

Prečo sú podľa vás medzi týmito vzdelávacími systémami také výrazné rozdiely v chápaní teórie? 

Oba vzdelávacie systémy sa totiž zameriavajú na niečo iné. Český systém kladie dôraz na všeobecný rozhľad a bohaté teoretické vedomosti študenta, zatiaľ čo americký sa sústreďuje na špecifickú oblasť a praktické uplatnenie znalostí. Myslím si, že českí študenti a absolventi vysokých škôl majú široký všeobecný prehľad, no v praxi si často nie sú istí, zatiaľ čo tí americkí vo všeobecnosti nevedia až toľko, ale vo svojom odbore sú často špičkami.

Podobne ako u nás, tak pravdepodobne aj v Dallase (Texase) sú v školskom systéme určité stupne a úrovne vzdelávania… 

Áno, vzdelávací systém v Dallase je rovnako ako v celých Spojených štátoch rozdelený do viacerých stupňov, ktoré spoločne tvoria K–12 systém. V Dallase tento systém spravuje predovšetkým Dallas Independent School District (Dallas ISD), čo je jeden z najväčších školských obvodov v Texase.

O akých stupňoch v spomínanom K-12 systéme teda hovoríme?

Ide o školskú dochádzku od škôlky až po 12. ročník strednej školy. Deti začínajú školskú dochádzku zvyčajne v piatich alebo šiestich rokoch na základnej škole (elementary school), ktorá trvá do 5. ročníka. Výučba sa zameriava na základy čítania, písania, matematiky, prírodných vied a spoločenských predmetov. Nasleduje nižšia stredná škola (middle school – u nás ako 2. stupeň základnej školy), zvyčajne pre žiakov vo veku 11 až 14 rokov, kde sa výučba začína viac špecializovať a žiaci sa stretávajú s rôznymi učiteľmi pre jednotlivé predmety. Poslednou časťou povinného vzdelávania je stredná škola (high school), ktorá zahŕňa 9. až 12. ročník. Študenti si tu okrem povinných predmetov vyberajú aj kurzy podľa svojich záujmov a budúcich plánov (prírodné vedy, technika, umenie).

A aké študijné možnosti nasledujú po strednej škole?

Po ukončení strednej školy študenti získavajú tzv. high school diploma, ktorý im umožňuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V Dallase sú to napríklad súkromná univerzita Southern Methodist University (SMU) alebo verejná University of North Texas at Dallas (UNT Dallas). Okrem toho tu funguje sieť komunitných vysokých škôl združených pod názvom Dallas College, ktoré študentom poskytujú dvojročné programy a profesijné certifikácie.

Vzdelávanie na súkromných školách nebude ale dostupné úplne pre každého, čo sa týka poplatkov a školného…

Tradičné verejné školy sú bezplatné a každé dieťa v Texase má právo takúto školu navštevovať. Súkromné školy sú však spoplatnené a z počutia viem, že rodičia platia ročné školné približne 10 000 – 25 000 amerických dolárov. Vysoké školy sú takmer vždy spoplatnené, pokiaľ študent nezíska štipendium alebo nemá nárok na niektoré štátne benefity.

Na naše pomery ide skutočne o astronomické sumy školného, ale so súkromnými školami sú väčšinou spájané nadštandardné podmienky, či už pre žiakov alebo učiteľov. Je to tak aj v tej vašej, v ktorej ste učili? 

Máte pravdu. Súkromné školy ponúkajú naozaj nadštandardné podmienky, prvotriedne vybavenie tried, kvalitnejšie vzdelávanie, vyššiu mieru bezpečnosti a pre učiteľov lepšie platové podmienky. Najväčší rozdiel vnímam v tom, ako školy a učebne vyzerajú. Sú plné farieb, moderného nábytku, edukačného vybavenia a rôznych učebných pomôcok.

Je aj niečo, v čom sú tamojšie školy pozadu oproti českým? 

V tejto chvíli mi napadá len jedna vec, a tou je školské stravovanie. V amerických školách sa teplé jedlá veľmi nevaria a ak áno, tak z 90 % ide o polotovary. 

Američania sú azda najväčší milovníci fast foodu na svete, takže polotovary v školských jedálňach nie sú až takým prekvapením. Ako ale vyzerá taký bežný jedálny lístok? Nájdeme na ňom výlučne burgery a hranolčeky alebo aj zdravšie jedlá? 

Väčšinou sa tu podávajú spomínané polotovary, ako kuracie nugety, rybie prsty, hranolčeky, hamburgery, pizza, alebo potom studené obedy, napríklad sendviče s čipsami. Aby som však školským jedálňam úplne nekrivdila, tieto jedlá sú často doplnené o ovocie alebo zeleninu a podávajú sa s vodou, džúsom či mliekom. V našej škole sa na tanier vždy servírovala jedna porcia zeleniny, ovocia a k tomu hlavné jedlo, napríklad pizza.

A ako vyzerá vaše stravovanie ako učiteľky?  

Učiteľky môžu jesť spolu s deťmi a za jedlo neplatia. Väčšina z nich však preferuje vlastný obed. Ja som si vždy nosila krabičku z domu, zatiaľ čo moji kolegovia si väčšinou objednávali jedlo – často spomínaný fast food. Občas som sa cítila ako exot, keď som videla, že som jediná, ktorá je domáce jedlo. Na druhej strane som bola hrdá na to, že aj napriek vplyvom okolia som sa stále stravovala relatívne zdravo.

Stravovaním si vás americké školstvo teda vôbec nezískalo. Ako je na tom vo vašich očiach bezpečnosť v školách? V posledných rokoch sa o tejto téme skutočne veľa hovorí…

Musím povedať, že naša škola bola veľmi dobre zabezpečená, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla nastúpiť práve tam. Do budovy sa vstupovalo pomocou odtlačku prsta. Každý zamestnanec, učiteľ aj rodič musel byť zaregistrovaný v školskom bezpečnostnom systéme. Nikto iný sa do budovy nedostal. Viem, že na verejných školách to takto zabezpečené nie je, ale často pred nimi stojí polícia.

A čo bezpečnosť mimo škôl? Sú ulice Texasu nebezpečné? 

Na verejnosti a v uliciach Texasu sa vôbec necítim bezpečne. Som veľmi opatrná. Kamkoľvek idem, neustále sa rozhliadam okolo seba a monitorujem okolie. Nie je to príjemné žiť takto v strachu, ale, bohužiaľ, je tu vysoká kriminalita a takmer denne čítam o streľbách na uliciach, v obchodoch a podobne. Vždy nosím pri sebe paprikový sprej a mini alarm, ktoré mám pripnuté na kľúčoch. Radšej sa vyhýbam opusteným oblastiam a snažím sa byť vždy v blízkosti ľudí. Zároveň sa snažím nechodiť nikam sama po tme.

Cítite sa bezpečne aspoň doma? 

Áno, doma sa, našťastie, cítim bezpečne. Bývame v novom bytovom komplexe vo štvrti, ktorá patrí medzi tie bezpečnejšie. Do komplexu sa len tak niekto nedostane a doma máme aj alarm a dvojité zamykanie.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK