
Komunistická Čína presadzuje v OSN svoj štátocentrický model ľudských práv (Komentár)
Komunistická Čína už roky využíva pomocné organizácie OSN, ako je Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) a Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), na presadzovanie svojich strategických cieľov prostredníctvom neúnavnej informačnej a vplyvovej vojny.
Tieto snahy majú za cieľ chrániť Peking a jeho spojencov pred kontrolou dodržiavania ľudských práv tým, že odvracajú pozornosť od ich porušovania a oslabujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, podľa ktorých sa hodnotia národy.
Orgány Čínskej komunistickej strany bežne využívajú finančné stimuly, ako sú projekty iniciatívy Novej hodvábnej cesty, diplomatický tlak a dezinformačné kampane na ovplyvnenie ostatných národov, aby sa v OSN zosúladili s čínskymi záujmami. Pozrime sa na ich najnovší ťah v UNHRC.
Rada OSN pre ľudské práva
Účelom UNHRC je podporovať a chrániť ľudské práva na celom svete, vyšetrovať a podávať správy o porušovaní ľudských práv na celom svete, podporovať dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a pravidelne vykonávať vzájomné hodnotenia členských štátov OSN v oblasti ľudských práv. Bola založená v roku 2006 ako náhrada za Komisiu OSN pre ľudské práva, ktorá existovala od roku 1946. Reorganizovaný orgán bol premenený s cieľom napraviť politizáciu svojho predchodcu, medzi ktorého členmi a vedením boli niektorí z najhorších porušovateľov ľudských práv na svete.
UNHRC má 47 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN na trojročné funkčné obdobie. Čína je členom od roku 2006 a bola viackrát znovuzvolená napriek dlhodobým obvineniam zo strany Amnesty International, Human Rights Watch, Freedom House a iných nezávislých organizácií z kultúrnej genocídy páchanej na Tibeťanoch, Ujguroch, praktizujúcich Falun Gongu a iných etnických a náboženských menšinách v Číne. Skutočnosť, že Čína bola vôbec zvolená do Rady, jasne svedčí o účinnosti kampane ČKS na ovplyvňovanie členských štátov OSN.
Využívanie UNHRC zo strany ČKS
Ako sa uvádza v akademickej štúdii, ciele ČKS v Organizácii Spojených národov sú vo všeobecnosti „presadzovať víziu, v ktorej je Čína imúnna voči kritike, ochrana individuálnych práv nemá prednosť pred suverenitou, medzinárodný poriadok oslabuje liberálne demokratické mocnosti a kontrolu dodržiavania ľudských práv a politika Číny je vnímaná ako v súlade s právnymi predpismi v oblasti ľudských práv“.
Peking využíva UNHRC na propagáciu čínskeho štátocentrického modelu ľudských práv, ktorý uprednostňuje „rozvoj“ a „nezasahovanie“ pred individuálnymi občianskymi a politickými právami – skrátka, klasické marxistické povýšenie štátu („spoločné dobro“) nad práva jednotlivých ľudských bytostí. Cieľom ČKS je postupne presvedčiť väčšinu ostatných národov, aby prijali šialenú štátocentrickú definíciu ľudských práv Pekingu namiesto tradičných medzinárodných noriem.
Dobrým príkladom toho, ako Čína uprednostňuje rozvoj a nezasahovanie pred individuálnymi občianskymi a politickými právami, bolo jej sponzorstvo a úspešné prijatie rezolúcie UNHRC 41/19 s názvom „Prínos rozvoja k uplatňovaniu všetkých ľudských práv“ v júli 2019. Rezolúcia sa zaoberá hospodárskym rastom a iniciatívami vedenými štátom ako kľúčovými pre uplatňovanie ľudských práv, pričom propaguje slogany ČKS o „vzájomne prospešnej spolupráci“ a „dialógu“ medzi štátmi namiesto konkrétnych mechanizmov zodpovednosti za ľudské práva, ako sú vyšetrovania alebo sankcie za porušenia.
Ide skôr o kolektívne ciele ako o individuálne slobody a práva, ktoré sú jadrom západných koncepcií ľudských práv. Treba poznamenať, že západné koncepcie kladú dôraz na individuálnu autonómiu, slobodu a ochranu pred zasahovaním štátu, čo je presný opak toho, ako sa čínsky režim snaží redefinovať „ľudské práva“ s úplnou kontrolou ČKS.
Čína pravidelne využíva svoj vplyv v rámci „Like-Minded Developing Countries“ (skupiny podobne zmýšľajúcich rozvojových krajín) na blokovanie alebo oslabovanie navrhovaných rezolúcií UNHRC zameraných na jej ľudskoprávnu bilanciu. Hlavným cieľom je zmarenie akýchkoľvek snáh UNHRC vyšetrovať otázky občianskych práv ujgurského obyvateľstva vo Východnom Turkistane, známom aj ako Sin-ťiang.
V októbri 2022 organizácia Amnesty International informovala, že navrhovaná rezolúcia na vyšetrenie porušovania ľudských práv ČKS v Sin-ťiangu neprešla, pričom poukázala na „politické a ekonomické záujmy“ členských štátov. Peking zrejme loboval u afrických a ázijských štátov a ponúkol im ekonomické stimuly v rámci iniciatívy Novej hodvábnej cesty, aby si zabezpečil potrebné hlasy. Napríklad Eritrea a Čína potvrdili svoje strategické partnerstvo v rámci tejto iniciatívy počas návštevy čínskeho ministra zahraničných vecí v januári 2022.
Vzhľadom na dôveryhodné správy od ľudskoprávnych organizácií a iných zdrojov, ktoré naznačujú, že Čína zadržala viac ako 1 milión Ujgurov a iných osôb, bolo zamietnutie tohto uznesenia fraškou a ukázalo, aká bezmocná sa UNHRC stala v dôsledku vplyvu ČKS.
Najnovšia urážka
V rámci svojho neustáleho úsilia o získanie akceptácie svojho štátocentrického modelu ľudských práv na svetovej scéne predložil Peking 6. októbra na 60. zasadnutí UNHRC návrh rezolúcie, ktorý bol prijatý bez hlasovania. Rezolúcia sa zameriavala „na podporu a ochranu ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv v kontexte riešenia nerovností“, ako uvádzajú čínske štátne médiá Global Times.
V článku Global Times čínsky veľvyslanec Chen Xu, stály predstaviteľ Číny pri Úrade OSN v Ženeve, diskutoval o rezolúcii a vyzval k „posilneniu multilateralizmu a medzinárodnej spolupráce“ a „zvýšeniu investícií do ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv“ – obvyklé bezvýznamné komunistické slogany bez náznaku ohľadu na tradičné individuálne ľudské práva, ako je sloboda prejavu, náboženstva a zhromažďovania, ktoré sú pre ČKS anatéma.
Záverečné myšlienky
Čínsky režim naďalej oslabuje a bráni Rade OSN pre ľudské práva v plnení jej zverenej úlohy: podporovať a chrániť ľudské práva na celom svete. ČKS používa presviedčanie, podplácanie a nátlak, aby zabránila vyšetrovaniu porušovania ľudských práv, a zároveň na svetovej scéne presadzuje model ľudských práv zameraný na štát, ktorý podriaďuje individuálne ľudské práva potrebám štátu (a inštitucionalizuje prenasledovanie občanov podľa ľubovôle štátu!)
Niet divu, že americký prezident Donald Trump podpísal výkonný príkaz 14199 s názvom „Stiahnutie Spojených štátov z určitých organizácií OSN a ukončenie ich financovania a preskúmanie podpory Spojených štátov všetkým medzinárodným organizáciám“, ktorým sa v februári tohto roku formálne ukončila účasť USA v UNHRC. Konkrétne odôvodnenie bolo uvedené v oddiele 1: „UNHRC chránila porušovateľov ľudských práv tým, že im umožnila využívať organizáciu na ochranu pred kontrolou.“ To je presne to, čo robí čínsky režim.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusí sa zhodovať s názormi The Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.