Domov, Špeciál, Životné prostredie

Na Slovensku a v Česku vyrastú nové jadrové reaktory. Oba projekty rozanalyzoval jadrový expert B. Vrban (Rozhovor)

Slovenskom a Českom v nedávnych týždňoch prebehli správy o výstavbe nových jadrových reaktorov. Česko postaví dva nové reaktory v elektrárni v Dukovanoch. Slovensko má zasa v pláne vybudovanie jedného reaktora v lokalite Jaslovské Bohunice.

V rozhovore s Branislavom Vrbanom, jadrovým expertom zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, sa dočítate aj o tom:

● za čo by sme mali byť v Česku a na Slovensku vďační predchádzajúcim generáciám a ako hodnotí zhotoviteľov nových reaktorov v Česku a na Slovensku,
● či považuje za správne, že zákazky nebude realizovať Rusko,
● či by jadro malo byť zaradené medzi tzv. zelené zdroje,
● v čom momentálne vidí prekážky, aby v budúcnosti vyrástla jadrová elektráreň aj na východe Slovenska.

Epoch Times Slovensko: Ako hodnotíte krok vlád v Česku a na Slovensku vybudovať ďalšie jadrové reaktory?

Branislav Vrban: Voľba rozvíjať jadrovú energetiku ako stabilný a relatívne čistý zdroj energie je podľa môjho názoru prejavom racionálneho úsudku a plne ju podporujem. Dostupnosť spoľahlivej a nízko emisnej energie je základom pre rozvoj našej spoločnosti a budúce navyšovanie životného štandardu. Obe krajiny navyše disponujú historicky dobrou úrovňou technického vzdelávania a kultúrou vhodnou na prevádzku takých zložitých a náročných celkov, ako sú jadrové zariadenia. Tento fakt sa nám javí ako samozrejmý, ale mnohé krajiny týmito prerekvizitami nedisponujú. Tu by sme mali byť vďační predchádzajúcim generáciám.

Taktiež treba zvážiť životnosť jadrových elektrární, ktoré sú momentálne v prevádzke. Predpokladané ukončenie prevádzky Jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniach v roku 2045 – ak nebude životnosť predĺžená – je z hľadiska času prípravy a výstavby nového bloku takpovediac za rohom.

Existuje niečo, čo by ste vytkli?

Jedinú výhradu mám k podpore vedecko-výskumnej činnosti v oblasti jadrovej energetiky na Slovensku. Myslím si, že pri významnom využití jadra v energetickom mixe krajiny by bolo vhodné investovať do týchto aktivít, napríklad aj formou výstavby výskumného reaktora pod gesciou relevantných univerzít.

Ako hodnotíte výber lokality na Slovensku?

Na Slovensku máme principiálne dostupné dve zažité jadrové lokality v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. V ich okolí je historicky vybudovaná dôvera obyvateľstva, je tu dostatok skúseného a erudovaného technického personálu, geologické podložie je vyhovujúce a je tu aj dostatok vody potrebnej na chladenie elektrárne. Navyše v lokalite Jaslovské Bohunice úspešne prebiehajú projekty vyraďovania elektrární A1 a V1, a preto je logické budúci nový jadrový zdroj umiestňovať do tejto lokality. Samozrejme, budú potrebné investície do elektrizačnej sústavy tak, aby bolo možné bezpečne vyrobenú elektrickú energiu prenášať a distribuovať k odberateľom.

Myslíte si, že by v budúcnosti mohla vyrásť nejaká jadrová elektráreň napríklad na východe Slovenska?

O lokalitách v Kecerovciach a Vojanoch sa toho za posledné roky periodicky napísalo pomerne veľa. Je pravda, že z pohľadu elektrizačnej sústavy by bolo vhodné umiestniť veľký stabilný zdroj aj na východ Slovenska, ale každá z už zmienených lokalít má svoje špecifiká vrátane dostupnosti vody, blízkosti veľkých miest a hraníc.

Podľa môjho názoru je najväčšou prekážkou akceptácia verejnosti, dostupnosť špecificky pripravenej pracovnej sily a celková potrebná infraštruktúra, ktorej vytvorenie nie je nemožné, ale v dnešných podmienkach mimoriadne náročné. Reálnejšie vidím nasadenie tzv. malých a stredne veľkých modulárnych reaktorov, ktoré majú potenciál, aby boli umiestnené priamo vo veľkých výrobných závodoch, prípadne v iných priemyselných areáloch. 

Na tento účel je však potrebné významne pokročiť vo vývoji a regulačnom rámci týchto zariadení. Pomerne zaujímavú aktivitu v tejto oblasti možno pozorovať v Česku (ČEZ a Rolls-Royce) a u nás sa pomaly tiež rozbiehajú aktivity ohľadne pokročilých modulárnych reaktorov chladených olovom (Newcleo). Na umožnenie reálnej výstavby a prevádzky takýchto technológií je však nutné štruktúrovane podporiť celý sektor jadrovej energetiky, a to nielen slovne, ale aj materiálne, finančne a legislatívne.

Kým Česko postaví dva reaktory, Slovensko jeden. Je to dané aj tým, že naša krajina je v podstate polovicou Česka, čo sa týka počtu obyvateľov, a teda je polovičná aj z pohľadu energetických potrieb?

Požiadavky na výrobu elektrickej energie a skladba jej výroby je podľa môjho názoru unikátnou otázkou pre každé spoločenstvo alebo krajinu a nekoreluje s množstvom obyvateľov. Skladba zdrojov závisí od štruktúry hospodárstva, prírodných podmienok, technickej vyspelosti, kvality vzdelávania a dostupnosti finančných zdrojov potrebných pre veľké investične náročné projekty. Preto v tejto oblasti považujem prístup kolegov z Českej republiky za rovnako racionálny, ako to je v našich podmienkach s uvážením ich lokálnych špecifík.

Ako by ste porovnali samotných zhotoviteľov, Američanov, ktorí budú realizovať zákazku na Slovensku a juhokórejskú spoločnosť, ktorá bude stavať v Česku?

Obaja zhotovitelia (Westinghouse aj KEPCO a KHNP) ponúkajú technológiu ľahkovodného tlakovodného reaktora, teda dizajn reaktora, ktorý sa historicky preukázal ako najspoľahlivejší a najrobustnejší pre bezpečnú prevádzku jadrovej elektrárne využitú na mierové účely.

Navyše musím spomenúť, že kórejský jadrový program vychádzal z toho amerického a až po nadobudnutí vlastnej technickej vyspelosti začal prichádzať s drobnými odlišnosťami. V dnešných časoch je každý nový dizajn reaktora podrobovaný medzinárodnej kritike a musí spĺňať tie najvyššie štandardy a odporúčania MAAE (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu), preto pri porovnaní oboch zhotoviteľov z technologickej oblasti nebadať výrazné rozdiely. 

Je však nutné si uvedomiť, že postaviť a prevádzkovať jadrovú elektráreň v spolupráci so zahraničným dodávateľom znamená dlhodobý záväzok na niekoľko desaťročí, je potrebné zvažovať geopolitické aspekty, kultúrne rozdiely, dostupnosť náhradných dielov a možnosť zabezpečenia potrebnej podpory v prípade potreby. Na mnohé z týchto oblastí sa však necítim dostatočne zdatným respondentom a, bohužiaľ, ani nedisponujem informáciami, akým spôsobom boli tieto aspekty analyzované.

Považujete za dobré rozhodnutie, že Česko ani Slovensko nezadali zákazky Rusku?

Myslím, že som sčasti odpovedal na túto otázku už v predchádzajúcej odpovedi. O technologickej vyspelosti ruského dodávateľa nemôže byť podľa môjho názoru pochýb. Desaťročia máme u nás navyše v prevádzke a momentálne aj vo výstavbe práve “ruské” reaktory, takže existuje značná skúsenosť s týmto typom reaktorov. Na tieto typy je u nás nastavené aj vzdelávanie, regulačný rámec a dodávateľský reťazec. Ako je však spomenuté vyššie, jadrová energetika je záväzok, ktorý musí reflektovať aj na geopolitickú situáciu a iné pridružené aspekty.

Európska únia sa chce v dohľadnom čase „odstrihnúť“ od ruských energií vrátane jadrového paliva. Môže to Slovensku a Česku narobiť problémy v oblasti prevádzky jadrových elektrární?

Vyhlásenia a slovník využívajúci termíny ako “odstrihnutie” považujem za ideologicky nesprávne a v značnej miere populistické. Ak nebudeme v EÚ a v SR sústavne investovať do našich vlastných vedecko-výskumných a výrobných kapacít, vždy budeme významne závislí od dodávateľa akejkoľvek technológie vrátane jadrového paliva. Nielen v jadrovej energetike je zaužívaným pojmom “vendor-locked”, teda vytvorenie závislosti od jedného špecifického dodávateľa. 

Ak sa pozrieme na životnosť jadrovej elektrárne a udalosti, ktoré sa za daný čas udiali v oblasti strednej Európy, musí nám byť jasné, že jednostranné naviazanie sa na špecifického dodávateľa je vždy problém, ktorý nie je riešiteľný hrdinskými vyhláseniami.

Samozrejme, je možné túto závislosť znižovať, pracovať na diverzifikácii, nie je to však ľahká úloha a ja dúfam, že sa v týchto snahách bude pokračovať aj u dodávateľa nového jadrového zdroja.

Pri pohľade na hodnotu oboch zákaziek si každý hneď všimne nepomer pri hodnote výstavby jedného reaktora v Česku a na Slovensku. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že Juhokórejčania to Čechom postavia omnoho lacnejšie, zatiaľ čo Slovensko stavbu o dosť preplatí.

Česká strana využila možnosť organizácie súťaže medzi potenciálnymi dodávateľmi, čo však viedlo aj k istým komplikáciám spojeným s právnymi ťahanicami odďaľujúcimi reálnu výstavbu. Zároveň český priemysel schopný prispieť k výstavbe jadrovej elektrárne je oveľa rozvinutejší ako ten na Slovensku, čo vytvára iné počiatočné podmienky pre realizáciu nového zdroja.

Tým chcem naznačiť, že bez hlbšieho poznania a priamych informácií, týkajúcich sa hlavne výstavby nového zdroja na Slovensku, je pre mňa nemožné tieto významné finančné rozdiely ohodnotiť, aj keď vo mne, prirodzene, vznikajú otázky. 

Dúfam však, že zvýšená cena bude reflektovať aj na potreby Slovenska v oblasti výskumu, vzdelávania a potenciálnej výstavby výskumného reaktora, pretože iba takto je možné zabezpečiť kvalitnú prípravu personálu pre rôzne typy reaktorov v relatívne malej krajine.

V minulých rokoch sa v európskych inštitúciách veľa diskutovalo o jadre a o tom, či by malo byť zaradené medzi zelené zdroje. Aký máte názor na túto tému?

Podľa môjho názoru je diskusia potrebná a relevantná. Jadrová energetika určite nie je ideálnou technológiou na produkciu energie, ale zároveň ju považujem za najlepšiu možnosť, aká je dostupná pri uvážení stability prevádzky aj environmentálnych aspektov. Je však mimoriadne dôležité, aby sme sa zodpovedne zaoberali aj zadnou časťou palivového cyklu a metódami spracovania a ukladania RAO a VJP. 

Výskum a vývoj v oblasti hlbinného ukladania, trasmutácie paliva a rýchlych reaktorov by mal byť jednoznačne inherentnou súčasťou prevádzky aktuálnej flotily reaktorov a nemal by byť odsúvaný na ďalšie generácie.

Čiže stručne znie moja odpoveď: áno, mala by byť, ale je potrebné ďalšie úsilie na optimalizáciu výroby a redukciu environmentálnych následkov.

Vidíme, že niektoré európske krajiny, ako trebárs Nemecko, sa odstrihli od jadrovej energie. Teraz to možno ľutujú. Belgicko nedávno zrušilo opatrenie, ktorým v krajine plánovali odstavenie jadrovej energie. Ako to hodnotíte?

Ak sa budeme riadiť populizmom a emóciami bez hlbšieho poznania problematiky, budeme spochybňovať autority a zriadené inštitúcie, budeme robiť zlé rozhodnutia, ktoré negatívne ovplyvnia aj náš životný štandard.

Ste zástancom už predtým spomenutých malých modulárnych reaktorov (SMR)?

Svet nie je binárny, realita je komplikovanejšia. Som zástanca modularizácie, zjednodušovania, optimalizácie a použitia technológie tam, kde má zmysel. Napriek môjmu aktívnemu záujmu o SMR vrátane výskumných projektov momentálne badám ich uplatnenie hlavne v krajinách s obmedzenou elektrizačnou sústavou alebo v prípadoch nedostupnosti zdrojov na veľké investície. 

Je možné, že postupnou štandardizáciou bude dosiahnutá aj ekonomická efektivita porovnateľná s klasickými veľkými zdrojmi, kde sa otvoria ďalšie možnosti uplatnenia, ako som už spomenul v prechádzajúcich otázkach. Tam však ešte podľa môjho názoru nie sme.

Mohli by SMR predstavovať budúcnosť práve pre menšie krajiny, ako sú Česko a Slovensko?

Ako doplnkový zdroj majú potenciál hlavne pri nahradzovaní uhoľných elektrární, osobne by som však privítal už pokročilé typy reaktorov pracujúcich v rýchlom spektre neutrónov.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK