Keď firme šéfuje narcista: vedci odhalili, kedy je narcizmus výhodou a kedy sa mení na problém
Vizionárski, charizmatickí a cieľavedomí – takto sa prezentujú mnohí vedúci pracovníci, ktorí sa vďaka týmto vlastnostiam neraz dostávajú na vysoké manažérske pozície v nemeckých firmách. Za ich pôsobivým vystupovaním sa však môžu skrývať výrazné narcistické črty. Tie môžu mať vážne dôsledky pre fungovanie firiem aj vzťahy na pracovisku.
Istá miera narcizmu môže byť výhodou v pracovnom a podnikateľskom prostredí, kde sa kladie veľký dôraz na výkon a výsledky. Vyplýva to zo štúdie, ktorú viedol profesor Gerhard Blickle, odborník na psychológiu práce, organizácie a podnikania z Univerzity v Bonne.
Vedci skúmali, ako rôzna miera narcistických čŕt u nadriadených ovplyvňuje zamestnancov v rozličných odvetviach – od výroby cez verejnú správu až po obchod a logistiku.
Podľa Blickleho má narcizmus aj svoje pozitívne stránky: „Niektoré jeho prejavy môžu byť v praxi prospešné. Napríklad človek, ktorý chce riešiť skutočné problémy, potrebuje sebavedomie, presvedčenie o vlastných schopnostiach – pocit, že ‚ja to dokážem‘ – a odhodlanie presadiť svoje riešenia aj napriek prekážkam.“
Do prieskumu sa zapojilo celkovo 1 259 zamestnancov, ktorí hodnotili svojich priamych nadriadených. Štúdia ukázala, že mierne narcistické črty u vedúcich pracovníkov súvisia s vyššou spokojnosťou ich tímov.
Naopak, príliš výrazný narcizmus sa spája s agresívnou rivalitou a rastúcou nespokojnosťou zamestnancov.
Podľa uznávanej medicínskej príručky MSD Manual sa narcistická porucha osobnosti vyznačuje prehnaným pocitom vlastnej dôležitosti a výnimočnosti. Ľudia s touto poruchou majú zároveň silnú potrebu obdivu zo strany druhých a výrazný nedostatok empatie.
Príčiny narcizmu
Pojem narcizmus pochádza z gréckej mytológie, konkrétne z príbehu o Narcisovi. Tento krásny mladík sa zamiloval do vlastného odrazu na vodnej hladine. Napokon zomrel od túžby po sebe samom a premenil sa na kvet narcisu.
V rozsiahlej holandskej štúdii sa uvádza:
„Narcistickí ľudia sa považujú za nadradených ostatným, oddávajú sa predstavám o vlastných úspechoch a sú presvedčení, že si zaslúžia výnimočné zaobchádzanie. Keď sa cítia ponížení, často reagujú agresívne, niekedy dokonca násilne.“
Príčiny narcizmu sú rôznorodé a zložité. Úlohu zohráva genetická predispozícia aj skúsenosti z raného detstva. Podľa autorov štúdie sa však narcistické črty u detí rozvíjajú najmä vtedy, keď ich rodičia prehnane obdivujú, idealizujú a vytvárajú v nich pocit vlastnej výnimočnosti a nadradenosti.
Formy narcizmu
Keď sa hovorí o narcizme, väčšina ľudí si predstaví jeho grandióznu podobu, ktorá sa vyznačuje prehnaným pocitom vlastnej výnimočnosti. Ľudia s touto formou narcizmu majú sklon vyzdvihovať samých seba, správať sa arogantne, očakávať osobitné zaobchádzanie a snažiť sa dominovať nad ostatnými.
Menej známou podobou je vulnerabilný (zraniteľný) narcizmus. Vyznačuje sa skôr uzavretosťou a výraznými neurotickými črtami, medzi ktoré patria úzkostlivosť, podráždenosť, sklon k depresívnym náladám, emocionálna nestabilita, impulzívnosť a zvýšená citlivosť na stres. Ľudia s touto formou narcizmu bývajú veľmi citliví na zahanbenie a často prežívajú strach či neistotu. Preto sa správajú skôr zdržanlivo a obranne.
Profesor Claas-Hinrich Lammers, autor dvoch kníh o narcistických poruchách a možnostiach, ako s nimi zaobchádzať, vysvetľuje:
„Až keď sa narcistické črty spájajú s výrazne zraniteľným sebavedomím a dotknutí ľudia majú sklon k agresivite a znevažovaniu druhých, môžeme hovoriť o maladaptívnej, teda nezdravej či patologickej forme narcizmu.“
Narcistický štýl vedenia
Pri tradičných výberových konaniach dokážu ľudia s narcistickými črtami vyniknúť vďaka tomu, že sa vedia veľmi dobre prezentovať. Niekedy využívajú premyslenú manipuláciu, ktorá im umožňuje obchádzať zaužívané hierarchické štruktúry.
Profesorka sociálnej psychológie Nilüfer Aydinová z Alpen-Adria univerzity vysvetľuje, ako spolu súvisia závisť, správanie poškodzujúce pracovné prostredie a narcistické vedenie. Podľa nej by sa mal ideálny nadriadený správať k zamestnancom s úctou a spravodlivo. Dôležitou súčasťou takéhoto prístupu je schopnosť pochváliť ich a oceniť ich prácu.
Narcistický štýl vedenia je však odlišný. „Vyznačuje sa skôr vylučovaním druhých a nedostatočným záujmom o zamestnancov. Narcistickí vedúci pracovníci si radi pripisujú úspechy či nápady iných a o želania a záujmy ostatných sa takmer nezaujímajú.“
Podobní si vyberajú podobných
Výskumný tím pod vedením profesora Lorenza Grafa Vlachyho z Technickej univerzity v Dortmunde zistil, že generálni riaditelia s narcistickými črtami majú tendenciu dosadzovať do vedenia spoločností ľudí s podobnými osobnostnými vlastnosťami. Vedci pri analýze preskúmali tisíce profilov vrcholových manažérov z USA na sociálnej sieti LinkedIn. Štúdia bola publikovaná v roku 2024 v odbornom časopise Journal of Management.
Výsledky výskumu odhalili pozoruhodnú tendenciu: „Generálni riaditelia s výraznejšími narcistickými črtami si do svojich manažérskych tímov vyberajú ľudí, ktorí sa im osobnostne podobajú – teda takých, ktorí tiež vykazujú narcistické črty.“
Vedci zistili, že vyššia miera narcizmu u generálneho riaditeľa súvisí v priemere s o 18 percent vyššou mierou narcizmu u každého novoprijatého člena vrcholového vedenia.
Dôsledky pre firmy
Graf Vlachy, ktorý viedol výskum, upozorňuje, že v spoločnostiach, kde vo vrcholovom manažmente pôsobia ľudia s narcistickými črtami, dochádza k častejšiemu obmieňaniu členov manažérskych tímov. Tie môžu firmám spôsobovať značné finančné náklady. Tento problém zároveň negatívne ovplyvňuje vzťahy medzi členmi vedenia a stabilitu celého tímu.
Ľudia s narcistickými črtami majú pri vzájomnej spolupráci tendenciu presadzovať svoju dominanciu. To môže viesť k častejším konfliktom a odchodom členov vrcholového manažmentu.
Graf Vlachy preto zdôrazňuje, že je dôležité porozumieť vzťahom a spôsobu fungovania manažérskych tímov. Generálnym riaditeľom a dozorným radám odporúča prehodnotiť postupy pri výbere vedúcich pracovníkov a venovať väčšiu pozornosť posudzovaniu ich osobnostných vlastností.
Podpora a ochrana zamestnancov
Takzvaná teória viktimizácie na pracovisku (Workplace Victimization Theory) predpokladá, že niektorým zamestnancom hrozí vyššie riziko, že sa stanú obeťami nevhodného či škodlivého správania nadriadených. Psychologičky Theresa Fehnová a Astrid Schützová vysvetľujú:
„Na jednej strane sa zdržanliví a príliš poddajní ľudia často stávajú ľahkým terčom agresie a ponižovania. Na druhej strane nadriadení s výraznými narcistickými črtami a sklonom k rivalite môžu vnímať sebavedomé či provokatívne správanie zamestnancov ako ohrozenie svojho postavenia a domnelej nadradenosti. V takýchto situáciách reagujú nepriateľsky a snažia sa získať späť pocit vlastnej dôležitosti a výnimočnosti.“
Psychologičky odporúčajú aktívne rozvíjať schopnosť zvládať stres a posilňovať psychickú odolnosť, aby sa zamestnanci dokázali lepšie vyrovnať so škodlivým správaním nadriadených.
Rozlišujú sa tri základné stratégie zvládania stresu:
- Emocionálne zvládanie stresu: Zameriava sa na zmiernenie a kontrolu vlastných emocionálnych reakcií.
- Kognitívne zvládanie stresu: Spočíva v zmene spôsobu myslenia a pohľadu na situácie, ktoré vyvolávajú stres.
- Zvládanie stresu zamerané na riešenie problémov: Zahŕňa aktívne kroky na riešenie alebo zmiernenie príčin stresu.
Psychológ Hinterhuber: Narcistickí lídri predstavujú pre firmy riziko
Podľa psychológa profesora Hansa Hinterhubera znamená dobré vedenie ľudí „pomáhať zamestnancom čo najlepšie využívať ich schopnosti a rozvíjať to, v čom vynikajú“.
Hinterhuber spolu so svojimi kolegami v knihe Persönlichkeit und Führungsverantwortung (Osobnosť a zodpovednosť vedúcich pracovníkov) približuje rôzne formy narcistického vedenia a ich charakteristické prejavy. Podľa profesora predstavujú ľudia s narcistickými črtami pre firmy jednoducho „riziko“.
Narcizmus môže mať rôzne podoby – od výrazne negatívnych prejavov cez množstvo miernejších foriem až po také, pri ktorých môžu byť niektoré narcistické črty dokonca prínosom. Miera rizika pre spoločnosť závisí od toho, ako výrazne sa tieto vlastnosti u vedúcich pracovníkov prejavujú.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
