Utorok 22. septembra, 2026
Rozhovor o čínskom mega-veľvyslanectve v Londýne so zakladateľom aliancie IPAC Lukom De Pulfordom. (Foto: The Epoch Times)
»

Pod plánovanou čínskou mega ambasádou v Londýne vedú káble spájajúce finančné centrá (Rozhovor so zakladateľom IPAC)

V Londýne má vzniknúť nová čínska mega ambasáda. Pozemky, na ktorých má stáť, predal čínskej strane pred niekoľkými rokmi developer s „požehnaním“ vtedajšieho ministra zahraničných vecí Borisa Johnsona. Jej výstavba sa stala predmetom súdnych sporov a desiatky členov britského parlamentu sa snažia výstavbu ambasády zastaviť. Vyhrotenú situáciu opisuje v rozhovore s denníkom Epoch Times zakladateľ Medziparlamentnej aliancie pre Čínu Luke De Pulford.

Medziparlamentná aliancia pre Čínu IPAC združuje zákonodarcov zo 45 parlamentov z rôznych kútov sveta. Jej členskú základňu tvorí aj 48 členov britského parlamentu, ktorí sa už od roku 2018 snažia zastaviť čínsky projekt.

V relácii American Thought Leaders Luke De Pulford hovorí o povahe Čínskej komunistickej strany a jej aktivitách v zahraničí, ale aj o jej postupoch voči vlastnému obyvateľstvu v Číne. Popisuje anabázu s londýnskou mega ambasádou a venuje sa aj vyšetrovaniu závažných zločinov zneužívania väzňov svedomia v Číne na orgánové transplantácie. Rozhovor s ním viedol redaktor Epoch Times Jan Jekielek.

Jan Jekielek: V Spojenom kráľovstve už nejakú dobu počúvajú o mega ambasáde a britské súdy jej pred pár dňami – práve v čase, keď nahrávame – v podstate dali zelenú. Čo je vlastne táto mega ambasáda?

Luke De Pulford: Je to obrovská téma. Zaoberám sa ňou už roky, ale pokúsim sa to zhrnúť. Čo je to tá mega ambasáda? Bude to najväčšia ambasáda v celej Európe, tu v Londýne. Ale nebude to ambasáda niektorého z mnohých spojencov Spojeného kráľovstva. Bude to ambasáda protivníka Spojeného kráľovstva: Čínskej komunistickej strany. Bojujeme proti tomu už dlho a v prvej línii sú to predovšetkým miestni obyvatelia, ktorí sa stali hrádzou proti tomuto projektu. Ale od začiatku to bol chaos.

V roku 2018 vtedajší minister zahraničia Boris Johnson dal tomuto projektu súhlas. Odovzdal Číňanom pozemky. Kúpili ich so zľavou. Už to bolo dosť podozrivé. Potom však Číňania museli požiadať o stavebné povolenie. A samozrejme, na takom prestížnom mieste nechceli postaviť obyčajnú ambasádu. Chceli postaviť najväčšiu ambasádu v Európe – masívnu pevnosť Čínskej komunistickej strany priamo v centre Londýna.

Podali teda žiadosť a Tower Hamlets Council ju zamietol. Ak neviete, čo to je – ide o malý miestny úrad, ktorý spravuje túto časť Londýna. Bolo to celkom zaujímavé. Neviem, čo si o tom museli myslieť v Pekingu, keď im to na začiatku zamietli. Potom však podali žiadosť znova.

A vláda urobila niečo neobvyklé – to, čo nazývame „prevzatie rozhodnutia“. Vzala rozhodnutie z rúk rady, lebo si myslela: „No, oni to aj tak znova zamietnu.“ Takže vláda na začiatku tohto roka dala mega ambasáde zelenú, a to napriek mnohým organizáciám, ktoré proti tomu bojovali.

Potom sme vládu zažalovali a to bol práve ten rozsudok, o ktorom hovoríte. Vyšší súd rozhodol proti nám. Je to veľmi komplikované, nebudem zachádzať do detailov, ale v podstate sme museli preukázať, že rozhodnutie britskej vlády o povolení ambasády bolo nezákonné.

Na vyššom súde sme neuspeli a teraz sa snažíme odvolať. Čo by som chcel povedať ľuďom na povzbudenie: očakávali sme to. Ide o také významné rozhodnutie, že musí ísť na ešte vyššie súdy, aby malo šancu uspieť.

Ak uspejeme, ďalšou fázou bude odvolací súd A ak neuspejeme ani tam, nasledovať bude Najvyšší súd. Našťastie, miestni obyvatelia a aktivisti sú ochotní bojovať až do konca. Prečo by sa o to mali zaujímať Spojené štáty? Je na to niekoľko dôvodov.

Po prvé – je to obrovské a veľkosť hrá dôležitú úlohu. Niektorí ľudia hovorili: „Budovy predsa nevykonávajú špionáž. Koho zaujíma, že je veľká? V čom je problém?“ Odpoveď je taká, že tam, kde vidíte viac čínskych štátnych zamestnancov, vidíte viac čínskeho štátneho zasahovania.

Potvrdzujú to, bohužiaľ, dôkazy z posledných rokov. Práve sme boli svedkami dvoch odsúdených ľudí v Spojenom kráľovstve, ktorí šikanovali disidentov a boli platení prostredníctvom Hongkongského úradu pre ekonomiku a obchod. Toto je vážny, naliehavý a skutočný problém v Spojenom kráľovstve.

Táto budova zahŕňa vyše 200 bytov a obrovskú plochu. Hovoríme o oveľa väčšom počte čínskych diplomatov, aký tu bol doteraz – a to znamená oveľa viac čínskeho zasahovania. Znamená to oveľa viac čínskeho sledovania a pokusov o kontrolu disidentských a diasporových komunít. To nechceme, takže by sme sa proti tomu mali postaviť už len z tohto dôvodu. Ale prečo by sa tým mali zaoberať Spojené štáty?

Ukázalo sa, že v dosahu niekoľkých metrov od tejto mega ambasády prechádza citlivá káblová infraštruktúra. Nejde len o citlivé káble. Sú to káble, ktoré spájajú Canary Wharf s City of London – dvoma finančnými centrami Londýna. To znamená, že ak by Číňania dokázali tieto káble nejakým spôsobom sabotovať alebo hacknúť, ohrozili by nielen britské finančné služby, ale aj akékoľvek finančné služby z celého sveta, ktoré majú sídlo v týchto dvoch centrách – vrátane Spojených štátov.

V roku 2025 som prišiel do Washingtonu a informoval rôznych ľudí vrátane Bieleho domu o existencii týchto káblov a povedal som im: „Vaše finančné služby budú týmto ohrozené. Musíte do toho zasiahnuť. Musíme to zastaviť.“ Odvtedy sa udialo veľa vecí, ale nestačilo to na to, aby Spojené kráľovstvo od tohto katastrofálneho projektu ustúpilo. Nechávajú na skupine miestnych obyvateľov a aktivistov, aby bránili britskú národnú bezpečnosť. A nielen to – aj stabilitu svetových finančných služieb.

Rozhovor s Lukom De Pulfordom vedie redaktor denníka Epoch Times Jan Jekielek. (Foto: Epoch Times)

Okrem toho máte množstvo britských obyvateľov, ktorí prišli z Hongkongu a na ktorých hlavy je vypísaná odmena vo výške jedného milióna hongkonských dolárov. A my hovoríme o tom, že do centra Londýna umiestnime najväčšie diplomatické zastúpenie v Európe – priamo nad citlivé finančné káble. To proste nedáva zmysel….

Máte pravdu. Znepokojujúce je na tom najmä to, s akou ľahkosťou vláda bagatelizovala obavy týchto ľudí. Niektorí z tých, ktorí dostali odmeny, dostali aj listy s textom: „Vtiahneme vás do ambasády.“ Mohlo by to znieť ako nadsázka, kým si neuvedomíte, že Hongkongská ekonomická a obchodná kancelária bola využívaná na financovanie ľudí, ktorí šikanovali disidentov. Boli za to odsúdení. Nie je to len obvinenie. Boli odsúdení. To teda ukazuje, že ide o skutočný a naliehavý problém. Prečo to robia? Aký je skutočný dôvod?

Peking z toho urobil prioritu. V roku 2024 Si Ťin-pching sám povedal vtedajšiemu premiérovi Keirovi Starmerovi: „Musíte nám dať túto ambasádu.“ Mimochodom, nepamätám si žiadny precedens, kedy by vodca krajiny požadoval konkrétnu lokalitu pre svoju ambasádu. Je to veľmi nezvyčajné. Takže ČKS urobila z mega ambasády skutočnú prioritu.

Prečo si myslíme, že to tak je? Nie preto, že by sa im páčili nehnuteľnosti, ale preto, že chcú postaviť tento obrovský monolit ako riadiace a veliteľské centrum pre svoje operácie v Európe.

Druhým dôvodom je, že Spojené kráľovstvo má v Pekingu ambasádu, ktorá sa rozpadá a už roky žiada o povolenie na rekonštrukciu. Vieme o Čínskej komunistickej strane dosť na to, aby sme chápali, že to je poriadna páka. Povedali teda, že nepovolia rekonštrukciu britskej ambasády v Pekingu, pokiaľ nedostanú povolenie na výstavbu mega ambasády. A to si nevymýšľam. Podarilo sa nám získať list Borisa Johnsona z roku 2018, v ktorom zmieňuje obe tieto veci. Predáva budovu Číňanom a v tom istom liste hovorí: „Dúfame teda, že rozvoj vašej ambasády a našej ambasády v Pekingu bude prebiehať bez prekážok.“ Takže o to tu skutočne ide.

V USA sme v roku 2020 úplne zatvorili konzulát v Houstone kvôli nadmernej špionážnej činnosti. Dá sa teda predpokladať, že aj v Londýne bude veľa špiónov. Druhá vec, ktorá ma veľmi zaujíma – sám som tie plány nevidel, ale počul som, že v navrhovaných plánoch sú niektoré veľmi podozrivé oblasti. Mohli by ste to objasniť?

V skutočnosti to bol jeden z dôvodov našej právnej výzvy. Je tam veľa začiernených miestností. Normálne, keď máte plány pre ambasádu takejto veľkosti, popíšete, na čo slúžia jednotlivé miestnosti. Ide o všeobecnú budovu, určenú na účely ambasády. Ale na čo konkrétne slúžia tie miestnosti?

A hovoríme tu o obrovskej budove. Takmer celé jedno poschodie je začiernené. Nevieme teda, na čo slúžia tieto miestnosti. A niektoré z nich sa nachádzajú v suteréne. Pravda je, že to nevieme.

Ale keď poznáme druhy aktivít, ktoré Čínska komunistická strana vykonáva po celom svete, nevylučoval by som nič. Nemať predstavu o tom, čo sa v tej budove deje, vyvoláva znepokojenie – najmä u tých ľudí, na ktorých sa Peking zameriava. To sa týka aj mňa a mnohých ďalších zahraničných zákonodarcov a aktivistov, ale obzvlášť ohrození sú ľudia z Číny alebo z území spojených s Čínou. Toto je skutočný problém.

Povedzte mi niečo o tom, prečo sa na vás Peking zameriava.

Začalo to, keď som sa intenzívne zapojil do prodemokratického hnutia v Hongkongu. Okolo konca roka 2019 som začal dostávať množstvo podvodných e-mailov. Niekto sa vydával za mňa a písal mojej rodine, priateľom a ľuďom, o ktorých si myslel, že sú moji kolegovia (a často neboli). Úprimne povedané, išlo skôr o drobné obťažovanie. Nikdy som to nebral príliš vážne.

Musím však povedať, že ten podvodník je celkom dobrý. Úspešne zrušil moje členstvo v Konzervatívnej strane – a na to musel telefonovať a vydávať sa za mňa. Je teda celkom jasné, o čo ide. Ale považujem to za pomerne nízku úroveň obťažovania.

Existuje tu tiež množstvo cieleného online obťažovania členov v IPAC [Medziparlamentnej aliancie pre Čínu]. Ale keď bol schválený zákon o národnej bezpečnosti, stali sa oveľa vážnejšie veci – a to nielen mne, ale aj ľuďom z IPAC.

Andy Lee, dobrovoľník, ktorý pomáhal vytvárať webovú stránku IPAC, bol v Hongkongu zatknutý na základe zákona o štátnej bezpečnosti. Krátko nato sa pokúsil spolu s ďalšími 11 ľuďmi utiecť z Hongkongu na Taiwan. Keď boli na lodi, zadržali ich v čínskych vodách. Andyho odviezli do Šen-čenu, kde ho mučili. Po mučení ho vrátili do Hongkongu, kde sa stal svedkom obžaloby v procese s Jimmym Laiom.

Andy, mimoriadne dobrý človek, pomáhal každému, kto potreboval pomoc, nikdy nebol násilný a vždy veril len v podporu demokracie. V skutočnosti veril hlavne v dodržiavanie sľubov, ktoré Spojené kráľovstvo dalo Hongkongu – teda v čínsko-britskú spoločnú deklaráciu, ktorú Čína jednostranne roztrhala na kúsky. To bolo jediné, čo Andy robil.

Potrebovali však niekoho, kto má spojitosť s našou prácou, aby z toho mohli obviniť Jimmyho Laia. A chceli, aby sa stal svedkom obžaloby a povedal, že Jimmy stál za celým projektom IPAC. Realita je taká, že Jimmy s IPAC nemal absolútne nič spoločné. Vôbec nič. Niektoré z tých vecí, ktoré boli prečítané na súde, zneli ako z Alenky v ríši za zrkadlom – boli smiešne.

Raz som mu poslal tweet a napísal: „Prosím, RT.“ On odpovedal: „Čo je RT?“ „Prosím, RT“ znamená „prosím, retweetnite“. Úplne absurdné. Toto sa čítalo na súde, ako keby išlo o strašný zločin. Viete, toho chlapa som takmer nepoznal. Ale v Pekingu potrebovali veľkého zlého šéfa. Potrebovali delegitimizovať demokratické hnutie v Hongkongu a chceli to pripísať Jimmymu Laiovi.

Aby to mohli pripísať Jimmymu Laiovi, potrebovali niekoho, kto bol skutočne spojený s medzinárodnou činnosťou, aby sa „priznal“, že za tým stál on – a vtedy prišiel Andy. Takže som bol veľmi podrobne spomenutý v oboch týchto procesoch a v procese s Jimmym Laiom som bol označený za spolupáchateľa.

V dôsledku toho ma britské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo a varovalo pred možnou extradíciou do Hongkongu a Číny z tretích krajín. Tých je okolo päťdesiat. Je to teda pomerne vážna záležitosť. Nemajú ma radi. Nemajú radi IPAC, ktorý je pravidelne terčom čínskych štátnych médií.

Chcem však povedať, že z môjho pohľadu – hoci zameriavanie sa na mňa, dokonca aj na niektorých ľudí v mojom okolí alebo na zahraničných zákonodarcov, sa vašim poslucháčom môže zdať vážne, a predpokladám, že relatívne vážne aj je – nemožno to porovnávať s druhom represií, ktorým čelia diaspórne komunity po celom svete s cieľom umlčať ich. To je pre mňa oveľa vážnejšie a znepokojujúcejšie. Nechcem sa s tými ľuďmi porovnávať, ale určite sme na sebe pocítili určitú dávku hnevu z Pekingu.

Jedna vec, o ktorej nehovorím príliš často, je to, ako Peking pristupuje k etniku Chan a k niektorým menšinám vo vnútri svojich hraníc – považuje ich za svoj majetok, alebo že má nad nimi určitú jurisdikciu. Viete k tomu niečo povedať?

Tu je zaujímavý bod. Väčšina ľudí nevie, že čínske právo týkajúce sa občianstva je v podstate rasistické – a nielen rasistické, ale naozaj strašne drakonické. Napríklad niekto, kto sa narodil v Číne, presťahuje sa do Spojeného kráľovstva a má tam deti, a ich deti sa tiež narodia v Spojenom kráľovstve – aj ich deti budú Čínskou komunistickou stranou naďalej považované za Číňanov a strana nad nimi bude uplatňovať svoju nadvládu. Nevezme do úvahy akúkoľvek štátnu príslušnosť, ktorú v zahraničí získali, a bude na nich uplatňovať čínske právo. Medzinárodné spoločenstvo by túto situáciu nemalo tolerovať, ale napriek tomu ju toleruje.

Jimmy Lai je britský občan. Nemá dvojité občianstvo. Je britský občan a britská vláda pre neho nemôže nič urobiť, pretože Čína tvrdí, že je Číňan. Uplatňujú na neho čínske právo a hovoria: „Budeme vás súdiť podľa čínskeho práva. Ste Číňan. Tak s vami budeme zaobchádzať.“ A robia to s mnohými, mnohými ďalšími. Existujú nespočetné príklady.

Prečo si myslím, že to je dôležité? Siaha to až do samého jadra – úprimne povedané – etnonacionalizmu ČKS, spôsobu, akým chápe čínsku identitu, rastúceho fenoménu, ktorý ľudia nazývajú „chanský šovinizmus“ v srdci Čínskej komunistickej strany – myšlienky, že existuje konkrétna čínska rasa, konkrétne chápanie čínskeho národa, ktoré musí zodpovedať konkrétnej etnicite, etnicite Chanov. Takto sa Peking správa.

A práve sme videli, ako to konkretizovali v Zákone o etnickej jednote a pokroku – absolútne dystopický zákon, ktorý im poskytuje právny základ na obťažovanie ľudí v zahraničí na základe ich etnickej príslušnosti. A nehovoríme len o prenasledovaní menšinových skupín v Číne. Hovoríme o jednoduchom predpoklade, že keďže je niekto chanského pôvodu, môže sa s ním zaobchádzať podľa čínskeho práva. To je politika Čínskej komunistickej strany. Je veľmi zvláštne, že zvyšok sveta to len tak toleruje.

Podľa mojich vedomostí, najmä pokiaľ ide o článok 63 tohto zákona, sa to týka aj ľudí, ktorí hovoria veci, ktoré sa ČKS nemusia páčiť a presahuje to rámec etnicity.

Áno, rozhodne. Celá vec je koncipovaná tak, aby kontrolovala a potláčala disidentstvo. O to tam skutočne ide a chcú, aby sa to vzťahovalo na každého – podobne ako zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu, ktorý absurdne presadzuje extrateritoriálnu jurisdikciu. Myslia si, že môžu ísť po hocikom kdekoľvek na svete, keď hovorí veci, ktoré podľa nich odporujú národnej bezpečnosti – a ako vieme, definícia v Hongkongu sa každý deň rozširuje.

Znamená to však, že aj zahraničný zákonodarca, ktorý kritizuje zákon o národnej bezpečnosti alebo hovorí veci, ktoré sa Pekingu nepáčia, by mohol porušiť jeden z týchto dvoch zákonov: buď hongkonský zákon o národnej bezpečnosti, alebo čínsky zákon o etnickej jednote.

Je to šokujúci stav vecí. Stojí za to sa nad tým na chvíľu pozastaviť, pretože ide o niečo, čo sa v súvislosti so stranícko-štátnym systémom v Číne zle chápe. Ľudia nerozumejú, že v samom srdci politického systému a politickej kultúry je kontrola. Mylne si myslia, že ČKS sa bude správať a konať ako normálna vláda.

Existuje preto, aby chránila seba samú, a na to musí uplatňovať kontrolu za každú cenu – aj za cenu porušovania zákonov iných krajín. Je to niečo, čo je pre ľudí veľmi dôležité pochopiť, pretože ak nepochopíte, že jadrom veci je zachovanie stranícko-štátneho systému, ochrana strany a uplatňovanie kontroly, aby to mohli robiť – nepochopíte to správne.

To je jedna z chýb, ktorú urobilo mnoho vlád. Najprv verili, že sa Čína vďaka ekonomickej integrácii do Svetovej obchodnej organizácie [WTO] otvorí, a potom si mysleli, že nejakým spôsobom – napríklad prostredníctvom rokovaní – dokážu presvedčiť Čínsku komunistickú stranu, aby sa vzdala svojej základnej funkcie, ktorou je ochrana seba samej a uplatňovanie kontroly.

Nedávno som napísal knihu Killed to Order o orgánovom priemysle v komunistickej Číne. Veľká časť knihy sa však v skutočnosti venuje tomu, ako je tento orgánový priemysel oknom do myslenia čínskeho režimu. A cez toto okno možno skúmať niečo, čo ste práve veľmi výstižne vyjadrili.

Áno, úplne s vami súhlasím a som veľmi rád, že sa venujete práve tejto práci v súvislosti s odoberaním orgánov. Jednou z najzávažnejších oblastí porušovania ľudských práv zo strany Čínskej komunistickej strany je tento pretrvávajúci a rozšírený problém odoberania orgánov podporovaného štátom. Je tak ťažké zvýšiť povedomie o tejto problematike, pretože ide o skrývaný zločin, ako sám viete.

Máme tu však aj problém na celosvetovej úrovni, kde demokratickí zákonodarcovia mohli hovoriť o porušovaní ľudských práv na severozápade Číny alebo v Hongkongu, ale nespravili to. Mali možnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré im to bezpochyby potvrdili. V prípade odoberania orgánov je to veľmi ťažké, a pritom ide o záležitosť, ktorá doslova volá po väčšej pozornosti. A keď bude skutočne odhalená pravda o tom, čo sa deje v Číne, myslím si, že ľudia konečne uvidia, aká je v skutočnosti táto štáto-strana a akého zla je schopná.

Dozvedeli sme sa od novinára z BBC, že na diskusii o tejto problematike sa nedávno po prvýkrát vo veľkom počte zúčastnili predstavitelia britského Úradu pre ľudské tkanivá (UK Human Tissue Authority). Celkom ho to prekvapilo, čo naznačuje, že táto otázka vo Veľkej Británii našťastie naberá na význame. Bohužiaľ sa však toho nerobí dosť. Chcel som, aby ste ešte trochu porozprávali o IPAC, pretože si myslím, že veľa ľudí možno nevie, čo to je. V tejto inštitúcii zohrávate kľúčovú úlohu a považujem ju za nesmierne dôležitú.

Ďakujem. Medziparlamentná aliancia pre Čínu je niečo, čo som začal budovať v roku 2020 spolu s poprednými zákonodarcami, spočiatku z ôsmich krajín. Patril medzi nich aj vtedajší americký senátor Rubio, ktorý neskôr prešiel do súčasnej administratívy. Myšlienkou IPAC je, že vlády v súvislosti s Čínou nerobia dosť. A nerobia dosť, pretože existuje ekonomická a diplomatická páka. A prišiel som k poznaniu, že svetové parlamenty sú nevyužitým zdrojom.

Môžu predkladať zákony, môžu predkladať pozmeňujúce návrhy, môžu viesť debaty, ale majú tiež obrovský vplyv vďaka tomu, že boli zvolení. Myšlienkou IPAC teda bolo – a stále je – spoločné uvedomenie si naprieč politickými stranami a v celom demokratickom svete, že Čínska komunistická strana pod vedením Si Ťin-pchinga predstavuje v niektorých oblastiach takmer existenčné výzvy. Musíme sa tomu postaviť.

Povedali sme si teda: dobre, spojíme to dohromady – inštitúciu, ktorá umožní týmto zákonodarcom spolupracovať, aby posunuli diskusiu v demokraciách smerom k realistickejšiemu postoju voči Číne. Jednou vetou: IPAC je v podstate parlamentná partizánska vojna, ktorá sa snaží posunúť myslenie o Číne – využívať každý nástroj, ktorý majú poslanci k dispozícii, aby prinútili vlády zaujať realistickejší postoj voči Číne, pretože samy to neurobia.

To je celkom jasné. Pozrite sa na aktivity za posledných 20 rokov. Nezáleží na tom, čo Peking v Číne urobil. Vlády boli rady, že mohli zatvárať oči. To nemôžeme dovoliť. Snažíme sa teda využívať parlamenty, aby sme ich k tomu prinútili. To je raison d’être (dôvod existencie) IPAC.

Nedávno som svedčil aj v taiwanskom parlamente v rámci OSN a jeden zo spolupredsedov IPAC na Taiwane túto schôdzu viedol a zohrával v nej kľúčovú úlohu. Aliancia teda odvádza veľmi dobrú prácu.

Áno, naša sieť je veľmi aktívna. Pravdepodobne si spomeniete, že v rokoch 2020 a 2021 prešli v parlamentoch po celom svete rezolúcie uznávajúce genocídu a genocídne zverstvá na severozápade Číny páchané na Ujguroch a ďalších menšinách. Začalo to ako iniciatíva IPAC. Takmer by som to nazval politickým akčným výborom, ale nie je to tak. Je to skupina poslancov, ktorí robia všetko, čo môžu, a využívajú všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, aby sa pokúsili prebudiť svoje vlastné vlády k výzvam a rizikám, ktoré predstavuje Čínska komunistická strana.

Chcem sa vrátiť k tomu, o čom sme hovorili skôr. Nazvime to transnárodnou represiou – v podstate Peking naťahuje svoju dlhú ruku, povedzme do Británie, vyhlasuje odmeny za hlavy ľudí a množstvo ďalších vecí. V roku 2022 v Manchestri niekoho skutočne odvliekli na pozemok konzulátu a zmlátili ho. Keď bude táto mega ambasáda postavená, stane sa de facto suverénnym územím Čínskej komunistickej strany a tohto obrovského štátu. Nikdy sa nedozviete, čo je na tom poschodí alebo v miestnostiach dole, ani vám to nedovolia zistiť.

Možno budete šokovaný, ale už teraz je to suverénne územie. Podľa britského práva, hneď ako bol udelený diplomatický súhlas – hneď ako to Boris Johnson v roku 2018 urobil, stalo sa to nedotknuteľným diplomatickým územím. Takže, bohužiaľ, tá loď už odplávala. Otázka, ktorú riešime v súvislosti s ambasádou, je, či dostanú stavebné povolenie na budovu. Proti tomu sa bránime. A ak ho nedostanú, pravdepodobne sa odsťahujú. Takže dúfame, že uspejeme.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.

Prečítajte si aj