Najmladší a najstarší biskup na svete a najplodnejší autor samizdatu: Pred 10 rokmi zomrel kardinál Ján Chryzostom Korec
Kardinál Ján Korec, popredná osobnosť Slovenska a tajne vysvätený biskup, prenasledovaný a uväznený počas komunizmu, zomrel pred desiatimi rokmi 25. októbra 2015 ako 91-ročný.
Ján Korec sa narodil v Bošanoch v roku 1924 a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Krátko po kňazskej vysviacke ho tajne vysvätili za biskupa v neobvykle mladom veku 27 rokov. Bolo to v čase, keď členovia episkopátu na Slovensku boli už vo väzení.
„Od biskupského svätenia začal používať rozšírené meno Ján Chryzostom Korec. Chryzostom v gréčtine znamená Zlatoústy,” uvádza Spolok slovenských spisovateľov, ktorého bol Korec dlhoročným členom.
Stal sa najmladším a neskôr služobne najstarším biskupom na svete. Službu počas komunizmu nesmel vykonávať na verejnosti.
Za vlastizradu – náboženskú činnosť – sa počas minulého režimu dostal na mnoho rokov do väzenia, kde sa mu zhoršilo zdravie. Pracoval ako robotník, za čo si vyslúžil prezývku „biskup v montérkach“. Tajne vysvätil okolo 120 kňazov, aj keď vedel, že je sledovaný a odpočúvaný. Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Juklovi, ďalším významným disidentom, odobril systematické budovanie malých modlitebných spoločenstiev. Zároveň ich usmerňoval pri ich vytváraní, aby tieto spoločenstvá udržiavali a odovzdávali vieru mladých.
„Vylial krv a aj atrament”, pretože napísal okolo 70 publikácií na rôzne témy, a to napriek tomu, že mu komunisti popri perzekúcii bránili zhromažďovať informácie. Bol najproduktívnejším slovenským samizdatovým autorom, upozorňuje odborník na samizdat Ján Šimulčík.
V roku 1969 mu komunisti dovolili navštíviť Rím, kde ho prijal pápež Pavol VI. „Dal mi svoj prsteň, zlatý náprsný kríž, mitru a berlu, ktoré dostal ako arcibiskup v Miláne. Jeden historik mi povedal, že je to historická udalosť, pretože sa to nikdy predtým nestalo,“ spomínal Korec.
Po nežnej revolúcii si Korec spočítal svoje knihy v kresťanskej predajni kníh, aby skontroloval, či majú všetky, hovoria niektorí Nitrania, ktorí ho poznali.
Pápež Ján Pavol II. ho po páde komunizmu menoval za biskupa v Nitre a v roku 1991 povýšil do hodnosti kardinála. Neskôr ho pozval, aby jemu i Rímskej kúrii dal duchovné cvičenia, čo je považované za veľkú poctu. Vyšli aj knižne ako „Duchovné cvičenia vo Vatikáne”.
Kardinál Korec okrem iného povedal: „Po 50 rokoch života v katakombách, po rokoch civilného života robotníka v továrňach a vo väzeniach nie som vstave predkladať ani veľké vízie sveta, ani odborne teologicky prepracované úvahy. Môžem robiť len to, o čo som sa usiloval od roku 1951 cez 48 rokov biskupského povolania… predkladať niektoré pravdy, tajomstvá, situácie, myšlienky, byť jednoduchým svedkom viery a oddanosti tomu, ktorý si nás vyvolil, ktorý nás zhromažďuje vo veľkej rodine svojej Cirkvi.“
Ponovembrový „obrat“ a vzťah s Mečiarom a Ficom
Silný príbeh bez poškvrny sa podľa niektorých začal trieštiť v nadchádzajúcom období demokracie. Kým za svoju odvahu a dôsledný vzdor v komunizme si získal uznanie, neskôr sa objavujú výčitky a nepochopenie. Podľa kritikov mal Korec príliš pozitívny postoj k prezidentovi Jozefovi Tisovi a prvej Slovenskej republike. Zároveň však v roku 1987 podpísal spolu s inými Vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska, v ktorom deportácie odmietli.
S kardinálom sa názorovo a politicky rozišli viacerí z cirkevného i svetského disentu, najmä Krčméry a Jukl. Vnímali negatívne rozpad Československa a osobu Vladimíra Mečiara, zatiaľ čo Korec samostatný štát vítal a slovenského premiéra, s ktorým sa stretával, akceptoval.
So svojimi ponovembrovými postojmi sa dostával do istého osamotenia, zhodnotil pre Postoj jeho priateľ v disente a dlhoročný politik František Mikloško. “Zažíval ho v biskupskej konferencii, rozišiel sa s celoživotnými priateľmi a spolubojovníkmi Krčmérym a Juklom. Vždy mal okolo seba množstvo priateľov, ale pre slovenskú spoločnosť prestal byť jednotiacim prvkom, ako to bolo za komunizmu.”
Kardinál sa vídal aj s premiérmi Mikulášom Dzurindom a Robertom Ficom, ktorého v roku 2014 podporil v kandidatúre na prezidenta. Niektorí Korcovi obhajcovia vravia, že pomohol zlepšiť Ficov postoj k cirkvi. Terajší premiér, ktorý bol pred nežnou revolúciou členom komunistickej strany, minulý rok rečnil na konferencii v Nitre pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského preláta.
Fico pripomenul, že v Korcovi „mal vždy človeka, ktorý vedel aj poradiť a ktorý vedel aj pokarhať v tom najlepšom slova zmysle“.
Kňaz Marián Gavenda v podcaste pre aktuality.sk priblížil jeden dlhý rozhovor Korca s Mečiarom, ktorý pozoroval. „Kardinál bil argumentmi: Pán premiér, toto nebolo dobre. Pán premiér, prečo? Mal nastavené rádiá, a keď šiel rádiožurnál, povedal: Pán premiér, prepáčte, vypočujem si to, len na päť minút. Mal dobrú pamäť a bol absolútne v obraze, čo vtedajší biskupi pred 20 rokmi neboli. Tam som videl niektorých viac kádéháckych biskupov, ktorí hovorili: Vidíte ho, mečiarovec.“ Korec vysvetľoval veci, prezentoval cirkevné záležitosti formou výčitky alebo návrhu a zároveň usmerňoval, aby boli pochopené správne.
V roku 2007 exminister vnútra Vladimír Palko kritizoval harmonický vzťah preláta s Mečiarom. Cirkevný hodnostár po nežnej revolúcii podľa neho už veci nepomenovával pravým menom. Vtedy emeritný kardinál v časopise Týždeň odpovedal:
„Niektorí démonizovaním premiéra Mečiara prekračovali nielen všetku kresťanskú morálku, ale i zdravý ľudský rozum. A škodili celému Slovensku aj za hranicami. Do tejto politickej džungle naskrz nebolo vhodné nijakému cirkevnému činiteľovi vstupovať. Kardinál sa pritom necítil byť sudcom zeme i neba, ako sa niektorí cítili a azda dodnes cítia.“
Keď Mečiarovi navrhol založenie univerzity v Nitre, premiér súhlasil a vznikla Univerzita Konštantína Filozofa, upozornil Korec. Pripustil, že niektorí z bývalých komunistov, ktorí sú pri moci, mohli mať podiel na jeho uväznení, no nevie, či sa to dá tvrdiť o vplyvných ľuďoch prvej Ficovej vlády.
Naopak, ozval som sa, ak som to uznal za vhodné, no osobne som nikoho nenapádal, ani kedysi vedúcich komunistov, doplnil prelát. Avšak o Juklovi a Krčmérym napísal nepravdivé slová, povedal spoločný priateľ všetkých troch zainteresovaných František Mikloško.
Pápež František o kardinálovi Korcovi
Aj keď hodnoverné a celkové priblíženie tejto osobnosti presahuje možnosti tohto článku, dovoľte na záver osobnú spomienku. Pápež František prijal 22. januára 2024 na audiencii novinárov, ktorí sú akreditovaní pri Svätej stolici. Ako jediný žurnalista z územia bývalého Československa som mal česť krátko sa mu prihovoriť. Františkovi som povedal, že je práve 100. výročie narodenia Jána Korca. Tvár i oči sa mu rozžiarili a zľahka prikývol hlavou.
Obaja boli jezuiti a rímsky biskup slovenského spolubrata citoval na apoštolskej ceste na Slovensku v roku 2021 v Dóme svätého Martina:
„Zaujala ma jedna udalosť zo života kardinála Korca. Bol to jezuitský kardinál, bol prenasledovaný režimom, uväznený a nútený tvrdo pracovať, až ochorel. Keď prišiel do Ríma pri príležitosti jubilea v roku 2000, išiel do katakomb, zapálil sviečku za svojich prenasledovateľov a prosil o milosrdenstvo pre nich. Toto je evanjelium! Toto je evanjelium! Rastie v živote a v dejinách skrze pokornú lásku, skrze trpezlivú lásku.“
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.