Čo keby skutočná sociálna spravodlivosť pochádzala zo srdca a nie od štátu? (Komentár)
Nie je to socializmus. Neznamená to ani prerozdeľovanie, ani používanie vládnych nariadení. Druh spravodlivosti, ktorý opisujem, je dobrovoľný, veľkorysý a zakorenený vo viere.
Pojem „sociálna spravodlivosť“ sa často používa najmä v rétorike politikov a ľudí z akademických kruhov. Definujú ho ako mechanizmus zameraný na prerozdeľovanie zdrojov a napravovanie systémových nevýhod. Takú definíciu si môžu nechať. Nemám o ňu záujem.
Poznám však iný druh sociálnej spravodlivosti – taký, ktorý nevzniká z politík ani programov: vychádza z ľudí poháňaných slobodnou vôľou, štedrosťou a vierou.
Spravodlivosť je investícia. Dom získava na hodnote v takej miere, v akej doň investujeme, a keď to potrebujeme, môžeme z neho profitovať. To isté platí aj o komunitách. Keď do seba navzájom investujeme lásku, námahu a dôveru, vytvárame sociálnu spravodlivosť, z ktorej môžeme čerpať v ťažkých časoch.
Žijem podľa tohto princípu. Bezplatne som požičiavala traktor a prívesy susedom, sprístupnila svoj dom ľuďom v kríze a počas pandémie covidu-19 som na našej farme ubytovala rodinu bez domova, aby ich deti mohli chodiť do školy. Dodnes u mňa zadarmo žijú obete povodní, ktoré sa museli vysťahovať zo svojich domov. To všetko sú vklady ľudskosti do veľkého spoločného účtu komunity.
A v ten týždeň som zažila zázrak, keď sa mi tieto vklady začali vracať späť.
Na našej farme v Texase organizujeme v apríli veľké podujatie s názvom Food is Medicine (Jedlo je liek). V dôsledku personálnych zmien, poklesu predaja vstupeniek a obmedzeného rozpočtu sme sa zrazu cítili preťažení a ostali sme bez zdrojov. S vierou som sa obrátila na komunitu – a komunita zareagovala.
– Pár, ktorý mal skúsenosti so životom na farme, prišiel z Houstonu (4,5 hodiny cesty): žena pomáhala s úlohami na počítači a zároveň sa starala o deti a nákupy; muž vešal svetelné reťaze a pomáhal v reštaurácii. Využili svoje kontakty a zoznámili ma s mužom, ktorého som predtým nepoznala. Prišiel karavanom zo San Antonia (hodina a 15 minút cesty), aby dal do poriadku všetko okolo IT. Keď som mu povedala, že mu nemôžem veľa zaplatiť, povedal: „Robím len to, čo chcem. A túto akciu chcem podporiť.“
– Susedia prišli pomôcť zmontovať postele.
– Muž, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi presťahoval za lepšou prácou do iného mesta, sa vrátil a týždeň pomáhal s opravami a údržbou. Iný kamarát si dokonca vzal dovolenku v novej práci, aby mohol prísť cez víkend pomôcť.
– Môj brat so ženou na čas odložili svoje vlastné záležitosti, aby mohli obaja pomáhať pri tejto akcii na plný úväzok.
– Dvaja veľmi blízki kamaráti a obchodní partneri prišli autom z Utahu (20-hodinová cesta) už o týždeň skôr, aby so všetkým pomáhali hneď od začiatku.
– Niekoľko dobrovoľníkov z ďalšieho festivalu, s ktorým spolupracujeme, prišlo navrhnúť vizuály, nainštalovať značenie a pomôcť s logistikou.
– Náš bývalý zamestnanec z reštaurácie v Los Angeles (viac ako 2000 km) mi nečakane zavolal: „Mám priletieť?“ Prišli aj traja priatelia z Mexika, ktorí nám chceli pomôcť.
– Jeden z mojich investorov prišiel autom z Los Angeles (20 hodín cesty), aby nám pomohol nielen cez víkend, ale aj neskôr s prípravou tekvicového záhona.
– A keď dohodnutý vodič kyvadlovej dopravy na poslednú chvíľu odriekol účasť kvôli iným záväzkom, komunita v priebehu niekoľkých hodín našla dvoch dobrovoľníkov ochotných zastúpiť ho.
Dva týždne pred akciou sa zdalo, že nebudeme mať dostatok pomocníkov a že to nezvládneme. No v najkritickejších chvíľach som nimi bola obklopená z každej strany. To je sociálna spravodlivosť.
A je tu jeden veľký rozdiel: to, o čom hovorím, nie je socializmus. Nie je to o prerozdeľovaní. Nie sú tu žiadne vládne nariadenia. Skutočná spravodlivosť je založená na slobodnej vôli. Nikto nebol povinný pomáhať mi. Nikto nemal nariadené obetovať sa. Každý konal slobodne – na základe nášho vzťahu a z lásky.
Vládna verzia sociálnej spravodlivosti sa presadzuje zhora nadol. Snaží sa vytvoriť spravodlivosť prostredníctvom nariadení, regulácií a prerozdeľovania. Tento druh spravodlivosti však často vytvára skôr nevôľu ako pozitívne vzťahy. Premieňa veľkorysosť na povinnosť. Mení súcit na obyčajné dodržiavanie zákonov. Vzájomnú dôveru jednotlivcov presúva na dôveru v byrokraciu.
Spravodlivosť, ktorú opisujem ja, vyrastá zdola. Je dobrovoľná, veľkorysá a zakorenená vo viere. Nie je o plnení príkazov, ale o spoločenstve. Nie je založená na autorite, ktorá je nanútená, ale na autorite, ktorú si ľudia vyberú – nie je o vláde, ale o Bohu.
Keď žijeme týmto spôsobom, vstupujeme do inej formy ekonomiky. Ekonomiky milosti, kde štedrosť plodí štedrosť, kde sa investície ľudí do seba navzájom premenia na požehnania, ktoré žiadna politika nedokáže vytvoriť.
Pojem „sociálna spravodlivosť“ sa až príliš často zneužíva na politické ciele. Jej pravý význam je však oveľa jednoduchší a hlbší: vyjadruje to, koľko sme ochotní vložiť jeden do druhého a nakoľko veríme, že sa nám tento vklad vráti, keď to budeme najviac potrebovať.
S úžasom hľadím na tú vlnu pomoci, ktorá sa ku mne vrátila z komunity, ktorú som roky budovala. A som poctená, že uprostred nej žijem.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?