Svet

Vyslankyňa OSN: Ak si sme istí svojím vyznaním, nemali by sme mať problém so slobodnou diskusiou (Rozhovor)

Náboženská sloboda sa už nepovažuje len za individuálne právo, má skupinový rozmer. Špeciálna ochrana pre kresťanov nie je na stole, OSN chráni všetkých inkluzívne, tvrdí pre Epoch Times Slovensko osobitná spravodajkyňa Organizácie spojených národov (OSN) pre slobodu náboženského vyznania alebo viery Nazila Ghanea. Ghanea pochádza z Iránu a vyučuje medzinárodné ľudské práva na Oxfordskej univerzite v Británii. Úrad zastáva od roku 2022.

Epoch Times Slovensko: Koncept náboženskej slobody sa občas spochybňuje. Prečo je dôležitá?

Nazila Ghanea: Môžeme sa na to pozerať na individuálnej a komunitnej úrovni, alebo sa na to môžeme pozerať na úrovni princípov. Na úrovni princípov je sloboda náboženstva prepojená s mnohými ďalšími ľudskoprávnymi oblasťami.

Čo je sloboda slova bez slobody myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery? Čo je sloboda zhromažďovania, ak sú z nej vylúčené náboženské skupiny? Čo sú to práva menšín, ak etnické alebo národnostné menšiny sú zároveň aj náboženskými menšinami?

Bez náboženskej slobody by sme boli ukrátení o veľký rozmer ochrany ľudských práv. 

Ak sa na to pozeráme na individuálnej a komunitnej úrovni, potom pre tých, ktorí si vážia slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery, to predstavuje právo, pre ktoré môžu byť ochotní obetovať všetko ostatné.

Znamená to možnosť skúmať pravdu, odmietnuť to, čo predtým považovali za pravdu, skúmať zmysel života. Tieto veci sú základom ľudského rozvoja a môžeme povedať, že aj rozvoja ľudskej spoločnosti.

Ide teda o individuálne právo so skupinovým rozmerom? Vo svojej akademickej práci ste sa tiež zamýšľali nad tým, či sú náboženské menšiny naozaj minority.

Išlo o právnu a rétorickú otázku. A faktom je, že donedávna úsilie o práva menšín v rámci OSN plne nezahŕňalo náboženské menšiny. Našťastie sa to zmenilo a korigovalo. Ešte pred 10 rokmi sa hovorilo, že náboženská sloboda je len individuálne právo. Samozrejme, je to individuálne právo, lebo koniec koncov je na jednotlivcovi, či sa rozhodne veriť, či nie, alebo mu to je ľahostajné, alebo je agnostik, ateista, nonteista alebo polyteista – všetky tieto možnosti spadajú pod dáždnik slobody náboženstva a viery. 

V konečnom dôsledku je na jednotlivcovi, aby sám seba definoval. Avšak toto právo má aj značný skupinový rozmer.

Ak sa pozrieme na článok 6 Deklarácie OSN o odstránení všetkých foriem intolerancie a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981, nájdeme v nej mnoho práv súvisiacich so združovaním a skupinami. Vzdelávanie, bohoslužby, charitatívne aktivity alebo vymenovanie svojho vedenia, ktoré samotná komunita považuje za správne. Všetky tieto sú dôležité skupinové dimenzie, ktoré práva menšín v medzinárodných ľudských právach pomôžu posunúť ďalej, než by to umožňovala iba individualistická interpretácia slobody náboženstva alebo viery.

Má OSN naozaj záujem chrániť náboženskú slobodu? Máte vo svojej funkcii vplyv?

Musím povedať, že v oblasti ľudských práv sa často zameriavame na dlhodobé zmeny a je zrejmé, že zdrojov nie je dostatok. Napríklad, počas terajšieho mandátu dokážem za rok navštíviť iba dve krajiny. Určite je vo svete dostatočne veľa výziev, aby bolo návštev za rok oveľa viac.

V mojej akademickej práci pred nástupom do funkcie 1. augusta 2022 som sa venovala výkonu tohto mandátu. Špeciálneho spravodajcu pre slobodu náboženstva a viery máme už vyše 38 rokov (od roku 1986, pozn. red.). Máme ho preto, lebo medzinárodné spoločenstvo nedosiahlo dohodu o vytvorení záväznej zmluvy alebo právneho dokumentu špecificky zameraného na slobodu náboženstva a viery.

V mojej analýze som naznačila, že mnohé nové aspekty slobody náboženstva alebo viery získali pozornosť práve vďaka existencii osobitného vyslanca OSN, ktorý navštívil veľa krajín a podával o nich správy. 

Inými slovami pre nedostatok jasnej medzinárodnej zhody a zosúladenia na úrovni štátov tento mandát zaznamenáva, čo sa deje, a vyzýva dané štáty na prebratie zodpovednosti.

Najprenasledovanejšia náboženská skupina na svete sú podľa pozorovateľov z organizácií Cirkev v núdzi alebo Otvorené dvere kresťania, najmä v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, kde patrí aj váš rodný Irán. Plánujete osobitné kroky na ich ochranu?

Áno, perzekúcia kresťanov prebieha obzvlášť na Blízkom východe, ale mali by sme byť konkrétni, o ktorej krajine v regióne hovoríme. Nie je to jednotné. Rôzne štáty majú odlišnú úroveň rešpektovania a porušovania ľudských práv. Ale iste, toto je určite jedna z oblastí, ktoré vyvolávajú znepokojenie.

Mnohé zo správ v prvých mesiacoch, odkedy som prevzala mandát, sa týkali kresťanov. Avšak mandát OSN je medzinárodný a pre všetkých, veriacich či neveriacich. Vyhodnocujeme, kde je nevyhnutné ozvať sa, ale vo svojom pracovnom programe sme inkluzívni voči všetkým.

Organizácie sledujúce náboženskú slobodu pripomínajú, že perzekúciu kresťanov umožňujú najmä autoritatívne štáty a islamský terorizmus. Aké iné problémy vidíte?

Autoritárstvo vytvára nehostinné prostredie pre všetky ľudské práva, vrátane slobody náboženstva a viery. Náboženský nacionalizmus môže zvyšovať tlak, keďže obzvlášť cieli na iné, minoritné náboženstvá a vyznania odlišné od hlavných náboženstiev. Tí, ktorí sa neprispôsobia väčšine alebo tam, kde autorita získava stále silnejšie postavenie a legitimitu, čelia problémom. Okrem toho nedostatok vzdelania v spoločnosti o rešpekte voči druhým zhoršuje situáciu.

Všetky tieto faktory spolu vytvárajú terorizmus v rôznych podobách a odtieňoch. To je problematické. Niektoré z týchto javov sú riadené štátom, čo môže byť obzvlášť problematické, pretože naše medzinárodné systémy nakoniec dúfajú, že to budú štáty, ktoré budú chcieť dodržiavať štandardy ľudských práv. Podobne problematické je, ak útlak vychádza z miestnej spoločnosti, a štát buď stratil kontrolu, alebo mu je situácia ľahostajná.

Niektorí varujú pred útlakom sekularizmu, ktorý vnucuje svoju agendu a myšlienky nielen veriacim, ale aj ľuďom z rozvojových krajín, aby prebrali sekulárnu agendu, ktorú navrhujú rozvinuté štáty. Vnímate to ako problém a hrozbu pre náboženskú slobodu?

Náš mandát chráni oblasť svedomia, možnosť skúmať, vymienať si názory, prejavovať a manifestovať vieru. Nemám prioritu medzi sekulárnym či nesekulárnym, ale vyzývam každého, aby sa zamyslel nad tým, či viera pramení z nátlaku, alebo zo slobody.

Ak skutočne máme dôveru a istotu vo svoje vyznanie, potom by sme nemali mať problém prijať slobodnú výmenu názorov, spochybňovanie alebo posilňovanie viery. To budú najlepšie podmienky a najlepšia pôda pre komunitu veriacich bez ohľadu nato, v čo verí.

Vyučovali ste v Čínskej ľudovej republike, ktorá je v rôznych rebríčkoch na vysokých priečkach pre okliešťovanie slobody viery a myslenia.

Bolo to pred 30 rokmi. Práve som skončila univerzitu a ako študent som mala príležitosť absolvovať základný kurz mandarínskej čínštiny. Bolo to začiatkom 90. rokov a musím povedať, že ma nesmierne obohatila otvorenosť a dôvera tamojších mladých voči učiteľom. 

Som Iránka aj Britka a oni sa dokázali spojiť s oboma stránkami mojej identity. Bolo to pre mňa nesmierne obohacujúce. Učila som tam angličtinu hneď potom, čo som vyšla z univerzity. Spoznala som starobylú, hrdú civilizáciu, no veľa vecí sa odvtedy zmenilo.

Počas vykonávania mandátu som zaznamenala viacero komuniké, teda individuálnych sťažností, ktoré sa týkali aj veľkých skupín v Číne, nielen jednotlivcov. Pri niekoľkých prípadoch týkajúcich sa Číny som spolu s inými špeciálnymi spravodajcami vyjadrila znepokojenie na pôde OSN. Bývalá Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva (Michelle Bacheletová, pozn. red.) navštívila krajinu a vypracovala o nej správu. Téme sa venoval aj Osobitný spravodajca OSN pre súčasné formy otroctva (Tomoya Obokata, pozn. red.). Čínu som v mojej funkcii zatiaľ nemala možnosť navštíviť, ani som sa jej priamo nevenovala.

Čo chcete počas svojho mandátu dosiahnuť?

Chcem sa počas mandátu posunúť ku konkrétnejším, hmateľnejším príkladom. Mala som výnimočných predchodcov, ctím si každého, no faktom je, že máme 38 rokov skúseností, a to treba využiť. Princípy sa v tejto sfére vyjasnili a sú známe, vieme, ako má náboženská sloboda vyzerať.

Snažím sa zameriavať na zodpovedné orgány na národnej úrovni, napríklad na starostov, mestské zastupiteľstvá a aj lokálne neziskové organizácie, ktoré majú slobodu podporovať a deeskalovať jej porušovanie. 

Potom sú tu oblasti, ktorým mandát doteraz nevenoval dostatočnú pozornosť. Ako napríklad vyzerá zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v súvislosti so slobodou náboženstva alebo viery? V posledných rokoch sme mali mnoho iniciatív týkajúcich sa migrantov a slobody náboženstva alebo viery.

Chceme upriamiť väčšiu pozornosť na migráciu, utečencov a slobodu náboženstva alebo viery. Chcela som tiež navštíviť krajiny a regióny, ktoré moji predchodcovia dosiaľ nenavštívili, a tak som navštívila Maďarsko, Švédsko, Tadžikistan a Zambiu.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK