Ťažba a spracovanie vzácnych zemín v Číne sú všetko, len nie zelené, ukazuje dokument BBC
Investigatívna reportáž BBC z júla tohto roku ukázala, že procesy získavania vzácnych zemín a ich spracovania vyžadujú vysokú enviromentálnu a zdravotnú daň. Televízny štáb navštívil dve lokality v Číne. Jednou z nich je autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko na severnom okraji krajiny, kde sa nachádza najväčší povrchový banský závod na ťažbu vzácnych zemín – Bayan Obo. Toto miesto dodáva svetu polovicu vzácnych zemín.
Druhou lokalitou je Ganzhou na juhu krajiny, ktorá je tiež dôležitým centrom ťažby a spracovania niektorých kovov vzácnych zemín.
„Našli sme umelo vytvorené jazerá plné rádioaktívneho kalu a počuli sme o znečistenej vode a kontaminovanej pôde, ktoré boli v minulosti spájané s viacerými prípadmi rakoviny a vrodených chýb,“ opísala BBC v reportáži.
Filmový štáb zastavila polícia, ktorá ich niekoľko hodín vypočúvala, pričom manažér banského podniku požadoval, aby vymazali natočený materiál, a vyhrážal sa svedkovi, ktorý sa odvážil vystúpiť pred kamerou.
Satelitné snímky Bayan Obo z minulosti a súčasnosti ukazujú, že sa ťažobná oblasť za posledných 25 rokov viac ako zdvojnásobila a ruka v ruke s tým sa rozrástli aj toxické odkaliská. Zábery z dronu z Ganzhou zase ukazujú kopce posiate rozpadávajúcimi sa otvorenými betónovými nádržami, kde sa kovy vzácnych zemín oddeľujú od okolitej pôdy pomocou chemikálií.
V určitej dobe malo mať mesto Ganzhou podľa BBC viac ako tisíc banských lokalít, z ktorých mnohé nemali licencie. Podľa britského média spoločnosti vyčerpali jedno ložisko a presunuli sa ďalej bez toho, aby sa zaoberali sanáciou a rekultiváciou vyťažených lokalít. BBC informovala, že čínska vláda zasiahla v roku 2012 a počet banských povolení výrazne znížila. Do tej doby však odlesňovanie, erózia pôdy a úniky chemikálií do vodných tokov už spôsobili značné škody.
Ekologická cena ťažby kovov vzácnych zemín je ohromujúca. Na každú vyťaženú tonu týchto kovov pripadá až 2 000 ton toxického odpadu, uvádza britské médium.
Ľudia žijúci v blízkosti baní v Bayan Obo a Ganzhou sa zdajú byť obeťami čínskeho prístupu „najprv rozvíjať, upratovať neskôr“, poznamenala pre BBC profesorka Julie Klingerová, autorka knihy Rare Earth Frontiers. Aj keď sa to teraz zmenilo, následky zostávajú, dodala.
Najhoršie zdravotné dopady boli zistené v okolí najväčšieho odkaliska južne od Bayan Obo v meste Baotou. V desaťročiach pred rokom 2010 boli podľa profesorky Klingerovej u miestnych obyvateľov diagnostikované deformácie kostí a kĺbov spôsobené nadmerným obsahom fluóru vo vode a akútnou otravou arzénom.
Dnes úrady miestnych obyvateľov presťahovali ďalej, ale štúdie Klingerovej naznačujú, že táto zmes toxických látok môže pomaly presakovať do podzemných vôd a postupne sa presúvať smerom k Žltej rieke, druhej najväčšej rieke Číny, ktorá je kľúčovým zdrojom pitnej vody pre sever krajiny.
BBC poznamenáva, že Čína sa aktuálne snaží zmierniť ekologické škody spôsobené horúčkou po vzácnych zeminách tým, že ťažbu a spracovanie realizuje buď priamo svojimi firmami, alebo nepriamo v zahraničných lokalitách.
Jedným z príkladov je Mjanmarsko (Barma), kde v poslednom období dochádza k ťažobnému boomu na severe krajiny. Podľa portálu Nationthailand.com sa ťažba vzácnych zemín zvýšila v Barme od prevratu v roku 2021 o 40 %. Bane sú zvyčajne kontrolované ozbrojenými skupinami, ktoré ťaženú rudu posielajú do Číny, píše médium a dodáva, že na environmentálne predpisy a ochranu zdravia miestnych obyvateľov nikto neberie ohľad. Pri spracovávaní navyše dochádza k úniku toxických chemikálií do okolitých riek, ktoré kontaminované vody odplavia po prúde až do Thajska.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?