Európsky zákon o slobode médií dáva súkromnému štandardu moc formovať mediálny priestor (Komentár)
19. novembra Emmanuel Macron vyhlásil, že chce „urobiť všetko pre to, aby bolo zavedené označovanie“ pre spravodajské webové stránky, čo vo Francúzsku vyvolalo polemiku. O tomto označovaní rozhoduje Iniciatíva za dôveryhodnosť žurnalistiky (Journalism Trust Initiative,JTI) organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Európske nariadenie o slobode médií (European Media Freedom Act, EMFA) však už uznáva JTI na identifikáciu „spoľahlivých“ médií a povzbudzuje veľké digitálne platformy, aby ho uplatňovali.
Toto začlenenie označovania informácií do európskeho zákona o slobode médií, ktorý bol prijatý v roku 2024, predstavuje zlom: norma vypracovaná mimovládnou organizáciou a jej partnermi sa ocitla v centre európskeho právneho systému, čo môže mať vplyv na viditeľnosť médií a ich dôveryhodnosť voči digitálnym platformám, vysvetľuje RSF.
Organizácia tak hrajú dvojitú úlohu: je organizáciou na ochranu slobody tlače, ale aj architektom štandardu, ktorý môže priamo ovplyvniť prístup verejnosti k informáciám. Toto kumulovanie funkcií nie je samo osebe nelegitímne, ale vyvoláva otázky o demokratickej legitimite mechanizmu, ktorý po začlenení do zákona EMFA môže mať účinky porovnateľné s účinkami verejnej regulácie, bez toho, aby sa riadil postupmi deliberácie a kontroly.
Prívrženci Iniciatívy za dôveryhodnosť žurnalistiky zdôrazňujú rozmanitosť aktérov zapojených do jej vypracovania, ako aj otvorenosť štandardu voči verejným príspevkom a budúcim zmenám.
Kritici naopak zdôrazňujú, že mimovládne organizácie a veľké audiovizuálne organizácie, ktoré projekt podporili, odrážajú určitú víziu žurnalistiky a úlohy médií, ktorú nevyhnutne nezdieľajú všetci aktéri, najmä v krajinách, kde je nedôvera voči inštitúciám vysoká.
Súkromný štandard v európskom práve
Iniciatíva za dôveryhodnosť žurnalistiky vznikla v organizácii Reportéri bez hraníc v roku 2018 v spolupráci s viac ako stovkou aktérov z tohto sektora, než bola premenená na normu Európskym výborom pre normalizáciu (CEN). Definuje súbor ukazovateľov týkajúcich sa transparentnosti vlastníctva, financovania, redakčného riadenia, ako aj existencie jasných postupov na opravu, vybavovanie sťažností a dodržiavanie etických pravidiel.
Na papieri je tento mechanizmus nástrojom samoregulácie: médiá sa samy hodnotia, zverejňujú správu o transparentnosti a, ak chcú, podstupujú externý audit, ktorý vedie k certifikácii.
V praxi tento rámec, vypracovaný skupinou súkromných subjektov (mimovládne organizácie, verejnoprávni vysielatelia, profesijné organizácie), nadobúda prostredníctvom EMFA takmer normatívnu funkciu, bez toho, aby bol začlenený do klasického procesu zákonodarstva alebo verejnej regulácie.
Sľub „spoľahlivosti“ v boji proti dezinformáciám
Reportéri bez hraníc a jej partneri prezentujú Iniciatíva za dôveryhodnosť žurnalistiky ako odpoveď na šírenie pochybného obsahu a súťaž subjektov, ktoré nedodržiavajú žiadne pravidlá profesie, ale využívajú jej distribučné kanály.
Cieľom je urobiť merateľným dodržiavanie žurnalistických štandardov, aby médiá, ktoré ich dodržiavajú, mali výhodu v oblasti viditeľnosti, dôveryhodnosti a prístupu k určitým finančným prostriedkom, reklame alebo programom.
Táto logika však predpokladá, že dominantní aktéri (veľké platformy, významní inzerenti, štáty) skutočne prijmú tento štandard, čo vytvára riziko zvýšenej závislosti médií od kritérií, ktoré vopred stanovil obmedzený okruh organizácií – niekedy už politizovaných.
EMFA prijatá v roku 2024, je európskymi inštitúciami prezentovaná ako ochrana pred politickým zasahovaním, nadmernou koncentráciou a zneužívaním veľkých platforiem.
Text obsahuje ochranné opatrenia: zákaz priameho zasahovania vlád do redakčných rozhodnutí, reguláciu používania špionážneho softvéru proti novinárom, pravidlá transparentnosti týkajúce sa vlastníctva médií a rozdeľovania verejnej reklamy.
Nariadenie je však súčasťou súboru textov (DSA, DMA, vnútroštátne právne predpisy), ktoré veľkým digitálnym platformám (GAFAM: Google, Apple, Facebook, Amazon a Microsoft) udeľujú značnú moc v oblasti obehu informácií.
Tým, že EMFA „podporuje“ tieto platformy, aby používali štandardy ako Iniciatíva za dôveryhodnosť žurnalistiky na identifikáciu „spoľahlivých“ médií, čiastočne deleguje na súkromné subjekty a ich audítorov úlohu štruktúrovať mediálne pole, bez toho, aby boli jasne vymedzené hranice tejto delegácie.
Nástroj na označovanie informácií
Jedným z kľúčových bodov textu je spôsob, akým veľké digitálne platformy budú musieť zaobchádzať s obsahom pochádzajúcim z médií, ktoré sú uznávané ako médiá dodržiavajúce redakčné štandardy. Ak je obsah správ pochádzajúci z takýchto médií obmedzený alebo odstránený, platforma je povinná informovať o tom médiá, odôvodniť svoje rozhodnutie a ponúknuť im účinný opravný prostriedok, čo podľa RSF poskytuje osobitný status subjektom identifikovaným ako „spoľahlivé“.
Naopak, médiá, ktoré nie sú certifikované – či už z vlastného rozhodnutia, z dôvodu nedostatku prostriedkov alebo z princípu – nemajú rovnakú úroveň procesnej záruky, hoci môžu dodržiavať osvedčené profesionálne postupy.
Táto asymetria v certifikácii mediálneho prostredia vyvoláva otázky týkajúce sa slobody tlače a plurality názorov: štruktúrovanejšie a lepšie vybavené médiá, ktoré spĺňajú požiadavky Iniciatívy za dôveryhodnosť žurnalistiky, posilňujú svoju pozíciu, zatiaľ čo iné, najmä malé alebo kritickejšie voči inštitúciám, riskujú, že sa ocitnú v šedej zóne s obmedzenou viditeľnosťou.
V stopách americkej NewsGuard
Myšlienka označovať informačné webové stránky nie je nová. Americká spoločnosť NewsGuard, založená v roku 2018, hodnotí online obsah podľa jeho spoľahlivosti a zdôrazňuje, že tento start-up je objektívny a nestranný.
NewsGuard poveruje svojich „analytikov“, aby písali hodnotenia týkajúce sa všetkých tvorcov online obsahu a udeľovali známky, „aby pomohli čitateľom získať viac kontextu k správam, ktoré čítajú online“. Známky sa zobrazujú vo forme malých odznakov s bodmi a farbami vedľa výsledkov vyhľadávania.
Prieskum vykonaný Epoch Times však ukázal, že miera spoľahlivosti zobrazená NewsGuard závisí od súladu obsahu médií s názormi samotnej organizácie.
Podľa prieskumu boli vydavatelia opakovane vystavení tlaku zo strany NewsGuard za to, že uverejnili články na témy ako vakcíny proti covidu-19, lockdownov počas pandémie, klimatické zmeny alebo Svetové ekonomické fórum, ktoré boli v rozpore s politicko-mediálnym pohľadom progresivizmu a ľavice, pričom väčšina webových stránok s nízkym hodnotením od NewsGuard mala tendenciu inklinovať k pravici, konzervativizmu, patriotizmu atď., aj keď dodržiavajú vysoké žurnalistické štandardy.
Ekosystém založený na algoritmickej sile digitálnych platforiem
Skutočná účinnosť Iniciatívy za dôveryhodnosť žurnalistiky v rámci EMFA bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, ako ju využijú veľké digitálne platformy. Tieto platformy sa môžu rozhodnúť, či tento štandard podstatným spôsobom integrujú do svojich odporúčacích algoritmov, postupov moderovania a programov na podporu žurnalistiky, alebo či sa budú držať minimálnej interpretácie a splnia tak regulačnú požiadavku bez toho, aby podstatne zmenili svoje postupy.
V tejto súvislosti je úroveň integrácie DSA a EMFA do algoritmov týchto veľkých súkromných digitálnych platforiem úplne nejasná.
Existuje však riziko, že EMFA, ktorá reguluje vzťahy medzi platformami a médiami prostredníctvom noriem ako Iniciatíva za dôveryhodnosť žurnalistiky, ešte viac posilní ústrednú úlohu týchto súkromných sprostredkovateľov namiesto toho, aby podporovala pluralitu médií a informácií.
Pre približne 2000 médií po celom svete, ktoré sa zapojili do Iniciatívy za dôveryhodnosť žurnalistiky, je začlenenie normy do EMFA potvrdením ich prístupu a pákou v ich dobrých vzťahoch s veľkými digitálnymi platformami a orgánmi. Pre zástancov textu je to nevyhnutný krok k poskytnutiu konkurenčnej výhody identifikovaným aktérom.
Precedens je však významný: norma, ktorá vznikla v súkromnom sektore a je spravovaná zahraničnými ziskovými spoločnosťami, sa stáva jedným z referenčných bodov, ktoré Európska únia používa na nepriame organizovanie prístupu verejnosti a hierarchie informačných zdrojov.
Otázkou teraz je, či tento model zostane nástrojom transparentnosti s dobrovoľným členstvom, alebo sa postupne premení na implicitnú podmienku prístupu k plnej viditeľnosti v digitálnom priestore, s rizikom, že de facto vylúči menšinové, nezávislé alebo disidentské hlasy.
„Skutočný úpadok slobody tlače“
V článku uverejnenom v júni 2023 francúzska Aliancia všeobecnej tlačovej agentúry, Národná federácia špecializovanej tlače (FNSP) a Zväz vydavateľov časopisov (SEPM) vyjadrili názor, že EMFA by mohla znamenať „skutočný úpadok slobody tlače“. Podľa združenia, ktoré zastupuje viac ako 550 titulov francúzskych denníkov, týždenníkov a časopisov, „pokušenie zaviesť administratívnu reguláciu pluralizmu podľa vzoru audiovizuálnych médií predstavuje regresiu v porovnaní so slobodou, ktorú dnes v Francúzsku požívajú tlačové médiá.“
Na prvý pohľad budú novinári chránení pred politickým alebo ekonomickým zasahovaním, ale v skutočnosti by EMFA mohla „podporovať cenzúru tlače zo strany platforiem a ohroziť nezávislosť novinárov“, vyhlásila Aliancia.
„Je administratívna regulácia vhodnejšia ako komunita občanov a čitateľov na posúdenie úrovne pluralizmu potrebnej pre našu krajinu?… Spôsob, akým každá krajina presadzuje a uplatňuje slobodu tlače a pluralizmus, závisí od jej histórie, politickej tradície a úrovne ochrany slobôd,“ tvrdí Aliancia.
Vo Francúzsku je zákon z roku 1881 o slobode tlače mimoriadne ochranný, pretože stanovuje zásadu slobody publikovania, ktorú môže v určitých prípadoch cenzurovať alebo obmedzovať iba súdna moc.
Podľa vydavateľov, ktorí dokument podpísali, Európsky zákon o slobode médií poskytne GAFAM právomoc cenzurovať publikácie prostredníctvom centralizovaného a všeobecného označovania informácií.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.