Zaujímavosti » História

Slovenský génius s americkým zvukom: Ako Ján Dopjera vytvoril ikonickú gitaru dobro a zmenil hudobnú históriu

Len máloktorý slovenský rodák zanechal taký výrazný odtlačok v dejinách svetovej hudby ako Ján Dopjera, známy ako John Dopyera. Tento talentovaný vynálezca a husliar slovenského pôvodu stál za vznikom slávnej rezofonickej gitary Dobro, ktorá sa stala ikonou americkej hudby. Jeho meno dnes nájdeme nielen v patentových registroch, ale aj v Smithsonian Institution, kde je jeho legendárny nástroj vystavený. Príbeh Jána Dopjeru je príbehom vynaliezavosti, nefalšovanej lásky k hudbe a spojenia s rodnými koreňmi.

Vynálezca rezonátorovej gitary

Pokiaľ by ste navštívili Národné múzeum americkej histórie v Smithsonovskom inštitúte vo Washingtone, určite sa zastavte pri exponáte s inventárnym číslom 1989.0660.01. Pocítite národnú hrdosť a dozviete sa čosi o vynáleze, za zrodom ktorého stojí Ján Dopjera, neskôr známy ako John Dopyera.

„Táto rezonátorová gitara bola vyrobená firmou Dobro v Los Angeles v Kalifornii v rokoch 1933 až 1937. Spoločnosť založili v roku 1928 bratia Dopyerovci. Pomenovanie „Dobro“ vzniklo ako skratka názvu „Dopyera Brothers“, a v ich rodnej slovenčine znamená „dobrotu“. Americký patent číslo 1 896 484 na hudobný nástroj s kovovým rezonátorom dostal John Dopyera 7. februára 1933,“ uvádza sa pri popise vystaveného predmetu.

Ján Dopjera sa narodil 6. júla 1893 do starej mlynárskej rodiny v obci Stráže (dnes Šaštín-Stráže) vtedy ešte v Rakúsko-Uhorsko, ako štvrté dieťa z desiatich. Rodina sa neskôr presťahovala do Dolnej Krupej. Dopjerov otec Jozef nielenže vedel hrať na husliach, ale tento hudobný nástroj aj sám vyrábal. Pod jeho vedením vyrobil niekoľko huslí na Slovensku aj samotný Ján. Okrem remeselnej zručnosti bol aj výnimočne hudobne talentovaný. Prakticky sám sa naučil hrať na husle, violu, gitaru, mandolínu, ukulele aj bendžo. 

Keď mal Ján 15 rokov (1908), celá rodina sa z ekonomických dôvodov presťahovala do Spojených štátov. V Los Angeles si otvorili stolársku dielňu, v ktorej Ján najskôr opravoval a potom aj vyrábal strunové hudobné nástroje. Napokon sa z neho stal prvotriedny husliar.

Prvý patent

Vo veku 27 rokov, v roku 1920, sa spolu s mladšími bratmi Rudolfom a Emilom od zvyšku rodiny osamostatnili a pustii sa do výroby huslí, gitár a bendží. Jánovi prestala stačiť hlasitosť, ktorú hudobné nástroje vydávali, a tak sa začal intenzívne zaoberať myšlienkou zosilnenia ich zvuku. V období, keď ešte neexistovali elektromagnetické snímače, skonštruoval husle s kovovým rezonátorom a neskôr aj akustickú gitaru s celokovovým telom a tromi rezonátormi.

„Ukázalo sa, že John Dopyera bol pripravený v pravom čase na pravom mieste a jeho geniálny vynález, rezofonická gitara, je aj po skoro sto rokoch stále aktuálny a najmä používaný. Okrem toho, že v „predelektrických“ dobách pomocou rezonátorov mechanicky zosilnila zvuk gitary, priniesla aj nový charakteristický zvuk, ktorý sa udomácnil najmä v typicky amerických hudobných žánroch ako je bluegrass, country či blues do takej miery, že sa stal doslova neodmysliteľným,“ povedal pre TASR trnavský muzikant a publicista Peter „Bonzo“ Radványi. 

V roku 1926 Ján požiadal o svoj prvý patent. Týkal sa gitary s tenkými, postriebrenými rezonátormi, ktoré poskytovali výnimočný zvuk. O dva roky neskôr, v roku 1928, začal spolu s investormi a bratmi vyrábať tieto nástroje vo firme National String Instrument Corporation. 

Gitara zaznamenala veľký úspech, firma zamestnávala 22 pracovníkov. „Telo gitary bolo z plechu – z medi a zo zinku – a malo tri rezonátory. Gitara s názvom National Tri-Plate Style 1 šla veľmi dobre na odbyt, no prvé zisky priniesli aj spory s investormi,“ opísal denník Pravda. Nezhody nakoniec vyústili do odchodu bratov Dopjerovcov. Hoci patentové práva zostali spoločnosti, Ján už mal novú víziu.

 

Dobro

Pod menom jedného zo svojich bratov požiadal v roku 1929 o nový patent. Tentokrát na na gitaru s inovatívnym dizajnom, jedným rezonátorom a dreveným telom. Hoci nástroj pripomínal klasickú gitaru, jeho konštrukcia aj zvuk boli úplne odlišné.

Spoločne s ďalšími bratmi Bobom a Luisom (ktorí sa dovtedy venovali predaju áut), založili vlastnú firmu a venovali sa výrobe nového typu rezofonickej gitary. Gitara nesie rovnomenný znázov, akým pomenovali aj firmu – DOBRO. Meno vychádza zo začiatočných slabík slov DOpyera BROthers.

Tento názov sa rýchlo ujal a postupne sa stal všeobecným označením pre všetky gitary s rezonátorom, bez ohľadu na ich výrobcu. Dopyerovci nezabudli ani na svoj slovenský pôvod a obchodné meno doplnili sloganom „Dobro znamená dobrý v každom jazyku!! (angl. „Dobro means good in any language!„), čím vzdali poctu aj svojim koreňom.

Ďalšie patenty

V roku 1932 Ján spolu s gitaristom Artom Stimsonom skonštruoval niekoľko gitár s elektrickým snímačom, ktoré sa považujú za prvé sériovo vyrábané elektrické gitary. Získal tiež patent na prvé elektrické husle na svete a množstvo ďalších patentov týkajúcich sa dizajnu gitár a bendží.

Obchodné nezhody s pôvodnou firmou National String Instrument Corporation sa v roku 1934 urovnali. Spoločnosť sa spojila s novou firmou DOBRO a do spoločnosti National Dobro Corporation (NDC), ktorej sídlo bolo od roku 1935 v Chicagu.

NDC vyrábala rezofonické gitary (dobrá), elektrické a steel gitary, mandolíny, elektrické husle aj zosilňovače. Ján a Rudolf však postupne odovzdali vedenie mladším bratom Edovi a Luisovi. Ján si zatiaľ v meste Grants Pass v Oregone založil vlastnú malú dielňu. Tam ďalej zdokonaľoval hudobné nástroje a získal ďalší patent – tentoraz na husle s rezonátorom.

„Dobro sa neuplatnilo iba v country hudbe ale aj v rôznych iných žánroch, ako rock či blues. Po súčasti amerického kultúrneho dedičstva siahali také legendy ako Bob Dylan, John Lennon, Eric Clapton, Keith Richards z Rolling Stones ale aj vychýrený bluesový hudovník Johnny Winter. Rocková kapela Dire Straits pochádzajúca z Británie použila v roku 1985 rezofonickú gitaru ako ústredný motív na obale svojho albumu Brothers in Arms,“ opísal vplyv nástroja portál dobrenoviny.

Tradícia

Ján Dopjera sa dožil úctyhodného veku a podľa svojej poslednej vôle bol jeho popol rozptýlený nad jazerom Crater Lake. „Keď ako 94-ročný zomrel, jeho dobro už patrilo k neodmysliteľnej výbave mnohých kapiel v Amerike i vo svete,“ skonštatoval denník Pravda.

O zachovanie rodinnej tradície a starostlivosť o najvzácnejšie nástroje, vrátane tých prvých, ktoré Ján Dopjera vyrobil ešte v Dolnej Krupej, sa stará jeho syn John Ed Dopyera Jr. Ten zorganizoval úspešnú výstavu v americkej Pensylvánii, pričom časť exponátov bola neskôr predstavená aj na Slovensku. Vystavené kusy John Dopyera Jr. venoval Slovenskému národnému múzeu, ktoré ich uchováva v depozitári v Dolnej Krupej.

V roku 1992 vznikol na počesť Jána Dopjeru festival DobroFest, ktorý sa každoročne koná v poslednom augustovom týždni v Trnave. Pri jeho zrode stál aj John Dopyera Jr. V roku 2003 udelilo mesto Trnava Jánovi Dopjerovi Čestné občianstvo in memoriam a v jeho rodnej obci nesie na jeho počesť meno jedna z ulíc. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Dopjeru odhalili na budove dnes už mestskej knižnice v Šaštíne-Strážach pamätnú tabuľu tomuto významnému rodákovi.

Ján Dopjera mal podľa viacerých zdrojov približne 40 patentov. Dobro je dnes považované za americký ľudový nástroj a je súčasťou amerického kultúrneho dedičstva.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK