Názory

Plakať, milovaná Európa? (Komentár)

Nič netrápi európsku elitu tak veľmi ako americkí konzervatívci a ich lipnutie na európskych základoch spoločnej, avšak ohrozenej západnej civilizácie.

Európania zvlášť nemajú radi, keď ich systém sociálneho zabezpečenia kritizujú drzí a nevychovaní Američania. Ich rozhorčenie ešte narastá, keď odmietajú povýšeneckú americkú myšlienku, že Spojené štáty by mohli ponúknuť nejakú konštruktívnu radu, alebo dokonca pomôcť civilizovanejšej Európe nasledovať „americký model“.

Američania sa zase obávajú, že Európa nielenže stagnuje, ale smeruje k trvalému úpadku, čo bude mať katastrofálne dôsledky pre celý západný svet. Ako príznaky uvádzajú neustále klesajúci podiel Európy na svetovom hrubom domácom produkte a poukazujú na neudržateľnú mieru pôrodnosti v Európe (1,39), čo vedie k stále menšej, staršej a finančne náročnejšej populácii.

Viac ako 10 % obyvateľov Európy sa v súčasnosti narodilo v zahraničí – približne 45 miliónov ľudí. Európa však na rozdiel od Ameriky, ktorá je menej triedne rozdelená, nemá dlhú tradíciu asimilácie, integrácie a kultúrneho začleňovania.

Na rozdiel od amerických prisťahovalcov, ktorí pochádzajú prevažne z kresťanských krajín, európski prisťahovalci pochádzajú prevažne z Blízkeho východu a severnej Afriky, pričom sú prevažne islamského vierovyznania a sú čoraz viac protizápadní. Príliš veľa európskych prisťahovalcov prejavuje príliš malú túžbu asimilovať sa do prostredia, ktoré považujú za kultúrne dekadentné – a z ktorého, paradoxne necítia potrebu odísť.

Kresťanská cirkev, kľúčový pilier západnej civilizácie, sa zrodila v Európe. Nikde inde však ateizmus, agnosticizmus a otvorené odmietanie kresťanstva nerastie tak silno ako v Európe. Európa, kolíska západnej vojenskej tradície, bola podľa dnešných štandardov (minimálne donedávna) prakticky odzbrojená a neschopná chrániť svoje vlastné hranice alebo záujmy.

Európska preregulovanosť a vojna proti fosílnym palivám v kombinácii s veľkorysým sociálnym štátom vytvorili prostredie, v ktorom je príliš málo príjmov a príliš veľa nákladov na závislých na štáte.

Američania sa odvažujú Európu poučovať, pretože rovnaké západné patologické neduhy – otvorené hranice, neintegrovaní imigranti, tribalizmus, nízka pôrodnosť, zelený fanatizmus, neudržateľné rozpočtové deficity a obrovský štátny dlh – začínajú rovnako ohrozovať aj Ameriku. Ale na rozdiel od Európy sa milióny Američanov na poslednú chvíľu mobilizujú, aby zastavili postupný úpadok vlastnej spoločnosti.

Preto Američania tvrdia, že poznajú príčiny týchto spoločných (avšak pre Európu ešte znepokojivejších) príznakov úpadku z prvej ruky. A ich odpovede predstavujú hrozby pre niekoľko nebezpečných ideológií. Jednou z nich je zelený fanatizmus, ktorý viedol Európanov nielen k ignorovaniu svojich zdrojov fosílnych palív, ale aj k likvidácii existujúcich uhoľných, jadrových a plynových elektrární.

Tento naivný sebadeštruktívny krok spôsobil taký nárast cien palív pre dopravu a elektrinu, že kedysi vyhľadávané európske exporty stratili konkurencieschopnosť, zatiaľ čo európska stredná trieda upadá do chudoby. Medzitým Čína financuje zelené projekty na Západe, vyváža lacné veterné turbíny a solárne systémy za ceny nižšie ako sú náklady – a zároveň každý mesiac spúšťa tri nové uhoľné alebo jadrové elektrárne, aby mala energiu oveľa lacnejšiu ako „zelený“ Západ.

Ďalšou existenciálnou hrozbou sú politické programy založené na rozmanitosti, „rovnosti výsledkov“ a inklúzii, ktoré kladú dôraz na rasu a náboženstvo namiesto spoločných národných hodnôt a jednoty. Výsledkom je armáda poslušných úradníkov, ktorí prehlbujú rozpory, zvyšujú rasové napätie, vedú vojnu proti zásluhovosti (meritokracii) a zvyšujú prevádzkové náklady.

Amerika naďalej radí Európe, že iba škrty v neudržateľných sociálnych výdavkoch jej umožnia znovu vybudovať ozbrojené sily schopné odradiť ruské zastrašovanie a hrozby, chrániť zásobovacie trasy dovážaných palív a prírodných zdrojov a odstrašiť teroristov. A čo sa stane, ak mrzutí Európania americkú diagnózu, liečbu a prognózu odmietnu? Amerika sa rozhodne, že si ako líder NATO už nemôže dovoliť chrániť európske hranice, keďže sa sama trápi so zabezpečením svojich vlastných.

Spojené štáty rovnako nedokážu pochopiť Európu, ktorej dvojaká tvár je stále zreteľnejšia. Na jednej strane je tu sebaistá dvadsaťsedmička štátov Európskej únie, ktorá sa stáva čoraz viac protiamerickou. Európska únia neustále útočí na Spojené štáty v otázkach kultúry, energetiky, obchodu, cenzúry a zahraničnej politiky. Na druhej strane takmer rovnaké národy v rámci 32-člennej aliancie NATO ukazuje odlišnú tvár Európy – chvália Ameriku za jej vojenské líderstvo a volajú po užších strategických vzťahoch medzi USA a Európou.

Tento dvojaký prístup – na jednej strane cenzúrovanie a pokutovanie amerických firiem, kritizovanie amerických spojencov v OSN, znevažovanie konzervatívnej kresťanskej a tradičnej americkej kultúry a na druhej strane chválenie americkej armády a dožadovanie sa jej ozbrojenej pomoci – je jednoducho neudržateľný.

Existuje riešenie? Možno – vzhľadom na to, že obe civilizácie ponúkajú diametrálne odlišné riešenia svojich spoločných chorôb. Európa sa stáva čoraz viac socialistickou, so silnejúcou cenzúrou, globalistickejšou, pacifistickejšou, multikultúrnejšou, ateistickejšou a zelenšou.

Spojené štáty sa naopak vydali opačným smerom: k menšiemu štátu, nižšiemu počtu regulácií, väčšiemu využívaniu fosílnych palív, rozširovaniu armády, k ústupu od politiky rozmanitosti a wokeizmu, prísnejšej ochrane hraníc, legálnej migrácii a obnoveniu viery.

Iba jeden z týchto dvoch protichodných prístupov vyrieši spoločnú krízu západnej civilizácie. A dúfajme, že ten liek, ktorý zafunguje, si ako Európa tak aj Amerika nakoniec plne osvojí.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK