Domov, Svet » EÚ

Ľudské obete ruskej vojny proti Ukrajine. EP žiada prísnejšie sankcie, presadzovanie spravodlivosti i konfiškácie ruského majetku

V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine sa často diskutuje o mnohých otázkach – bojoch, dodávkach zbraní, ničení infraštruktúry, miliónoch utečencov z Ukrajiny v Európe, vnútorne vysídlených osobách či podpore Západu. Oveľa menej pozornosti sa však dostáva osudu Ukrajincov pod ruskou kontrolou.

Poslanci Európskeho parlamentu 9. júla schválili uznesenie, v ktorom dôrazne odsúdili pokračujúce vojnové zločiny Ruska na Ukrajine a vyjadrili pevnú podporu vyšetrovaniam Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Europoslanci vyjadrili hlboké pobúrenie nad brutálnymi útokmi Ruska na civilné obyvateľstvo a útokmi na civilnú infraštruktúru na Ukrajine. Zdôraznili, že systematické a úmyselné útoky na civilistov, najmä deportácie detí, môžu predstavovať genocídnu stratégiu zosnovanú Moskvou.

Zákonodarný zbor EÚ zdôraznil, že Rusko zostáva najvýznamnejšou a najpriamejšou hrozbou pre európsku bezpečnosť a nesie výlučnú zodpovednosť za agresiu. Zároveň upozornil, že nemôže existovať beztrestnosť za porušovanie ľudských práv, vojnové zločiny či iné porušenia medzinárodného práva, ktorých sa dopúšťajú ruské sily a predstavitelia ruského režimu.

Slovenskí europoslanci rozdelení, Blaha obhajoval Rusko

Uznesenie podporilo dovedna 507 zákonodarcov, ďalších 77 bolo proti a hlasovania sa zdržalo 45 europoslancov. 

Zo slovenských europoslancov za návrh hlasovali siedmi – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti bol rovnakí počet – Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov). 

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) sa zdržala hlasovania.

Počas rozpravy si ako jediný Slovák vzal slovo europoslanec Blaha, ktorý Únii vytkol údajný „dvojaký meter“ v prípade agresie Ruska voči Ukrajine a pri útokoch Izraela voči Palestínčanom.

„Von der Leyenová hanebne vyhlásila, že má pre izraelskú agresiu pochopenie, ale v prípade Ruska nikto nechce chápať, že sa Západ vojensky rozťahoval k hraniciam Ruska a že Rusko sa muselo brániť. Čo je toto za dvojaký meter? Moralizujete o stave ruskej demokracie, ale nevadí vám, že v Estónsku zavreli na šesť rokov novinárku za to, že mala proruské názory? Zobuďte sa, vážení, prestaňte s tým dvojitým kilometrom, prestaňte s nenávisťou voči Rusku, prestaňte s tým rinčaním zbraňami,“ vyhlásil Blaha.

Dodal, že jediná cesta k mieru na Ukrajine je rokovať s ruskou stranou. „Aj preto sme boli my piati alebo šiesti poslanci Európskeho parlamentu v Moskve, aby sme rokovali aj s ruskou stranou, lebo iným spôsobom mier dosiahnuť nevieme,“ povedal.

Poľský zákonodarca našiel paralelu s druhou svetovou vojnou

Ukrajinské orgány uvádzajú, že v Rusku a na okupovaných ukrajinských územiach je zadržiavaných približne 16-tisíc ukrajinských civilistov, hoci skutočné počty môžu byť ešte výrazne vyššie. Europoslanci tiež zdôraznili, že viac ako 70-tisíc Ukrajincov – vrátane civilistov, detí a vojenského personálu – je oficiálne zaradených na zoznam nezvestných.

Európsky parlament rovnako dôrazne odsúdil popravy ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami, čo podľa neho predstavuje vojnové zločiny a závažné porušenie Ženevských dohovorov. Vyjadril tiež plnú podporu prebiehajúcemu vyšetrovaniu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných Ruskom zo strany Medzinárodného trestného súdu a víta nedávnu dohodu medzi Radou Európy a Ukrajinou o zriadení osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine.

„Zaobchádzanie Rusov s vojnovými zajatcami a civilistami nepochybne pramení zo sovietskej tradície a znamená násilie, mučenie a smrť. Ako Poliaci sme toto barbarstvo zažili mnohokrát, napríklad v roku 1940, keď bolo na Stalinov rozkaz zastrelených viac ako 22-tisíc poľských predstaviteľov. Dnes táto zločinná činnosť pokračuje na Ukrajine,“ vyhlásil Poliak Michal Dworczyk v mene skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.

Spomenutý Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca 2023 zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a splnomocnenkyňu pre práva detí Máriu Ľvovovú-Belovovú. Obaja sú obvinení z vojnového zločinu nezákonnej deportácie detí počas rusko-ukrajinskej vojny. Putin sa stal treťou úradujúcim prezidentom a zároveň prvým lídrom stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, na ktorého bol vydaný zatykač ICC. Ako uvádza spravodajský web BBC, v roku 2024 boli Putin a izraelský premiér Benjamin Netanjahu jedinými aktívnymi lídrami štátov, ktorých hľadal ICC.

Synovec fínskeho exprezidenta: Ruské postupy sú systematické

Na Dworczyka nadviazal Ville Matti Niinistö z Fínska, ktoré rovnako ako Poľsko tiež susedí s Ruskom. Po vypuknutí vojny na Ukrajine severská krajina z bezpečnostných dôvodov po rokoch neutrality požiadala o vstup do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

„Podstatnou súčasťou ruskej vojny na Ukrajine je terorizmus proti civilnému obyvateľstvu. Používanie znásilnenia, mučenia, nezákonného zadržiavania a nezákonné deportácie detí sú veľkou súčasťou ruskej vojny. Toto je systematické. Ruská propaganda sa snaží dehumanizovať Ukrajincov. Snažia sa zbaviť ich národnosti a identity. Toto je súčasť Putinového imperializmu,“ povedal fínsky zákonodarca zo skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie.

Poukázal na štatistiky Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré uvádzajú, že celkový počet civilných obetí od februára 2022 dosiahol 13 134 mŕtvych a takmer 32-tisíc zranených. Viac ako 19 500 detí bolo podľa OSN deportovaných do Ruska a 16-tisíc ukrajinských civilistov je naďalej nezákonne zadržiavaných Ruskom, vystavených mučeniu a fingovaným súdnym procesom.

„Musíme požadovať okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých civilistov a vojnových zajatcov vrátane detí. Musíme požadovať plný humanitárny prístup Červeného kríža, musíme sprísniť sankcie a musíme Putina brať na zodpovednosť za vojnové zločiny pred špeciálnym tribunálom, v Rade Európy a na ICC,“ dodal Niinistö, synovec bývalého fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa v rokoch 2012 až 2024.

Pobaltský predstaviteľ hovorí o „upchatí“ každej medzery

Podľa europoslancov môže Rusko zastaviť iba silnejší tlak na predstaviteľov Kremľa, pričom EÚ a podobne zmýšľajúci partneri by mali podniknúť účinnejšie vojenské, hospodárske, politické a diplomatické úsilie a opatrenia. Poslanci Európskeho parlamentu tiež naliehajú na EÚ, aby pokračovala v konfiškácii imobilizovaného ruského štátneho majetku.

„EÚ má morálnu a strategickú povinnosť reagovať. Ukrajina musí byť vybavená nielen na prežitie, ale aj na víťazstvo,“ poznamenal lotyšský europoslanec Rihards Kols zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.

Západ, vrátane EÚ, musí podľa neho neúnavne presadzovať zodpovednosť, a to prostredníctvom sankcií, medzinárodnej spravodlivosti a „upchaním“ každej medzery, ktorá napomáha ruskej vojnovej mašinérii.

„A akékoľvek výzvy na dialóg, zatiaľ čo padajú bomby a civilisti sú držaní ako rukojemníci, slúžia len agresorovi. Mier neprichádza prostredníctvom ústupkov. Prichádza prostredníctvom sily, odhodlania a podpory Ukrajiny, kým nezvíťazí spravodlivosť,“ skonštatoval v  písomnom príspevku do rozpravy zákonodarca z Pobaltia.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK