Cestovanie, Domov, Zaujímavosti

Po stopách baníckej histórie: Barborská cesta patrí k najzaujímavejším trasám na Slovensku

Máloktorá turistická trasa na Slovensku spája históriu, prírodu a banícke dedičstvo tak ako Barborská cesta. Tento turistický okruh vás prevedie krajinou, ktorá po stáročia formovala bohatstvo a identitu stredného Slovenska. Na trase dlhej viac ako 192 kilometrov objavíte príbehy baníkov, historické mestá, technické pamiatky aj nádherné prírodné zákutia. Barborská cesta je zároveň príkladom udržateľného cestovného ruchu, ktorý prepája ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva s rozvojom miestnych komunít.

Barborská cesta je takmer 200-kilometrová náučno-poznávacia turistická trasa, ktorá prepája významné banské mestá a lokality stredného Slovenska. 

Vznikla ako projekt občianskeho združenia Barborská cesta – Terra Montanae s cieľom prepojiť a zviditeľniť historické banské územia európskeho významu. Inšpiráciou im boli zahraničné pútnické trasy, najmä Johannesweg a myšlienka prepojiť roztrieštené bansko-historické dedičstvo regiónu. 

„Našim cieľom je, aby sa táto sieť stala Európskou kultúrnou cestou Rady Európy. Verím, že práve vďaka tomu sa o Barborskej ceste dozvie viac ľudí aj za hranicami Slovenska. Chceme prilákať turistov, podporiť regióny a ukázať, že naše banícke dedičstvo má v Európe svoje pevné,” uviedol pre Epoch Times Slovensko Jaroslav Stehlík, jeden zo zakladajúcich členov združenia.

Otvorenie cesty sa uskutočnilo 15. mája 2015. Za myšlienkou stojí Kremničan Juraj Slašťan, ktorý začal projekt pripravovať od roku 2013. Neskôr sa k nemu pridala skupina šiestich odborníkov z rôznych oblastí, ako je cestovný ruch, ekonomika, marketing, regionálny rozvoj, GIS či sprievodcovstvo a jazyky.

Tím spoločne pracoval na tvorbe trasy, jej značení, propagácii aj riešení organizačných a administratívnych úloh. Postupne sa pridali ďalší dobrovoľníci a snahy sa prirodzene vyvinuli do vzniku občianskeho združenia, ktoré projekt dodnes spravuje a rozvíja.

„Vytvorenie Barborskej cesty je od samého začiatku iniciatíva zdola, čo znamená, že pri myšlienke vzniku vytvoriť naozaj jedinečnú Barborskú cestu ako produkt rozvoja cestovného ruchu, rozvoja regiónov, miest, vidieka a oživenia zabudnutých území, nebola žiadna inštitúcia, ministerstvo, orgán, samospráva, agentúra či univerzita,” priblížila Oľga Slobodníková zo Slovenskej agentúry životného prostredia.

21.decembra 2023 bola Barborská cesta prijatá do Federácie európskych banských ciest sv. Barbory – MINES.B.

„Najstaršie doklady o ťažbe kovov na tomto území siahajú do eneolitu, zatiaľ čo systematická ťažba, hutníctvo, razba mincí a spracovanie medi sa začali už v 10. storočí,” priblížila históriu regiónu federácia MINES.B.

Rozvoj baníctva po vzniku Uhorského kráľovstva výrazne podporil príchod nemeckých a flámskych baníkov, ktorí priniesli nové technológie ťažby. Región sa vďaka tomu stal jedným z najvýznamnejších obchodných a hospodárskych centier Európy a miestom stretávania rozličných národov, jazykov a kultúr.

Oblasť sa preslávila aj vznikom prvej baníckej a lesníckej akadémie v Európe či zavádzaním moderných princípov účtovníctva a sociálneho systému. 

Dedičstvo tohto výnimočného obdobia je dodnes prítomné v celej krajine. Historické centrá miest, banské pamiatky, technické objekty aj živé tradície rozprávajú príbeh regiónu, ktorý významne ovplyvnil hospodársky, vedecký a kultúrny rozvoj Európy.

Trasa prepája historické i kultúrne pamiatky

Okruh vedie územiami s mimoriadnou historickou a kultúrnou hodnotou vrátane okolia Banskej Štiavnice, ktoré je od roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. 

Jedinečné spojenie banskej infraštruktúry, sofistikovaných vodohospodárskych systémov a prírodného prostredia vytvára kultúrnu krajinu, ktorá dokumentuje stáročia trvajúci vzťah človeka a prírody.

Zaujímavosťou je aj samotná tvorba trasy. Pri práci s mapou vznikol tvar, ktorý pripomína siluetu svätej Barbory. Symbolika sa premietla aj do rozloženia miest ťažby: meď, zlato a striebro sú vizuálne prepojené s jednotlivými lokalitami, ako Špania Dolina, Kremnica či Banská Štiavnica.

„Pričom medená koruna zapadla na miesta, kde sa v minulosti ťažila meď, t. j. na Španiu Dolinu a Staré Hory. Zlatý kalich má sv. Barbora v pravej ruke a na mape Barborskej cesty je situovaný v zlatom meste Kremnica a na Krahuliach, kde sa reálne ťažilo zlato. Strieborná podesta, na ktorej stojí sv. Barbora je na miestach, kde sa ťažilo striebro a hrot strieborného meča ukazuje na striebornú Banskú Štiavnicu, v ktorej prebiehala ťažba striebra,” objasnila pozadie za symbolikou Slobodníková.

Po stopách svätej Barbory

Barborská cesta nesie meno svätej Barbory, patrónky baníkov, ktorá podľa tradície dodnes ochraňuje všetkých pútnikov a návštevníkov tejto výnimočnej trasy.

Legenda hovorí, že Barbora žila v 3. storočí a bola dcérou bohatého kupca Dioscura z Nikomédie. Zaujímala sa o prírodu, hviezdy a kovy, pričom po stretnutiach s kresťanmi prijala ich vieru. Otec, ktorý sa snažil chrániť ju pred vplyvmi nového náboženstva, ju preto uväznil vo veži. Tá však bola bohato zariadená, aby jej po hmotnej stránke nič nechýbalo.

Napriek izolácii sa Barbore podarilo v tajnosti stretnúť s kňazom, ktorý ju pokrstil. Po obrátení nechala vo veži preraziť tretie okno ako symbol Najsvätejšej Trojice.

Neskôr z väzenia utiekla a ukryla sa v skale, ktorá sa pred ňou zázračne otvorila. Prezradil ju však pastier oviec a dostala sa pred súd, ktorý ju odsúdil. V deň popravy ju pred sťatím prebodol nožom vlastný otec . Bezprostredne nato ho zasiahol blesk. Barbora zomrela mučeníckou smrťou vo veku 29 rokov.

Trasa Barborskej cesty symbolicky spája 29 zastavení, o odkazuje na vek, v ktorom svätá Barbora zomrela. Zastavenia predstavujú najcennejšie historické, prírodné, kultúrne, technické a duchovné pamiatky regiónu.

Každé zastavenie rozpráva svoj vlastný príbeh a pripomína obdobie, keď bolo baníctvo neoddeliteľnou súčasťou života miest a dedín v srdci Slovenska.

Východiskom celej trasy je Kaplnka sv. Barbory v Banskej Bystrici. Dôležitými miestami sú aj Múzeum medi v Španej Doline, historická škola prof. Jozefa Mistríka či banský prekop spájajúci Španiu Dolinu s Pieskami. V oblasti Starých Hôr sa nachádza pútnické miesto Studnička a viaceré banské diela.

Významné sú tiež technické a geografické body, ako Gergelyho tunel, Stred Európy v Kremnických Baniach či najvyšší bod trasy na Skalke. V Kremnici sa nachádza svetovo unikátna mincovňa s nepretržitou prevádzkou od roku 1328 a nad mestom aj banské prepadlisko Šturc.

Ďalšie zastavenia zahŕňajú Sklené Teplice s unikátnym jaskynným kúpeľom tzv. „parenicou“, Kalváriu v Banskej Štiavnici a sústavu tajchov v okolí, Ostrú Lúku s kaštieľom či Pustý hrad nad Zvolenom.

„Trasa je koncipovaná tak, aby ju zvládol každý. Je však dobré mať základné vedomosti o takomto type putovania. Najdôležitejšie je vedieť sa dobre zbaliť – všetko nesiete na chrbte. Častou chybou je zobrať si priveľa vecí, no tým si prejde každý začínajúci pútnik,” zdôraznil Stehlík pre portál Dobrodruh.

Cieľom je poznanie

Záver trasy patrí Banskej Bystrici, kde sa nachádzajú významné pamiatky ako Vartovka, Kalvária na Urpíne, Námestie SNP či šikmá hodinová veža. Barborská cesta tak prepája unikátne miesta, ktoré dokumentujú bohaté banícke a kultúrne dedičstvo regiónu.

Stehlík dodáva, že Barborská cesta sa od väčšiny diaľkových turistických trás odlišuje tým, že nie je postavená na športovom výkone, ale na spoznávaní regiónu, jeho histórie, kultúrneho dedičstva a miestnych ľudí. 

Za jednu z jej najväčších predností považuje mimoriadnu koncentráciu atraktívnych miest na pomerne malom území – od Banskej Štiavnice, Kremnice a Španej Doliny až po Hronsek či Pustý hrad. Ten spolu s ferratou Sokolie skaly podľa neho ukazuje, ako možno prirodzene prepájať historické pamiatky s modernou aktívnou turistikou.

Ako Jaroslav Stehlík prezradil, ak by si mal na Barborskej ceste vybrať jediné miesto, bol by to Pustý hrad, ku ktorému má osobitný vzťah aj ako jeho rytier. Zároveň však zdôrazňuje, že skutočné čaro Barborskej cesty nespočíva len v historických pamiatkach. 

„Je najmä o ľuďoch, ktorých počas putovania stretnete. Práve možnosť spoznať miestne komunity, porozprávať sa s nimi a zažiť kraj ich očami robí z Barborskej cesty viac než len turistickú trasu,“ povedal pre Epoch Times Slovensko.

Značka Barborskej cesty má podobu čiernej veže s tromi oknami na žltom podklade. Tri okná symbolizujú Svätú Trojicu a zároveň tri úrovne poznania spojené so sloganom „Kráčaj za poznaním“. 

Spodná úroveň predstavuje poznávanie prírody a stvorenia, stredná úroveň človeka a jeho diela, najvyššia úroveň smeruje k poznaniu seba samého.

Viac než turistika

Celková dĺžka Barborskej cesty je 192,3 kilometra. Trasa začína aj končí v Banskej Bystrici, pričom je rozdelená do deviatich etáp, ktoré možno absolvovať približne za deväť dní.

Na konci každej etapy čaká na návštevníkov možnosť ubytovania a občerstvenia, aby mohli načerpať sily na ďalší deň. Trasu je možné prejsť pešo aj na bicykli, pričom odporúčaný začiatok vedie z Banskej Bystrice smerom do Starých Hôr.

„Začínajúci pútnici často zistia, že svet okolo nás vnímame oveľa intenzívnejšie, keď kráčame pešo, než keď ho sledujeme spoza skla auta,” konštatuje Stehlík.

Pútnicko-poznávacia trasa na strednom Slovensku prepája banskú históriu, prírodu a sakrálne miesta. Zároveň ponúka priestor na oddych, zamyslenie a objavovanie samého seba.

Je príkladom udržateľného turizmu, ktorý podporuje miestne komunity a zároveň chráni prírodu aj kultúrne bohatstvo regiónu.

Stredoslovenské hory po stáročia ukrývali poklady, ktoré formovali dejiny celého regiónu. Dnes už síce zlato, striebro a meď nehľadajú baníci, no ich príbehy zostávajú zapísané v mestách, kostoloch, štôlňach, kalváriách a horských chodníkoch.

Barborská cesta ukazuje, že najväčším pokladom stredného Slovenska už nie sú kovy ukryté pod zemou, ale príbehy, pamiatky a krajina, ktoré po sebe zanechali generácie baníkov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK