Piatok 21. júna, 2024
Loď na prepravu automobilov K Line Florida Highway (By Bahnfrend - Own work, CC BY-SA 4.0 )

Nemecko je proti clám EÚ na čínske elektromobily

V Bruseli prebiehajú prípravy na zvýšenie ciel na čínske elektromobily, ktoré sa očakáva v najbližších týždňoch. Nemecko sa stavia proti takémuto kroku, zatiaľ čo Čína už hrozí „odvetnými opatreniami“.

Tón obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou je čoraz napätejší: V Bruseli prebiehajú prípravy na zvýšenie ciel na čínske elektromobily, ktoré sa očakáva v najbližších týždňoch. EÚ chce chrániť svoj vlastný automobilový priemysel pred konkurenciou z Číny – a zároveň sa chce vyhnúť obchodnej vojne s Pekingom.

Z čoho EÚ obviňuje Čínu?

Brusel má podozrenie, že Peking vypláca nadmerné dotácie svojim výrobcom automobilov a poskytuje im konkurenčnú výhodu. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová preto v septembri spustila vyšetrovanie s cieľom objasniť, či Čína neporušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Komisia teraz musí ukončiť vyšetrovanie začiatkom júna a do 4. júla rozhodnúť, či zavedie sankčné clá.

Svetové trhy zaplavujú „lacnejšie čínske elektromobily“, uviedla von der Leyenová. Čínski dodávatelia ako BYD a SAIC za posledné dva roky zvýšili svoj podiel na európskom trhu s elektromobilmi viac ako štvornásobne. Podľa analytickej spoločnosti JATO Dynamics teraz dosahuje 7,8 %.

Aké vysoké môžu byť sankčné clá?

Pozorovatelia očakávajú, že Komisia spočiatku zvýši sadzby zo súčasných 10 % na 15 – 30 %. K tomuto záveru dospeli okrem iných aj výskumníci zo skupiny Rhodium, ktorí tiež monitorujú čínsky automobilový trh. Reakcia EÚ tak bude podstatne menej drastická ako v USA.

Predsedníčka Komisie von der Leyenová dala jasne najavo, že EÚ bude reagovať „oveľa cielenejšie“. „Môžem zaručiť, že výška ciel, ktoré by sme zaviedli, by zodpovedala výške škôd,“ povedala v diskusii medzi hlavnými kandidátmi do európskych volieb.

Na rozdiel od Washingtonu musí konflikt v Bruseli „zostať ekonomickou, nie politickou otázkou“, vysvetľuje Elvire Fabryová, výskumná pracovníčka pre globálnu obchodnú politiku na Inštitúte Jacquesa Delorsa v Bruseli. Cieľom nie je uzavrieť európsky trh, „ale poskytnúť európskym výrobcom priestor na zlepšenie ich výkonnosti“.

Ako reagujú USA?

USA medzitým zvýšili svoje clá z 25 % na 100 %. Clá boli zvýšené aj na ďalšie čínske výrobky vrátane ocele, hliníka, solárnych panelov a kľúčových zdravotníckych výrobkov.

„Čína všetky tieto výrobky výrazne dotovala, čím tlačila čínske spoločnosti k tomu, aby vyrábali oveľa viac, ako dokáže zvyšok sveta absorbovať. Tieto prebytočné výrobky potom vrhá na trh za nespravodlivo nízke ceny, čím vytláča z trhu ostatných výrobcov na celom svete,“ povedal americký prezident Joe Biden pred podpísaním exekutívneho príkazu 14. mája.

Tento krok USA je do veľkej miery preventívny, pretože elektrické vozidlá vyrobené v Číne sú na americkom trhu stále zriedkavé – na rozdiel od Európy, kde elektrické vozidlá vyrobené v Číne tvorili v minulom roku približne 20 % trhu.

Aké bezprostredné dopady sa očakávajú?

Je nepravdepodobné, že by clá vytlačili dodávateľov ako BYD z európskeho trhu. Podľa štúdie Rhodium čínske značky predávajú svoje autá v Európe za dvojnásobok ceny na domácom trhu, a teda výrazne nad výrobnými nákladmi. „Aj pri 30-percentnom cle by mnohé čínske e-modely stále dosahovali v EÚ vysoké ziskové marže,“ píšu výskumníci.

Spoločnosti ako BMW alebo Tesla, ktoré vyvážajú autá vyrobené v Číne do Európy bez toho, aby využívali čínsku štátnu podporu, budú pravdepodobne zasiahnuté oveľa viac. Podľa výskumníkov by clá mohli zničiť ich obchodný model.

Aký je postoj Nemecka k tejto otázke?

Nemecký zväz automobilového priemyslu (VDA) varoval pred eskaláciou obchodného konfliktu, ktorý by sa dotkol najmä nemeckých výrobcov, keďže tí podľa zväzu vyvážajú do Číny približne 300 000 vozidiel ročne. „Vyrovnávacie clá na e-autá dovážané z Číny nie sú vhodné na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu,“ vysvetlil hovorca VDA.

Proti sankčným clám sa opakovane postavili aj nemecký kancelár Olaf Scholz a minister dopravy Volker Wissing.

Wissing v rozhovore pre Euractiv uviedol, že clá by boli nesprávnym spôsobom podpory medzinárodnej hospodárskej súťaže. Obmedzovanie hospodárskej súťaže nemá nič spoločné s trhovým hospodárstvom. Takýto plán mu pripomína skôr NDR. Podľa jeho slov sa neobáva, že by nemecké automobilky túto konkurenciu neprežili.

Najmä Francúzsko, ktorého automobilky nemajú v Číne takmer žiadne zastúpenie, je za tvrdší postoj voči Pekingu. Na zrušenie ciel stanovených Komisiou by bola potrebná väčšina minimálne j 15 členských štátov, ktoré spolu predstavujú najmenej 65% obyvateľstva EÚ.

Ako reaguje Čína?

Čínska obchodná komora v Bruseli obvinila Komisiu z „politicky motivovaného“ vyšetrovania výrobcov automobilov. Pre ekonomiku nie je žiaduce, aby prijala prístup „ako ty mne, tak aj ja tebe“. Čína však bude „nútená prijať sériu odvetných opatrení“.

Jacob Gunter, ekonóm z Mercator Institute for China Studies v Berlíne, tiež očakáva „pomerne ostrú reakciu“. Európske sankčné clá by boli „útokom na jeden z kľúčových sektorov, v ktorom Čína technologicky dobehla a dokonca prevzala vedúce postavenie“, vysvetľuje Gunter. V hospodárskych vzťahoch s Pekingom „ešte nikdy nedošlo k ničomu podobne rozsiahlemu“.

Zlom v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Čínou?

Plánované sankčné clá prichádzajú v čase, keď vzťahy medzi EÚ a Čínou vstúpili do novej fázy – tá sa začala v roku 2019. Súčasná politika naznačuje, že EÚ vníma Čínu ako hospodárskeho konkurenta a systémového rivala. Predtým sa EÚ zameriavala na hospodársku spoluprácu s Pekingom a viac ako desať rokov vnímala Čínu ako strategického partnera.

Janka Oertelová, vedúca programu pre Áziu v Európskej rade pre zahraničné vzťahy (ECFR), napísala v januárovej správe: „Otázka dôvery sa stala kľúčovým prvkom vzťahov medzi Čínou a Európou“.

V jej správe sa uvádza, že členské štáty EÚ by mali mať na pamäti skúsenosti s vylúčením čínskych poskytovateľov pri zavádzaní 5G v rokoch 2019 a 2020: „Európski politici nakoniec dospeli k záveru, že rozhodujúcim faktorom by mala byť dôvera – alebo nedôvera – v čínsku ponuku.“

Varovala, že bezpečnostné riziko spojené s čínskymi elektrickými autami je ťažšie zvládnuteľné ako telekomunikačné zariadenia v sieti 5G.

Yao-Yuan Yeh, profesor medzinárodných štúdií na Univerzite svätého Tomáša v Houstone, medzitým neočakáva, že by sa vzťahy Číny a EÚ úplne zastavili.

„Myslím si, že vzťahy medzi oboma stranami sú na mŕtvom bode. V tejto chvíli sa nezlepšia, ale z hľadiska obchodu a investícií sa úplne nezvrhnú do dvoch extrémov,“ povedal pre The Epoch Times.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj