Svet » Čína, EÚ

Peking hľadá uprostred obchodnej vojny s USA spojencov v Európe, uvádza štúdia Australia Institute

Čína je odhodlaná brániť sa obchodnej vojne so Spojenými štátmi a orientuje sa na Európu a Rusko s cieľom nadviazať nové vzťahy, uvádza štúdia Australia Institute.

Podľa štúdie vníma Čínska komunistická strana (ČKS) clá zavedené za vlády Donalda Trumpa ako hrozbu, ktorá je však zvládnuteľná.

Zatiaľ čo medzinárodná pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na vývoj čínsko-amerických vzťahov, Peking ticho, ale dôsledne buduje paralelné vzťahy s európskymi krajinami a Moskvou. To je kľúčový záver najnovšieho polročného komentára k zahraničnej politike Číny od Franka Yuana, postdoktoranda v odbore história.

„Peking vkladá do partnerstva s Európou veľké nádeje,“ píše Yuan a cituje čínske ministerstvo zahraničných vecí. „Čínski lídri deklarujú, že medzi Čínou a EÚ neexistujú zásadné konflikty záujmov ani geopolitické napätie. Naopak, považujú vzťah za partnerský a založený na spoločnej obrane globálneho multilaterálneho obchodného systému.“

Peking navyše označuje Európu za jeden z kľúčových pólov v multipolárnom svete a zároveň zdôrazňuje, že podporuje integráciu a pokrok Európskej únie.

Optimizmus ohľadom budúcnosti vzťahov s USA pretrváva aj po čiastočnom uvoľnení amerických colných opatrení. ČKS sa však nevyhýba ostrej rétorike. Yuan pripomína, že obchodná vojna bola zo strany Číny označená za „zlovoľný útok na právo Číny na rozvoj“.

Dodávky amerických zbraní na Taiwan a prehlbovanie vzťahov s Tchaj-pejom sú v Pekingu vnímané nielen ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny, ale aj ako snaha USA „zadržať čínsky vplyv prostredníctvom Taiwanu“, ako minulý rok uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Aj preto sa hľadanie nových spojencov v Európe javí ako prirodzený krok čínskej diplomacie.

Európsko-americké vzťahy sa podľa Číny neoslabia

Americký viceprezident J. D. Vance síce vo februári na bezpečnostnej konferencii v Mníchove ostro kritizoval EÚ za údajný úpadok slobody prejavu a demokracie, čínski analytici však na rozdiel od západných nevidia v týchto slovách náznak zásadného zlomu vo vzťahoch medzi EÚ a Washingtonom.

„Z čínskych zdrojov nevyplýva, že by európske vlády mali záujem odkloniť sa od Spojených štátov – najmä pre vlastný obmedzený obranný potenciál,“ konštatuje Yuan.

Podľa neho Peking zvolil voči Európe zmierlivý tón s cieľom izolovať európske vzťahy od napätia s USA. Príkladom je zdržanlivá reakcia na správy nemeckých tajných služieb o možnom laboratórnom pôvode covidu-19, ktorá neobsahovala obvyklú kritiku nemeckej vlády ani médií. Podobne opatrná bola aj čínska reakcia na vyšetrovanie európskych úradov ohľadom čínskych obchodných praktík v oblasti zdravotníckeho materiálu.

Peking zrejme nevyužije vzťahy s Ruskom vo svoj prospech

Rastúca nerovnováha síl medzi Čínou a Ruskom sa prejavila napríklad v odlišných interpretáciách aprílového stretnutia Wanga a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Čínska strana zdôraznila ruskú podporu v otázke Taiwanu, zatiaľ čo oficiálne komuniké z Moskvy o tejto podpore mlčalo.

Podobne článok podpísaný v mene čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga v ruskej tlači síce ocenil ruskú podporu politiky jednej Číny, ale o vojne na Ukrajine sa vôbec nezmienil. Yuan konštatuje, že Čína v týchto vzťahoch zaujíma dominantné postavenie a budovanie multipolárneho svetového poriadku je základnou osou jej zahraničnej politiky. Rusko vníma ako jedného z partnerov v tomto úsilí.

Napriek prevahe však Peking podľa všetkého nemá záujem aktívne presadzovať svoje postavenie voči Moskve. „Verejné komentáre odmietajú možnosť, že by sa Rusko odklonilo od Číny v prospech rýchleho zbližovania s USA,“ hovorí Yuan. „Zároveň sa upozorňuje na hlboké rozpory medzi Washingtonom a Moskvou a absenciu zásadných konfliktov medzi Čínou a Ruskom.“

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK