Trenčín je malé mesto s veľkými ambíciami – hovorí architekt Alexander Topilin o vízii Trenčín 2026 (Rozhovor)
Architekt a niekdajší programový asistent Trenčín 2026, Alexander Topilin, sa dlhodobo venuje architektúre a verejnému priestoru. Ako spoluzakladateľ združenia Hlava 5 a spoluorganizátor festivalu Priestor má skúsenosti s kultúrnymi aj komunitnými projektmi v meste. V rozhovore vysvetľuje, prečo je dôležité „scitlivovať“ ľudí k architektúre, čo prináša projekt Citlivo o brutalizme a na čo by mali byť Trenčania v roku 2026 najviac hrdí.
Ako ste sa dostali k architektúre a čím vás priťahuje?
Začínal som na stavebnej fakulte, kde som mal viac racionálny základ, postupne ma však viac lákali kreatívnejšie zadania, preto som prestúpil na Fakultu architektúry na STU. Už na škole som si vedome volil zadania spojené s Trenčínom — bakalárka o kultúrnom centre, následne práca na revitalizácii železničného mosta. Zaujímam sa o urbanistické riešenia, chcel som, aby práca, ktorú robím, mala priamy vzťah k mestu, v ktorom som vyrastal.
Nakoniec ste sa do Trenčína aj vrátili, čomu sa venujete dnes?
Aktivitám, ktoré úzko súvisia s verejným priestorom, s architektúrou, s mestom ako takým, s kultúrou. Máme viacero občianskych združení, venujú sa architektúre 2. polovice 20 storočia, umeniu vo verejnom priestore, revitalizáciám verejných priestorov či kultúre cez organizáciu festivalu Priestor. Tieto aktivity majú spoločného menovateľa – verejný priestor a starostlivosť oň.
Ktoré z projektov v rámci Trenčína majú aj váš rukopis?
Robil som projektovú dokumentáciu pamätníka na Lesoparku Brezina, ktorú následne – keďže je to národná kultúrna pamiatka, realizoval reštaurátor. V budúcnosti sa bude pokračovať s kultiváciou okolitého verejného priestoru. Pracujeme tiež na rekonštrukcii predpolia plavárne, ktorá je v súlade s mestským manuálom verejných priestorov. Tiež máme rozpracovaný projekt na skatepark v Trenčíne, športovisko s priľahlým verejným priestorom. Ak to vyjde, bude to super.
Ako vnímate ako Trenčan a tiež architekt mesto z hľadiska architektúry?
Pracoval som na Mape technických pamiatok mesta Trenčín, aj na publikácii Hlava 5 – Sochy vo verejnom priestore a podieľal som sa aj na tvorbe knihy Martina Zajíčka C20. Aj vďaka týmto knihám vieme, že niektoré hodnotné budovy už bohužiaľ nestoja. Prichádzame aj o to málo, čo dobré sa podarilo spraviť. Čiastočne je to nepochopením verejného a súkromného záujmu, keďže to, čo vnímame ako hodnotné, sa často búra. Niektoré objekty sa ale našťastie podarilo aj zrekonštruovať či oživiť.
Ktoré sú to?
Dobrým príkladom je národná kultúrna pamiatka KKC Hviezda. Funkcionalistický objekt, ktorý je dnes vďaka rekonštrukcii živým miestom, mám to tam rád. Zároveň dostávajú príležitosť aj v minulosti nie veľmi populárne miesta ako Gastrocentrum či Hviezdoslavova ulica. Na rozdiel od Mierového námestia, ktoré prešlo rekonštrukciou a žije, Hviezdoslavova bola vždy taký rozbitý, nekoncepčný, skoro až okrajový priestor preplnený vizuálnym smogom. Rovnako ODA, ktorá pre mnohých pôsobí anonymne až odstrašujúco, by sa mohla revitalizáciou viac otvoriť verejnosti. Subjektívne je pre mňa najlepším príkladom súčasnej architektúry rekonštrukcia Unidom-u, privítal by som viacero takýchto realizácií.
Váš projekt v spolupráci s Trenčín 2026 „Citlivo o brutalizme“ ukazuje, že aj architektúra, ktorá je často vnímaná kontroverzne, môže byť zdrojom diskusie, reflexie a nového pohľadu na mesto. Čo je jeho cieľom?
Projekt vzniká zo snahy otvoriť diskusiu o architektúre 60. a 70. rokov, ktorá je pre Trenčín veľmi dôležitá. Je to kolektívna téma celej východnej Európy s presahom na Západ, kedy ambicióznym územným plánovaním modernistické a brutalistické štruktúry nahradili malebné historické centrá. Naším cieľom je tieto témy urbanizmu a plánovania priblížiť verejnosti cez umelecké diela a sprievodné aktivity. Snažíme sa ukázať, v čom má táto architektúra hodnotu či kde naopak zlyhala.
Funguje to? Máte pocit, že aj vďaka vašim podujatiam sa pomaly mení nazeranie Trenčanov na verejný priestor?
Projekt Citlivo o brutalizme sme odštartovali minulý rok výstavou práve v ODE venovanou práve premene Hviezdoslavovej ulice – od pôvodného stavu pred asanáciou historického jadra, cez archívne plány až po dnešok a budúci vývoj. Odozva bola veľmi dobrá, zaujala nielen odborníkov, ale aj seniorov, ktorí si pamätajú staré centrum, či študentov umeleckých škôl. Ľudia oceňovali aj predstavenie manuálu verejných priestorov ako vízie do budúcnosti. Samozrejme, je to stále úzkoprofilová téma, no od roku 2018 vidím, že sa postupne dostáva do väčšieho povedomia. Mestá viac investujú do verejných priestorov a učia obyvateľov, aby ich využívali a cítili sa v nich doma. Myslím si, že nielen v Trenčíne, ale aj v iných slovenských mestách je už dnes verejný priestor vnímaný ako dôležitá súčasť života.
Ktoré miesta v Trenčíne sú vaše obľúbené?
Z hľadiska architektúry, urbanizmu a verejného priestoru považujem Detské mestečko za absolútne unikátnu vec, je to veľmi zaujímavý urbanizmus. V rámci verejného priestoru si pozornosť zaslúži Cintorín 1. svetovej vojny, má nádherné stromy a je tam úžasné ticho. Nedá mi nespomenúť Ostrov, kde som strávil celé detstvo. Dnes nie je úplne koncepčne dobre vyriešený, ale má obrovský potenciál a zaslúžil by si revitalizáciu. Pekným príkladom iného uvažovania o architektúre a ukážkovým príkladom funkcionalizmu je Mestská Sporiteľňa od Ferdinanda Silbersteina, ktorá stojí na nároží oproti Mestskému úradu. Myslím si, že má obrovský potenciál, jeho oživením – a nielen tradičnou ponukou kaviarní a barov, by sa z toho mohlo stať populárne miesto. Napríklad ak by sa do neho prinavrátila niekdajšia prevádzka kina.
Aké aktivity ešte plánujete v rámci spolupráce s Trenčín 2026?
Tento rok pripravujeme šesť dočasných realizácií vo verejnom priestore. Pôjde o intervencie od rôznych súčasných slovenských a českých architektov a dizajnérov. V roku 2026 máme ambíciu pozvať na realizáciu autorov z celej Európy a zdieľať tak rôznorodé pohľady na spoločné témy. Pripravujeme program pre odbornejšie publikum formou prezentácií, ale aj aktivity pre širokú verejnosť. Ako združenie Hlava 5 sa podieľame aj na iných projektoch, ktoré realizuje Trenčín 2026, napríklad v spolupráci s Mestskou knižnicou robíme komentované prehliadky o histórii sídlisk a dielach v nich. Prvou takouto akciou bola prechádzka Sihoť, ktorá prilákala desiatky zvedavých ľudí.
Na čo sa najviac tešíte v rámci Trenčín 2026 na budúci rok?
Čokoľvek, čo sa deje vo verejnom priestore a v podstate podnecuje ľudí, aby vnímali priestor a strávili v ňom čas. Najhodnotnejšie sú teda pre mňa placemaking projekty, čiže dočasné zásahy do verejného priestoru, v akejkoľvek podobe. My sa síce venujeme tým architektonicko – stavebným, ale mám na mysli aj rôzne iné diela, či už performatívneho charakteru, experimentu, efemérnych vecí, digitálneho umenia a tak ďalej. Trenčín sa môže stať laboratóriom či pokusným miestom pre rôzne experimenty a tie môžu vyústiť do veľmi zaujímavých výstupov. Otvára nám to dvere do európskych spoluprác, kde si môžeme vzájomne zdieľať skúsenosti a sledovať, akým spôsobom naše mesto vnímajú ako nezaujatí pozorovatelia.
Na čo by ste chceli, aby boli Trenčania po budúcom roku najviac hrdí?
Trenčín možno nie je v európskom kontexte unikátne mesto – podobných „Trenčínov“ sú stovky. No ponúka veľmi dobrý komfort života, príjemnú mierku a pritom má odvahu mať vysoké ambície. Je malý, ale progresívny, sústredí sa na súčasné témy a hľadí do budúcnosti. Práve v tom je jeho sila. Myslím si, že na toto by mali byť Trenčania hrdí.
Ďakujeme za rozhovor!
Alexander Topilin je architekt, niekdajší programový asistent Trenčín 2026, spoluzakladateľ občianskeho združenia Hlava 5, ktoré prináša umenie do verejného priestoru, a spoluorganizátor mestského festivalu Priestor. Vo svojej práci prepája architektúru, komunitu a kultúru – verí, že kvalitný verejný priestor je základom živého mesta.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?