Storočnica Vladimíra Jukla: generál tajnej cirkvi, ktorý rozleptal komunistický režim zvnútra
Tajne vysvätený kňaz Vladimír Jukl sa narodil pred 100 rokmi v Bratislave. Spolu so Silvestrom Krčmérym bol prezývaný “generálom tajnej cirkvi”, keďže obaja boli kľúčovými postavami v katolíckom disente proti komunizmu a inšpirovali svojím učením i príbehom tisícky ľudí. V roku 2022 o nich natočili film „Slobodní“, ktorý si pozreli vtedajší premiér Eduard Heger a prezidentka Zuzana Čaputová.
Pred rokom politik a bývalý disident František Mikloško napísal knihu „Vladimír Jukl: V prvej línii veľkého príbehu“. Autor publikácie zdôraznil, že Jukl bol gigantická osobnosť, ktorá určovala trendy a prekračovala obzory.
„Otvoril slovenský katolicizmus novým výzvam. Ak Tomislav Kolakovič, pod vedením ktorého Jukl vyrástol, predvídal Druhý vatikánsky koncil, Jukl predvídal pápeža Františka. Stále prekračoval hranice a dotýkal sa sekulárneho sveta. Keď videl novú víziu, bol v nej neuveriteľne dôsledný a systematický. Bol prísny, ale aj ľudský a láskavý. Kľúčová v ňom bola vernosť cirkvi a pápežovi,“ napísal Mikloško.
Tento rok si ho pripomenuli na niekoľkých podujatiach, jedným z nich bola napríklad vedecká konferencia „Sloboda je dar, ktorý je pre všetkých“ Vladimír Jukl (1925 – 2012), kde vystúpil bývalý poľský veľvyslanec na Slovensku Maciej Ruczaj so slovami:
„Vladimír Jukl je symbolom internacionály ľudí dobrej vôle, jedinej skutočnej internacionály, ktorú v strednej Európe vytvoril komunizmus. Mal som tú česť otvoriť konferenciu venovanú tejto osobnosti spolu s ďalšou legendou spoločného boja za slobodu Františkom Mikloškom.“
Štruktúrovaná tajná cirkev
Jukl počas štúdia na vysokej škole spoznal vplyvného chorvátskeho jezuitu Tomislava Kolakoviča, ktorý pôsobil v Československu a dbal na široký rozhľad svojich žiakov a nasledovateľov. Vstúpil do spoločenstva Rodina, kde sa vysokoškolskí študenti učili ruštinu, východnú liturgiu a filozofiu. Plánovali osloviť riadiacich sovietskych činiteľov a pomôcť katolíckej cirkvi v Sovietskom zväze.
Jukl bol aktívny v Slovenskom národnom povstaní, hoci nebojoval so zbraňou.
Po prevrate komunisti postupne zatýkali jeho priateľov a napokon v roku 1951 zatkli aj jeho, a to pre ilegálne stretnutia katolíkov v Bratislave, Brne a Prahe. Mučili ho, uvrhli do samoväzby a odsúdili za „špionáž pre Vatikán a velezradu“.
„Ak sa nechceš zblázniť vo väzení, ak nechceš prísť o rozum alebo nechceš spáchať samovraždu, tak sa modli. Modlitba bola skutočne sila, vďaka ktorej mohol veriaci človek obstáť v tom strese, v tom mnohonásobnom ponižovaní, v tom zbavení prakticky všetkého majetku,“ povedal neskôr Jukl pre Ústav pamäti národa.
Jeho súputník Krčméry, ktorého taktiež uväznili, v knihe Vo väzniciach a táboroch poznamenal, že najväčším zločinom v tých časoch bola katolícka náboženská činnosť.
„Všetkých, ktorých z nej podozrievali, dávali postupne do čo najväčšej izolácie, ktorú nazývali Vatikán. Zvlášť známe boli izolácie v Leopoldove, Valdiciach, v Kartouzích aj na Mírove. Preto tiež boli všetky izby, baraky, pracovné prostredia prešpikované donášačmi“.
Jukl po podmienečnom prepustení opäť začal byť nábožensky „aktívny“. Spolu s Krčmérym, s odobrením tajne vysväteného biskupa Jána Korca, začali systematicky budovať sieť malých spoločenstiev v Bratislave na všetkých fakultách, v každom ročníku. Jednotliví vedúci sa pravidelne stretávali a plánovali ďalšie aktivity.
Formovali mladých, aby dozrievali vo viere i v celospoločenskom rozhľade a po návrate domov pôsobili zase na ďalších. Touto dômyselne prepracovanou a nebezpečnou prácou posilňovali a budovali tajnú cirkev. Takto nadviazali na svoju činnosť zo 40. rokov, keď rozvíjali apoštolát medzi študentmi v Prahe. Krčméry v hlavnom meste Československa študoval medicínu a Jukl matematiku a fyziku.
„Je najväčšou morálnou autoritou slovenského katolicizmu 20. storočia,“ napísal po Juklovom úmrtí v roku 2012 historik a komentátor Eduard Chmelár.
„Ako nekatolík sa skláňam pred pamiatkou muža, ktorý je najväčšou morálnou autoritou slovenského katolicizmu 20. storočia. Mainstreamové médiá si jeho smrť takmer nevšimli, napísali iba stručnú informáciu, že zomrel kňaz, ktorý sa zaslúžil o pád komunizmu. To je však hanebne málo,“ dodal Chmelár.
Podľa neho Jukl „ako duchovný vodca tzv. v podzemnej cirkvi vypracoval takú metódu principiálneho nenásilného odporu, za ktorú by si zaslúžil titul slovenský Gándhí“ a rovnako aj „štátny pohreb“.
Jukl popritom písal do náboženských tlačovín a zakázaných samizdatov. Neskôr ho biskup Korec, ktorý sa medzitým vrátil z väzenia, tajne vysvätil za kňaza, čím rozšíril pole jeho pôsobnosti. Ako vyštudovaný matematik Jukl pôsobil aj vo funkcii sekretára Jednoty slovenských matematikov a fyzikov.
Jukl a Krčméry: slovenskí Cyril a Metod?
Aktivisti tajnej cirkvi – aj na podnet Jukla – podporovali tradične hojne navštevované púte, ktoré vytvorili ďalšiu možnosť stretávania členov malých spoločenstiev.
„Príslušníci Štátnej bezpečnosti síce fotografovali najaktívnejších účastníkov, neskoršie niektorých predvolávali na výsluch a zastrašovali, ale to ešte prehĺbilo záujem o púte. Popri modlitbe sa stali aj neformálnym a verejným stretnutím týchto skupín. Púť na Velehrade v roku 1985 znamenala zmenu postoja cirkvi k totalitnému režimu. Ľudia sa prestali báť,“ opisuje vtedajšiu situáciu Spoločenstvo Fatima, ktoré založili práve Jukl s Krčmérym.
Púte a výlety mimo Bratislavy, kde si utužovali vieru a spoločenstvo, prezývali „zábavy“. Na turistickom výlete v pohraničí sa stretli s kňazom Karolom Wojtyłom, a keď bolo cestovanie menej obmedzené, navštívili ho v Krakove, kde sa stal medzitým arcibiskupom. Keď ho zvolili za pápeža Jána Pavla II., Jukl prorokoval: „Vy si neviete predstaviť, čo to bude pre nás znamenať.“
Neskôr boli v nepriamom kontakte aj cez Wandu Półtawsku. Preto bol poľský pontifik dobre informovaný o stave cirkvi v Československu.
Na základe informácií od Jukla a Krčméryho Ján Pavol II. zakázal kňazom účasť v prorežimnom združení Pacem in Terris (pomocou ktorého komunisti chceli rozdeliť cirkev), povedal bývalý premiér Ján Čarnogurský na konferencii v Ríme v roku 2005. Po nežnej revolúcii ich katolícky líder privítal vo Vatikáne.
Jukl sa podieľal na sviečkovej manifestácii v roku 1988 a po novembri 1989 sa stal výkonným tajomníkom Konferencie biskupov Slovenska. Modlitebné spoločenstvá viedol aj po páde komunizmu.
Po prevrate
Krčméry a Jukl sa po nežnej revolúcii názorovo a politicky rozišli s kardinálom Korcom. Neboli naklonení myšlienke rozpadu Československa ani nepodporovali Vladimíra Mečiara, kým Korec vítal samostatný štát a premiéra, s ktorým sa neraz stretával, nedémonizoval.
„Naším cieľom nie je len dobro Cirkvi, ale i celej spoločnosti. Zle chápe kresťanstvo ten, kto v ňom vidí čosi pasívne, útek pred svetom. Opak je pravdou. Kresťanstvo nabáda k činnosti, k živej účasti na všetkom, čo vytvára pravé hodnoty,“ vyhlásil Jukl podľa spomenutej Mikloškovej knihy.
V publikácii nájdeme aj citát tajne vysväteného kňaza, v ktorého očiach boli Jukl a Krčméry slovenskou obdobou Cyrila a Metoda: „Áno, Vlado a Silvo posúvali videnie a prežívanie slovenského katolicizmu do nových rovín.“ Vychádzali z vernosti pápežovi, náboženskej tradície a zbožnosti a zároveň boli otvorení svetu, doplnil kňaz.
Jukl bol kritický aj k ponovembrovému vývoju na Slovensku. Odpustenie komunistom po revolúcii považoval za chybné a unáhlené, hoci nevylúčil neskoršiu amnestiu. Pripustil, že by hlasoval za zrušenie komunistickej strany, no dodal, že v tom čase sa už zaoberal inými vecami. „Po páde režimu som bol rád, že sa konečne môžem verejne a naplno venovať len kňazskej a duchovnej činnosti.“
Ústav pamäti národa zaznamenal takýto Juklov citát: „Teraz zvolili inú taktiku, ktorej sme svedkami i obeťami. Komunisti vrátane orgánov justície a orgánov ministerstva vnútra, obrazne povedané, len vymenili kabáty a sedia ako ,veľkí katolíci a veľkí demokrati‘ na vysokých a vplyvných miestach nášho verejného, ekonomického a ideologického života. Takže teraz máme, dá sa povedať, novú etapu ohrozenia náboženstva, ohrozenia a utláčania cirkvi, nielen katolíckej, ale všetkých cirkví. Najviac sa však snažili obmedziť práve nás katolíkov a to robia dodnes.“
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.