Zdravie

Prečo sa musíme znovu naučiť správne tráviť čas na slnku

Slnečné svetlo bolo po stáročia považované za liečivé. Dnes sa však zdá, akoby sa z neho stal nepriateľ, pred ktorým sa treba od apríla do októbra chrániť vrstvou opaľovacích prípravkov. Prečo slnko nie je ani neškodné, ani zlé a na čom skutočne záleží pri ochrane pred slnečným žiarením, vysvetľuje hosťujúci autor a odborník na prírodnú medicínu René Gräber v komentári pre Epoch Times.

• V období od apríla do septembra je slnko v našich zemepisných šírkach dostatočne vysoko na to, aby si organizmus mohol vytvárať vitamín D.
• Dlhodobé opaľovanie a opakované spálenie pokožky slnkom zvyšujú riziko predčasného starnutia kože a vzniku rakoviny kože.
• Zvýšenú ochranu pred slnkom potrebujú najmä ľudia s citlivou pokožkou – deti a osoby so svetlou pleťou.
• Najstarší spôsob ochrany pred slnkom má tú výhodu, že sa nevstrebáva cez pokožku.
• Kto sa však na slnku rýchlo začervená, mal by možno uvažovať nielen o opaľovacích krémoch.

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil nový UV filter do opaľovacích prípravkov. Látka s názvom bemotrizinol chráni pred UVA aj UVB žiarením, je fotostabilná a v Európe i Ázii sa používa už dlhší čas. V Spojených štátoch ide skutočne o menšiu senzáciu, keďže tam už mnoho rokov nepribudli takmer žiadne nové UV filtre určené pre voľnopredajné prípravky na ochranu pred slnkom. Tento pokrok možno privítať – kvalitný UV filter je vždy lepší než nekvalitný.

Nevyrieši však náš skutočný problém. Mnohým ľuďom nechýba opaľovací krém, ale rozumný prístup k pobytu na slnku. Niektorí ironicky poznamenávajú, že väčšina ľudí na hodinách fyziky jednoducho nedávala pozor.

Dnes možno vidieť ľudí, ktorí si opaľovací krém nanášajú ešte pred odchodom z domu, akoby slnko predstavovalo mimoriadne nebezpečnú chemickú látku. Deti sú často natierané ochranným faktorom 50 ešte predtým, než ich pokožka dostane prirodzený svetelný podnet.

Dospelí trávia jedenásť mesiacov v umelom osvetlení, sedia pred blikajúcimi obrazovkami, zle spia, majú nízke hladiny vitamínu D – a napriek tomu sa v lete zrazu začnú obávať slnka. To už si vyžaduje istú dávku „umenia“.

Pritom slnko kedysi nebolo nepriateľom. V sanatóriách boli pacienti cielene vystavovaní vzduchu a svetlu. Nemocnice mali slnečné terasy, liečebné ležadlové haly a balkóny. Chorých vyvádzali von, pretože sa pozorovalo, že svetlo, vzduch, odpočinok a výživa dokážu človeka meniť. Slnko sa vnímalo najmä ako liečivý podnet.

Dnes sa to celé obrátilo. Pojmy ako liečivý podnet, svetlo, príroda, dávkovanie či adaptácia už nezapadajú do sveta, v ktorom sa „zdravie“ spravuje prostredníctvom varovaní a limitných hodnôt. Z biologického hľadiska je to pritom pomerne jednoduché – a zároveň náročné. Slnko nie je ani neškodné, ani škodlivé samo osebe. Slnko je podnet. A každý podnet si vyžaduje správnu mieru.

Spálenie slnkom nie je cesta k zdraviu

Aby nedošlo k nedorozumeniu: spálenie slnkom nie je „tréning“ ani otužovanie. Kto si pokožku pravidelne spáli, zvyšuje tým riziko predčasného starnutia kože a vzniku rakoviny kože. Pokožka nezabúda.

Zvlášť detskú pokožku treba chrániť, pretože ťažké spálenie v mladom veku sa v podstate „počíta“ dvojnásobne. Podľa mnohých odborníkov však tieto skutočnosti prispeli k tomu, že dnes u mnohých ľudí pozorujeme takmer „slnečnú paniku“.

Slnko dokáže oveľa viac než len opáliť alebo spáliť pokožku. Za pomoci UVB žiarenia si koža vytvára vitamín D. Svetlo ovplyvňuje rytmus dňa a noci, náladu, reguláciu ciev a pravdepodobne aj ďalšie procesy, ktoré ešte nie sú úplne preskúmané. Na slnko a svetlo sme odkázaní.

Kedy vlastne koža vytvára vitamín D?

Pri vitamíne D nehrá rolu samotné slnko, ale UVB žiarenie. To dosiahne pokožku v dostatočnom množstve len vtedy, keď je slnko dostatočne vysoko na oblohe. V našich zemepisných šírkach to platí približne od apríla do septembra. V zime sa cez pokožku prakticky netvorí vitamín D, aj keď prechádzka na nízkom zimnom slnku má stále význam – pre psychiku, rytmus dňa a noci, náladu aj nervový systém.

Jednoduchým orientačným pravidlom je tzv. test tieňa. Ak je váš tieň kratší ako vy sami, slnko je dostatočne vysoko na to, aby sa mohol tvoriť vitamín D. Kto chce názornú pomôcku, môže použiť ceruzku: postaví ju kolmo a sleduje tieň. Ak je tieň kratší než ceruzka, je poloha slnka vhodná. Ak je dlhší, svetla síce máte dosť, ale tvorba vitamínu D je už zanedbateľná.

Neznamená to však, že sa treba vystavovať slnku v čase najväčšej intenzity. Mnohým ľuďom so svetlou pokožkou stačí v lete niekoľko minút až približne 15 – 20 minút na predlaktiach a nohách. Osoby s tmavším fototypom potrebujú o niečo viac času. Rozhodujúce je opustiť slnko, skôr než sa pokožka začne červenať.

Oblečenie chráni viac než opaľovací krém

Po krátkej „dávke“ na tvorbu vitamínu D je najlepšie odísť z prudkého slnka. Najstarší spôsob ochrany pred slnkom má jednu zásadnú výhodu – nevstrebáva sa cez pokožku. Kto nedokáže odísť zo slnka včas, mal by si aspoň niečo obliecť.

Košeľa nemusí byť fotostabilná. Klobúk nepotrebuje zoznam zložiek (INCI). Tieň sa zaobíde bez konzervačných látok. Možno práve preto tieto veci v reklamách na opaľovacie prípravky len zriedka hrajú hlavnú úlohu.

Nemám nič proti opaľovacím krémom. U detí, ľudí s veľmi svetlou pokožkou, pri mori, v horách alebo pri dlhšom pobyte na slnku môžu mať svoje opodstatnenie. Nemali by však byť prvou voľbou. Najprv prichádza na rad dávkovanie, potom oblečenie a tieň. A až keď to nestačí, krém.

Ktorý opaľovací krém zvoliť?

Vynára sa teda otázka: ktorý opaľovací krém zvoliť? Niektoré chemické UV filtre sú už roky predmetom kritiky – medzi nimi napríklad oktokrylén, homosalát, benzofenón-3 či etylhexyl metoxycinamát. Kto sa chce takýmto látkam vyhnúť, mal by si dôkladne prečítať zoznam zložiek INCI.

V testoch ÖKO-TEST nedávno obstála napríklad Sun D’Or opaľovacia mliečna emulzia SPF 50 od Edeky a Sundance opaľovacia mliečna emulzia SPF 50 od DM s veľmi dobrým hodnotením. V kategórii detských produktov boli dobre hodnotené napríklad Lacura Sun Kids, Lavozon Kids a Sundance Kids. Platí však, že ide vždy o konkrétne testované zloženie. Výrobcovia totiž menia receptúry rýchlejšie, než niektorí ľudia menia názor. Preto sa oplatí sledovať aktuálne testy.

Minerálne filtre, ako sú oxid zinočnatý alebo oxid titaničitý, predstavujú pre mnohých alternatívu. Spreje a oleje vnímam výrazne kritickejšie. Jemné častice zo sprejov nepatria do pľúc – ani keď boli predtým v peknom obale.

A čo je ešte dôležité: ochranný faktor 50 nie je celodenná vstupenka na slnko. Mnohí si nanesú príliš malé množstvo krému, natieranie si dostatočne často neopakujú a potom sa čudujú spáleným ramenám. Je to, akoby si človek zapol bezpečnostný pás a následne šoféroval so zatvorenými očami.

Voľné radikály – ako strašidlo z rozprávky

Najdôležitejšia ochrana pred slnkom sa však nezačína na pokožke, ale už v metabolizme. UV žiarenie vytvára voľné radikály. Tým sa dostávame k jednému z tých pojmov, ktoré sa v zdravotníckych textoch často objavujú ako strašidlo z rozprávky.

Voľné radikály síce môžu spôsobovať poškodenia – to je pravda –, no zároveň slúžia aj ako signály, podľa ktorých sa telo učí aktivovať svoje ochranné mechanizmy. Podnet teda v skutočnosti nie je problémom. Problém nastáva vtedy, keď je podnet silnejší než adaptačná kapacita organizmu. V tom momente sa z možnej adaptácie stáva poškodenie, z UV podnetu bunkový stres a zo slnka spálenie pokožky.

Práve tu v praxi často pozorujem ľudí, ktorí sa nápadne rýchlo spália. Samozrejme, existujú rôzne fototypy pokožky. Človek so svetlou pleťou a ryšavými vlasmi nikdy nebude reagovať rovnako ako človek s tmavšou pleťou. Ak sa však niekto spáli už po krátkom čase a reakcia je veľmi rýchla a výrazná, neuvažujem len nad typom pokožky. Skôr mi napadne vyčerpaná antioxidačná kapacita organizmu.

Záležitosť tzv. „vnútornej ochrany pred slnkom“

Na jej fungovanie potrebuje organizmus bielkoviny, kvalitné tuky, vitamín C, zinok, selén, sekundárne rastlinné látky, karotenoidy a stravu, ktorá sa neskladá prevažne z bielej múky, cukru, slnečnicového oleja a priemyselne spracovaných potravín. Nie je to síce také atraktívne ako nový UV filter, ale má to výhodu, že s tým telo vie pracovať.

Astaxantín patrí z môjho pohľadu medzi najzaujímavejšie látky v tejto súvislosti. Tento karotenoid pochádza z rias a pôsobí silne antioxidačne. Zvyknem ho užívať niekoľko týždňov pred obdobím intenzívneho slnečného žiarenia, zvyčajne v dávke 4 až 8 miligramov denne spolu s jedlom obsahujúcim tuky, pri veľmi citlivej pokožke skôr v hornej hranici tohto rozmedzia. Nie je to však opaľovací krém vo forme kapsúl. Kto si to myslí, iba vymenil tubu za kapsulu.

Úlohu zohráva aj selén, keďže enzýmy závislé od selénu sa podieľajú na kontrole oxidačných procesov. V praxi na tento účel používam selenometionín, nie seleničitan sodný. Seleničitan sodný nie je žiadna „cukrovinka“. Pri nesprávnom použití môže byť selén problematický a paušálne vysoké dávky nepatria do samoliečby. Na bežné použitie skôr uvažujem o miernych dávkach v rozmedzí približne 50 až 100 mikrogramov selénu denne – v závislosti od stravy, laboratórnych hodnôt a celkovej situácie.

Záver: slnko nie je nepriateľ

V skutočnosti je to pomerne jednoduché. Slnko nie je nepriateľ, pred ktorým sa treba od apríla do októbra nadmerne chrániť opaľovacími prípravkami. Zároveň však opaľovanie nie je ani neškodnou záležitosťou, pri ktorej chce človek celé hodiny dokazovať svoju blízkosť k prírode. Oba postoje predstavujú nezmysel, len majú iné balenie.

Rozumný prístup k slnku znamená: dostatočne krátko na to, aby nevzniklo spálenie, a zároveň dosť dlho na to, aby telo dostalo skutočný svetelný podnet. Ak je tieň kratší ako telo, je možné tvoriť vitamín D. Potom prichádza na rad košeľa, klobúk a tieň. A ak to nestačí, použije sa kvalitný opaľovací krém bez problematických filtrov a prísad.

Kto sa extrémne rýchlo spáli, nemal by sa zbytočne vystavovať slnku. Mal by si však zároveň položiť otázku, prečo má jeho pokožka tak málo rezerv. Ide o živé tkanivo, ktoré je závislé od výživy, mikronutrientov, antioxidačnej kapacity a celkového stavu metabolizmu.

Možno by skutočná malá revolúcia v ochrane pred slnkom spočívala práve v tom, že by sme mali menej strachu zo slnka, menej slepej dôvery v tubu opaľovacieho krému a viac porozumenia pre dávkovanie, typ pokožky, ročné obdobie a predovšetkým pre vlastný metabolizmus.

Prírodná medicína by tak mohla opäť prejaviť svoju silu: v pohľade na vlastný tieň, v rešpekte k dávke a v starom poznaní, že telo sa nemá len chrániť, ale aj posilňovať. Výrobcovia krémov a lekárne môžu naďalej predávať svoje produkty. V tejto otázke by však nemali vystupovať ako jediní samozvaní arbitri ochrany pred slnkom.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK