Špeciál, Svet

„Mačacia bojovníčka“ Taiwanu: viceprezidentka Hsiao Bi-khimová vzdoruje Pekingu vlastnou diplomaciou (Špeciál)

Keď Hsiao Bi-khimová pred šiestimi rokmi odcestovala do Washingtonu, ako čerstvo vymenovaná taiwanská vyslankyňa potrebovala niečo, čím by mohla čeliť hrozivým čínskym „vlčím bojovníkom“. Vytvorila si preto vlastný prístup takzvanej „mačacej bojovníčky“. Je obratná, prispôsobivá, vždy ostražitá a čo je najdôležitejšie, so silnou nezávislou povahou. Po šiestich rokoch je druhou najmocnejšou osobou na Taiwane a zdá sa, že jej prezývka úspešne obstála v skúške času.

„Mačky nemožno do ničoho nútiť,“ hovorí. „Majú svoju vlastnú hlavu.“ Podľa nej je na tom ostrovný štát podobne.

„Taiwan dokáže byť jemný, vrelý a prítulný… Zároveň je však dôležité udržiavať si ostré pazúry, aby sme sa dokázali brániť,“ povedala viceprezidentka v rozhovore pre reláciu American Thought Leaders denníka Epoch Times v prezidentskom paláci.

V diplomatickej praxi to podľa nej znamená neustále balansovanie a hľadanie spoločných záujmov. V kontexte americko-taiwanských vzťahov to predstavuje budovanie konsenzu naprieč celým politickým spektrom v americkom Kongrese.

Využívaním svojich silných stránok sa Tchaj-pej a Washington podľa nej navzájom posilňujú. „V tom spočíva naša príťažlivosť. Spolu sú Taiwan a Spojené štáty oveľa silnejšie,“ dodáva.

Hrozby Pekingu berie s nadhľadom

Hsiao sa narodila v Japonsku taiwanskému presbyteriánskemu pastorovi a učiteľke hudby zo Severnej Karolíny. Spomína, že už od chvíle, keď sa naučila rozprávať, fungovala ako pomyselný most a tlmočila medzi svojimi starými mamami, z ktorých každá hovorila iným jazykom.

Do politiky vstúpila ako 24-ročná. V priebehu šiestich rokov získala kreslo v taiwanskom parlamente a stala sa jednou z vtedajších najmladších zákonodarkýň. Počas spoločného pôsobenia v parlamente v roku 2006 podporila so súčasným taiwanským prezidentom Laj Čching-tem rezolúciu, ktorá vyzývala na medzinárodné vyšetrovanie štátom podporovaných nútených odberov orgánov v Číne. Išlo o kauzu, ktorú len niekoľko týždňov predtým odhalil práve denník Epoch Times.

Taiwanská viceprezidentka Hsiao Bi-khimová na archívnej snímke. V konfrontácii s čínskymi „vlčími bojovníkmi“ si vybudovala vlastný štýl diplomacie (Foto: Verejná doména)

Laj je prvým taiwanským prezidentom, ktorý je pôvodným povolaním lekár, a podľa Hsiao je „veľmi oddaný ochrane základných práv“.

Ako rástol jej politický vplyv, Peking ju začal označovať za „zarytú“ separatistku a obvinil ju z „tajnej spolupráce so Spojenými štátmi“ s cieľom dosiahnuť nezávislosť Taiwanu. Komunistický režim ju dokonca dvakrát zaradil na svoju čiernu listinu. Hsiao to považuje len za zastrašovaciu taktiku.

„Nedovolíme, aby Čínska komunistická strana určovala, kto sme,“ vyhlásila.

Podobne ako mnohí ďalší, na ktorých si čínsky režim vzal mušku, aj ona berie uvalené sankcie s nadhľadom. V Číne nemá žiadne osobné podnikateľské aktivity, sankcie sú teda čisto symbolické. Ako sama hovorí: nech sa Peking snaží akokoľvek, nezastaví jej úsilie brániť Taiwan a hodnoty, ktoré predstavuje.

Vyhrážky sú bežnou súčasťou taiwanského života a každým dňom naberajú na intenzite.

Čínsky režim, ktorý vníma Taiwan len ako odštiepeneckú provinciu, takmer denne obťažuje ostrov preletmi vojenských lietadiel. Peking bežne blokuje účasť Tchaj-peja na medzinárodných fórach. Pomocou peňazí a štedrých sľubov odlákava diplomatických spojencov ostrova v snahe ešte viac ho medzinárodne izolovať.

Stíhačka Mirage 2000 taiwanských vzdušných síl štartuje z leteckej základne v meste Sin-ču 29. decembra 2025. Zaistenie bezpečnosti ostrova je podľa Hsiao nevyhnutné. (Foto: Cheng Yu-chen / AFP prostredníctvom Getty Images)

Hrozby však prichádzajú aj v iných formách.

Počas trojdňovej návštevy Prahy v roku 2024 ju sledovali čínski diplomati a agenti, pričom údajne plánovali zinscenovať autonehodu. Hsiao vtedy delilo len niekoľko týždňov od nástupu do funkcie viceprezidentky. V januári české úrady zatkli spravodajcu čínskych štátnych médií, ktorý sa pokúšal zhromažďovať kompromitujúce materiály na protaiwanských politikov.

Taktika skrytej vojny zo strany Číny podľa nej čoraz viac tlačí Taiwan do defenzívy. Taiwan však nachádza správne nástroje, ako sa brániť a presadzovať svoju jedinečnú identitu.

Taiwanský Národný bezpečnostný úrad uviedol, že v Číne zaznamenal rastúcu nespokojnosť s prísnou kontrolou režimu a ekonomickými problémami. Ostrovný štát túto situáciu využil a nedávno spustil online portál, prostredníctvom ktorého vyzýva čínskych občanov k poskytovaniu spravodajských tipov.

Taiwanskí politickí lídri počas tlačovej konferencie v prezidentskom paláci 26. novembra 2025. Napriek tomu, že má Taiwan len niečo vyše 23 miliónov obyvateľov, na globálnom trhu hrá oveľa väčšiu úlohu, než by sa dalo očakávať vzhľadom na jeho veľkosť (Foto: I-Hwa Cheng / AFP prostredníctvom Getty Images)

Malý rozmerom, veľký významom

Napriek populácii len niečo vyše 23 miliónov obyvateľov má Taiwan na globálnom trhu vplyv, ktorým výrazne presahuje svoju váhovú kategóriu. Krajina, známa aj ako „kremíkový ostrov“, vyrába takmer dve tretiny svetovej produkcie mikročipov – a takmer všetky najpokročilejšie. Vďaka tomu je nenahraditeľnou súčasťou modernej digitálnej ekonomiky.

Minulý rok Taiwan predbehol Nemecko a stal sa štvrtým najväčším obchodným partnerom Spojených štátov.

Hoci medzi USA a Taiwanom neexistuje formálna aliancia, ich úzke vzťahy pretrvali aj počas viacerých po sebe nasledujúcich vlád, čím sa napriek agresívnemu postoju Číny darí udržiavať mier v Taiwanskom prielive – kľúčovej dopravnej tepne pre svetový obchod. Touto približne 180 kilometrovou vodnou cestou každoročne prejde tovar v hodnote biliónov dolárov.

Hsiao označila tento vzťah za jedno z najdôležitejších partnerstiev na svete. „Je to partnerstvo, ktoré umožnilo svetu prosperovať,“ dodala.

A toto partnerstvo sa neustále rozširuje. Tchaj-pej a Washington v januári oznámili masívnu dohodu v oblasti čipov, ktorá odstraňuje významné obchodné bariéry a prináša taiwanské investície vo výške 250 miliárd dolárov do americkej polovodičovej a energetickej infraštruktúry.

Taiwanskí predstavitelia počas tlačovej konferencie vo Washingtone 16. januára 2026. Taiwan je kľúčovým hráčom digitálnej ekonomiky. Foto: Eva Fu/The Epoch Times

Sloboda verzus komunizmus

Konzervatívny think-tank The Heritage Foundation vo februári zaradil Taiwan na piate miesto v rebríčku najslobodnejších ekonomík sveta. Čína skončila na 154. mieste.

Taiwanský model je podľa Hsiao presným opakom toho, čo sa nachádza na druhej strane prielivu. Poriadok založený na pravidlách, právny štát, základné práva a sloboda inovácie – to sú faktory, ktoré skutočne podporujú hospodársky rast.

Medzi oboma stranami prebieha ekonomický, politický a ideologický súboj, no Hsiao vôbec nepochybuje o tom, ktorý model nakoniec zvíťazí. Zatiaľ čo komunistická Čína naďalej presadzuje svoju formu socializmu a komunizmu, Taiwan podľa nej pevne verí, že „demokracia prináša výsledky“. Fakty hovoria samy za seba.

Západ sa desaťročia prepájal s čínskou ekonomikou v nádeji, že ak integruje Čínu do globálneho obchodného systému a pomôže jej zbohatnúť, bude nasledovať aj politická sloboda.

Tanker prevádzkovaný čínskou prepravnou spoločnosťou kotví na Taiwane 18. marca 2026. Západ dúfal, že integráciou Číny do globálneho obchodného systému a pomocou pri jej zbohatnutí príde aj politická sloboda. To sa však nestalo, povedala viceprezidentka Taiwanu pre Epoch Times (Foto: I-Hwa Cheng / AFP prostredníctvom Getty Images)

To sa však nestalo, upozorňuje Hsiao.

„Boli sme svedkami obrovského hospodárskeho rastu, no nevideli sme politickú otvorenosť či pokrok, ktorý mnohí očakávali. V niektorých oblastiach dokonca vidíme pravý opak,“ uviedla. „To je realita, ktorú musí väčšina z nás brať do úvahy pri hľadaní najvhodnejších spôsobov, ako k Čínskej ľudovej republike pristupovať.“

Hrubý domáci produkt Taiwanu na obyvateľa je v roku 2026 podľa Medzinárodného menového fondu trojnásobne vyšší než v pevninskej Číne.

Ostrovný štát sa medzitým snaží posilniť svoju obranu. Prezident Laj chce do roku 2030 zvýšiť vojenský rozpočet zo súčasných približne 3 percent HDP na 5 percent. Začiatkom júna Taiwan otestoval americký raketový systém, pričom strely odpálil smerom k pevnine, čím simuloval obranu proti prípadnej čínskej invázii.

Taiwanskí vojaci počas výcvikového cvičenia s ostrou paľbou v Tchaj-čungu 9. júna 2026. Do roku 2030 chce tchajwanský prezident Lai Ching-te zvýšiť vojenský rozpočet krajiny z približne 3 % na 5 % HDP. (Foto: Cheng Yu-chen / AFP prostredníctvom Getty Images)

Lajova vláda má však pred sebou viaceré prekážky. Opozičná strana, ktorá má bližšie k Pekingu, zablokovala vládny návrh na vojenské výdavky desiatky krát, kým nakoniec schválila oklieštený návrh rozpočtu.

Podľa Hsiao je však tento proces skôr dôkazom taiwanskej transparentnosti a demokratickej zodpovednosti. Dodala, že jej strana bude taiwanskej spoločnosti aj naďalej zdôrazňovať, aké dôležité je zaistiť bezpečnosť národa.

Na globálnej úrovni sa Taiwan podľa Hsiao zabudoval do „každej jednej vrstvy“ dodávateľského reťazca v oblasti umelej inteligencie a technológií. Ako tvrdí, obyvatelia Taiwanu – „stabilizátori“ a „budovatelia mieru“ – sa snažia na medzinárodnej scéne prispievať aj ďalšími spôsobmi.

A práve to je jej vízia diplomacie „mačacieho bojovníka“: Taiwan je síce malý, ale stále je to sila, s ktorou treba počítať.

„Mačky – sú malé, ale dokážu vyskočiť do desaťnásobku svojej výšky alebo aj viac… A majú deväť životov,“ uzavrela.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK