Čína sa pokúsila spôsobiť Spojeným štátom čo najväčšiu ujmu, ale podľa odborníkov nezlepšila svoju pozíciu a riskuje ďalšiu izoláciu.
Obchodná vojna medzi USA a Čínou sa odohráva ako boxerský zápas. Obidve strany si vymieňali údery a zrazu Čína zasadila rozhodujúci úder. Touto analógiou opísal William Lee, hlavný ekonóm Milkenovho inštitútu, najnovší vývoj v ekonomickej konfrontácii medzi obidvoma krajinami.
9. októbra Čína oznámila, že od 1. decembra sprísňuje kontrolu vývozu vzácnych zemín. Peking má takmer monopol na kritické minerály, ktoré sú nevyhnutné pre modernú výrobu, od automobilov a elektroniky až po pokročilé zbraňové systémy. Čínske ministerstvo obchodu tiež zverejnilo kontroly vývozu materiálov na výrobu batérií, ktoré nadobudnú účinnosť 8. novembra.
Hoci Čína od apríla spomaľuje dodávky vzácnych zemín do zvyšku sveta, nové opatrenia rozširujú obmedzenia na všetky produkty, ktoré obsahujú 0,1 % čínskych vzácnych zemín alebo pri ktorých sa používa čínska technológia.
Americký prezident Donald Trump reagoval 10. októbra vyhlásením, že režim sa „stáva veľmi nepriateľským“. „Bolo to skutočné prekvapenie nielen pre mňa, ale aj pre všetkých lídrov slobodného sveta,“ napísal Trump na Truth Social. Následne uviedol, že teraz „nie je dôvod“ pokračovať v plánovanom stretnutí s lídrom Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pchingom, ktoré sa malo uskutočniť v rámci samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce v Južnej Kórei. Neskôr toho istého dňa Trump oznámil, že od 1. novembra zavedie 100-percentné dodatočné clo na čínsky tovar a vývozné kontroly na všetok kritický softvér.
12. októbra čínske ministerstvo obchodu vyzvalo na „riešenie prostredníctvom dialógu“ a vyhlásilo, že ak Trump naplní svoj slová, Peking podnikne odvetné opatrenia.
Alexander Liao, ktorý vyrastal v čínskom vojenskom systéme a neskôr sa stal skúseným novinárom a šéfom hongkonskej kancelárie, povedal pre Epoch Times, že najnovší krok režimu je premyslený. ČKS sa podľa neho snaží využiť zraniteľnosť USA spojenú s odstávkou vlády, ale tento krok nezlepšil pozíciu Pekingu v obchodných rokovaniach. Liao si naopak myslí, že to prehĺbi izoláciu Číny a posilní odhodlanie Západu dosiahnuť nezávislosť v oblasti vzácnych zemín, čí sa uľahčí vytvorenie svetovej obchodnej aliancie bez Číny.
Mike Sun, americký podnikateľ s desaťročiami skúseností v poradenstve zahraničným investorom a obchodníkom podnikajúcim v Číne, súhlasí s tým, že režim sa snaží využiť odstavenie vlády. Používa pseudonym, aby sa chránil pred odvetnými opatreniami režimu. Pre Epoch Times povedal, že triumfy, ktoré majú obe strany – vzácne zeminy z Číny a čipy umelej inteligencie zo Spojených štátov – nakoniec stratia svoju silu, pretože každá krajina sa snaží stať sebestačnou.
ČKS vie, že Spojené štáty vyvíjajú vlastný dodávateľský reťazec vzácnych zemín, takže režim využíva svoju kartu na maximálny účinok, kým ešte môže, myslí si Sun.
Obchodná vojna medzi USA a Čínou eskaluje
Spojené štáty sú svetovým lídrom v oblasti technológie čipov umelej inteligencie, pričom americké spoločnosti ako Nvidia a AMD navrhujú väčšinu pokročilých procesorov umelej inteligencie. Počas obchodných rokovaní Čína opakovane usilovala o väčší prístup k týmto technológiám, ktoré sú považované za nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa režimu získať globálnu dominanciu v oblasti pokročilého výrobného priemyslu.
Sun očakáva, že najnovší krok Pekingu v oblasti vzácnych zemín povedie k eskalácii rokovaní, keďže Spojené štáty a Čína urýchľujú proces znižovania svojej vzájomnej závislosti.
Všetci odborníci, s ktorými Epoch Times uskutočnil rozhovor, uviedli, že konflikty medzi Spojenými štátmi a Čínou dosiahli nové výšky a odteraz sa budú len eskalovať. Obidve strany podľa nich spôsobujú ujmu svojmu protivníkovi aj sebe samým, pričom je len otázkou, kto vydrží dlhšie.
Trump 12. októbra napísal na Truth Social: „Nebojte sa o Čínu, všetko bude v poriadku!“ a dodal, že Spojené štáty „chcú Číne pomôcť, nie jej ublížiť“.
Prečo práve teraz?
Liao uviedol, že čínske kontroly vývozu vzácnych zemín nie sú v praktickom zmysle významnou zmenou oproti predchádzajúcemu stavu, keďže nové opatrenia vo výške 0,1 % sú veľmi ťažko vynútiteľné. Domnieva sa, že rozdielom je teraz to, že Peking veľmi hlasno informuje o svojich kontrolách vývozu. Čína mala podľa neho tento plán už od začiatku a čakala na moment, kedy spôsobí Spojeným štátom maximálnu škodu.
Liao predpokladá, že režim prijme taktiku odkladania a zaútočí na začiatku budúceho roka, aby ovplyvnil americkú ekonomiku a poškodil Trumpa v polovici volebného obdobia. „V diele ‚Umenie vojny‘ slávny čínsky vojenský stratég Sun-C‘ radil, aby sa vojna neviedla podľa nepriateľa… Načasovanie vojny, miesto vojny a štýl vojny sú všetko kritické faktory na prebratie iniciatívy.“
Čínsky režim robí podľa Liaoa presne to, pretože verí, že Spojené štáty sú v zraniteľnej pozícii kvôli zastaveniu činnosti vlády a chce ešte viac zhoršiť ich situáciu.
V dôsledku súčasného zastavenia činnosti federálnej vlády bolo prepustených približne 750 000 federálnych zamestnancov, ktorí nedostanú výplatu, kým sa vláda opäť nezotaví. Základní zamestnanci – približne 2 milióny civilistov a 1,3 milióna vojakov – môžu tiež prísť o výplatu 15. októbra, ak zastavenie činnosti vlády bude pokračovať, hoci Trump nariadil Pentagónu, aby zabezpečil vyplatenie vojenských platov.
Zastavenie činnosti vlády možno považovať za vonkajší dôvod, prečo režim podnikol kroky 9. októbra, myslí si Sun. Vnútorne musí Si Ťin-pching pôsobiť silne, aby posilnil svoju autoritu v rámci ČKS; stagnujúca čínska ekonomika ho vystavuje tlaku.
Nedávne recipročné clá nastali niekoľko dní pred výročným plenárnym zasadnutím členov ústredného výboru ČKS. Stovky jeho členov budú určovať ďalší päťročný plán pre Čínu od 20. do 23. októbra. Nový päťročný plán na roky 2026 až 2030 bude mať podľa Suna mimoriadny význam, pretože Peking čelí mnohým výzvam v dôsledku ekonomických problémov a napätého medzinárodného geopolitického prostredia.
Podľa údajov čínskej Generálnej colnej správy klesol čínsky vývoz do Spojených štátov od apríla, kedy začala colná vojna medzi USA a Čínou, medziročne o viac ako 10 %.
William Lee uviedol, že domáci dopyt v Číne je stále „veľmi slabý“, pričom sa odvolával na nevýrazné údaje z maloobchodného predaja, súkromných investícií a trhu s nehnuteľnosťami – ukazovatele, ktoré podľa jeho názoru nie sú pod priamou kontrolou režimu.
„Je to čas zúfalstva, pretože ekonomické opatrenia nefungujú a Peking tak musí ukázať veľmi silnú líniu zahraničnej politiky… Namiesto toho, aby povedali ‚zaútočme na Taiwan‘, môžu povedať: ‚Zaútočíme priamo na najslabšie miesto USA.‘ A to sú práve vzácne zeminy.“ povedal Lee, ktorý vedie aj poradenskú spoločnosť Global Economic Advisors.
Vplyv na USA
Čína sa už pol roka vo veľkej miere spolieha na svoju kartu vzácnych zemín v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou. Táto karta funguje, pretože nedostatok týchto kritických minerálov ovplyvňuje amerických spotrebiteľov takmer vo všetkých produktoch, ktoré obsahujú elektroniku. Je to aj preto, že súčasný rast americkej ekonomiky je silne závislý od umelej inteligencie.
Správa J.P. Morgan uverejnená koncom septembra pripisuje väčšinu výnosov, rastu ziskov a investícií indexu S&P 500 umelej inteligencii od spustenia ChatGPT v novembri 2022. „Celý rast na akciovom trhu bol do veľkej miery závislý od obchodu s umelou inteligenciou a kľúčovou zložkou sú vzácne zeminy,“ povedal Lee.
Americký akciový trh 10. októbra klesol v dôsledku obáv, že čínska kontrola vzácnych zemín ovplyvní rast spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. Indexy S&P 500 aj Dow Jones Industrial Average klesli o 3 %. Cena akcií spoločnosti Nvidia, ktorá používa vzácne zeminy pre svoje najpokročilejšie čipy, klesla o 6 %.
Podľa Suna americké vývozné kontroly pokročilých čipov umelej inteligencie a vysoké clá na Čínu stále fungujú v krátkodobom horizonte. Z dlhodobého hľadiska však Spojené štáty musia vybudovať vlastný nezávislý dodávateľský reťazec v kritických sektoroch.
Biely dom nedávno zintenzívnil svoje úsilie na podporu domácich spoločností zaoberajúcich sa vzácnymi zeminami tým, že im zaručil minimálne ceny, zmluvy o nákupe v nadväzujúcich odvetviach a dokonca aj zisky.
Washington a Peking vstúpili podľa Suna do ďalšieho kola obchodných rokovaní s väčšou nepriateľskosťou, pričom sa stále točia okolo vzácnych zemín a čipov umelej inteligencie. „Nakoniec ceny vzácnych zemín vzrastú, rovnako ako ceny čipov umelej inteligencie,“ predpovedá Sun.
Čo bude ďalej?
Od pandémie COVIDu-19 sa čínska ekonomika stáva čoraz viac izolovanou. Keďže západné krajiny uvalili clá na čínsky tovar, aby zabránili Pekingu zaplavovať ich trhy lacnými výrobkami, čínsky režim sa musí sústrediť na riešenie problémov s poklesom trhu s nehnuteľnosťami a vysokým zadlžením miestnych samospráv. Domáci dopyt však nestačí na absorpciu tovaru vyrobeného pre exportné podniky, ktoré už nie sú životaschopné.
Prísnejšie kontroly Číny nad vývozom vzácnych zemín ovplyvňujú celý svet, nielen Spojené štáty. Sun verí, že svet sa opäť vyvíja do dvoch protichodných táborov – podobne ako v 50. rokoch počas studenej vojny – s tým rozdielom, že tentoraz je Rusko mladším partnerom Číny.
Liao očakáva, že smer politiky čínskeho režimu bude jasnejší po plenárnom zasadnutí koncom októbra a že následná politika USA bude tiež jasnejšia. „Ak súčasný vývoj bude pokračovať, spojenectvo USA, Európy a Japonska bude nevyhnutné… A to znamená väčšiu izoláciu Číny,“ uzatvára Liao.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
