Pasívne verzus aktívne sedenie: jednoduchý rozdiel, ktorý môže znížiť riziko demencie
Nová štúdia zo Švédska odhalila, že nahradenie pasívneho času stráveného pred obrazovkou duševne stimulujúcimi činnosťami, ako je čítanie alebo práca, môže znížiť riziko vzniku demencie.
Väčšina z nás trávi značnú časť dňa buď na pohovke, alebo za pracovným stolom. Nie je však sedenie ako sedenie. Nový výskum naznačuje, že ak vymeníte pasívne sledovanie televízie za aktivity, ako je čítanie knihy alebo práca na projekte, môžete svojmu mozgu dopriať povzbudenie, ktoré vo vyššom veku zníži riziko rozvoja demencie.
Vzhľadom na to, že demencia je v súčasnosti treťou najčastejšou príčinou úmrtia starších dospelých na celom svete, vedci možno identifikovali prekvapivo jednoduchý ochranný návyk. Nahradenie pasívneho času pred obrazovkou čítaním alebo duševne náročnou prácou by mohlo znížiť toto riziko až o 11 %.
Pasívne sedenie riziko nezvyšovalo
Zistenia nedávno publikované v odbornom časopise American Journal of Preventive Medicine ako prvé rozlišujú medzi pasívnym a mentálne aktívnym sedením vo vzťahu k riziku demencie – a tento rozdiel je podstatný.
Vedci analyzovali údaje takmer 21 000 dospelých vo veku 35 až 64 rokov, ktorých sledovali počas 19 rokov (v rokoch 1997 až 2016). Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa ich zvyklostí pri sedení, fyzickej aktivity a ďalšieho správania súvisiaceho s demenciou. Tieto údaje následne porovnali so švédskymi zdravotnými registrami a záznamami o úmrtiach, aby bolo možné identifikovať nové prípady tohto ochorenia. V priebehu štúdie zaznamenali medzi účastníkmi 569 nových prípadov demencie.
Štúdia definovala tri odlišné efekty, ktoré stoja za pozornosť:
- Každá ďalšia hodina, ktorú človek strávil duševne aktívnymi činnosťami – ako čítanie, práca alebo lúštenie hlavolamov – bola spojená s približne 4-percentným znížením rizika rozvoja demencie. Tento ochranný účinok bol obzvlášť výrazný u osôb vo veku 50 až 64 rokov.
- Ak bol čas strávený pasívnou sedavou činnosťou nahradený na jednu hodinu duševne stimulujúcou aktivitou, zníženie rizika demencie vzrástlo na 7 %.
- Pri zachovaní všetkých ostatných úrovní aktivity sa riziko demencie u človeka, ktorý do svojho dňa pridal hodinu duševne stimulujúcej činnosti, znížilo približne o 11 %.
Pasívne sedenie, napríklad sledovanie televízie, samo osebe riziko demencie nezvyšovalo, ak sa vzali do úvahy ostatné faktory životného štýlu. Inými slovami, čas na pohovke vám neublíži; ide jednoducho len o premárnenú príležitosť.
„To, ako využívame mozog počas sedenia, sa zdá rozhodujúcim faktorom nášho budúceho kognitívneho fungovania a podľa našich zistení môže predpovedať nástup demencie,“ uviedol spoluautor štúdie a vedúci výskumník Mats Hallgren z Karolinska Institute vo Švédsku.
Najdôležitejšie je duševné zapojenie
Zistenia zodpovedajú očakávaniam odborníkov.
„Jasné je, že najdôležitejšie je byť mentálne zapojený – a nie konkrétna činnosť ako taká,“ vysvetlil pre Epoch Times Dr. David Perlmutter, atestovaný neurológ a autor bestsellerov New York Times.
„Činnosti, ktoré si vyžadujú premýšľanie, sústredenie a účasť, ako je čítanie, písanie, učenie sa niečoho nového, lúštenie krížoviek alebo riešenie problémov, sú všeobecne prospešnejšie než pasívne aktivity typu sledovania televízie.“
Najužitočnejšie aktivity sú podľa Perlmuttera tie, ktoré pre vás predstavujú určitú výzvu, zahŕňajú učenie sa nových vecí alebo vyžadujú aktívne riešenie problémov. „Môžeme to jednoducho uzavrieť tým, že neexistuje jediná ‚najlepšia‘ aktivita; záleží na aktívnom používaní mozgu namiesto jeho obyčajného vypnutia,“ poznamenal.
To je v súlade so širším konceptom kognitívnej rezervy: myšlienkou, že pravidelné namáhanie mozgu mu pomáha lepšie odolávať následkom starnutia a chorôb.
Nezabúdajte na pohyb
Sedavá aktivita je ovplyvniteľným rizikovým faktorom mnohých zdravotných stavov vrátane demencie. Táto štúdia zdôrazňuje, že nie všetky sedavé aktivity nesú rovnaké riziko.
„S pribúdajúcim vekom je dôležité zostať fyzicky aktívny, no aj mentálne aktívny – najmä keď sedíme,“ vysvetlil Hallgren. Duševné zapojenie je však len časťou celkového obrazu.
Neurovedec Christopher U. Missling, ktorý sa na štúdii nepodieľal, dodal, že kým duševne stimulujúce úlohy posilňujú kognitívne siete priamo, fyzická aktivita zlepšuje zdravie mozgu nepriamo prostredníctvom lepšieho krvného obehu a znižovania zápalov.
„Kombinácia pravidelnej fyzickej aktivity s duševne stimulujúcim sedením ponúka najväčší ochranný účinok,“ uzavrel.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?