Zdravie

Pasívne vs. aktívne sedenie: jednoduchý rozdiel, ktorý môže znížiť riziko demencie

Nová štúdia zo Švédska odhalila, že nahradenie pasívneho času stráveného pred obrazovkou duševne stimulujúcimi činnosťami, ako je čítanie alebo práca, môže znížiť riziko vzniku demencie.

Väčšina z nás trávi značnú časť dňa buď na pohovke, alebo za pracovným stolom. Avšak nie je sedenie ako sedenie. Nový výskum naznačuje, že ak vymeníte ľahostajné sledovanie televízie za aktivity ako čítanie knihy alebo práca na projekte, môžete svojmu mozgu dopriať povzbudenie, ktoré vo vyššom veku zníži riziko rozvoja demencie.

Vzhľadom k tomu, že demencia je v súčasnosti treťou najčastejšou príčinou úmrtia starších dospelých na celom svete, vedci možno identifikovali prekvapivo jednoduchý ochranný návyk. Nahradenie pasívneho času pred obrazovkou čítaním alebo duševne náročnou prácou by mohlo znížiť toto riziko až o 11 %.

Pasívne sedenie riziko nezvyšovalo

Zistenia nedávno publikované v odbornom časopise American Journal of Preventive Medicine sú prvými, ktoré rozlišujú medzi pasívnym a mentálne aktívnym sedením vo vzťahu k riziku demencie – a tento rozdiel je zásadný.

Vedci analyzovali údaje od takmer 21 000 dospelých vo veku 35 až 64 rokov, ktoré sledovali po dobu 19 rokov, od roku 1997 do roku 2016. Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa ich zvyklostí pri sedení, fyzickej aktivity a ďalšieho správania súvisiaceho s demenciou. Tieto údaje boli následne porovnané so švédskymi zdravotnými registrami a záznamami o úmrtiach, aby bolo možné identifikovať nové prípady tohto ochorenia. V priebehu štúdie bolo medzi účastníkmi zaznamenaných 569 nových prípadov demencie.

Štúdia definovala tri odlišné efekty, ktoré stoja za pozornosť:

• Každá ďalšia hodina, ktorú človek strávil duševne aktívnymi činnosťami – ako čítanie, práca alebo lúštenie hlavolamov – bola spojená s približne 4 percentami zníženia rizika rozvoja demencie. Tento ochranný účinok bol obzvlášť výrazný u osôb vo veku 50 až 64 rokov.

• Ak bol čas strávený pasívnou sedavou činnosťou nahradený na jednu hodinu duševne stimulujúcou aktivitou, zníženie rizika demencie vzrástlo na 7 %.

• Pri zachovaní všetkých ostatných úrovní aktivity sa riziko demencie u človeka, ktorý do svojho dňa pridal hodinu duševne stimulujúcej činnosti, znížilo približne o 11 %.

Pasívne sedenie, napríklad sledovanie televízie, samo o sebe riziko demencie nezvyšovalo, ak boli zobrané do úvahy ostatné faktory životného štýlu. Inými slovami, čas na pohovke vám neublíži; ide proste len o premárnenú príležitosť.

„To, ako využívame mozog počas sedenia, sa zdá byť rozhodujúcim faktorom pre budúce kognitívne funkcie a, ako sme ukázali, môže predpovedať nástup demencie,“ uviedol spoluautor štúdie a vedúci výskumník Mats Hallgren z Karolinska Institute vo Švédsku.

Najdôležitejšie je duševné zapojenie

Zistenia zodpovedajú očakávaniam odborníkov.

„Jasné je, že najdôležitejšie je byť mentálne zapojený – a nie konkrétna činnosť ako taká,“ vysvetlil pre Epoch Times Dr. David Perlmutter, atestovaný neurológ a autor bestsellerov New York Times. 

„Činnosti, ktoré vyžadujú premýšľanie, sústredenie a účasť, ako je čítanie, písanie, učenie sa niečoho nového, lúštenie krížoviek alebo riešenie problémov, sú všeobecne prospešnejšie než pasívne aktivity typu sledovania televízie.“

Najužitočnejšie aktivity sú podľa Perlmuttera tie, ktoré pre vás predstavujú určitú výzvu, zahŕňajú učenie sa nových vecí alebo vyžadujú aktívne riešenie problémov. „Jednoduchý záver je ten, že neexistuje jediná ‚najlepšia‘ aktivita; záleží na aktívnom používaní mozgu namiesto obyčajného vypnutia,“ poznamenal.

To je v súlade so širším konceptom kognitívnej rezervy: myšlienkou, že pravidelné namáhanie mozgu mu pomáha lepšie odolávať následkom starnutia a chorôb.

Nezabúdajte na pohyb

Sedavá aktivita je ovplyvniteľným rizikovým faktorom mnohých zdravotných stavov vrátane demencie. Táto štúdia zdôrazňuje, že nie všetky sedavé aktivity nesú rovnaké riziko.

„S pribúdajúcim vekom je dôležité zostať fyzicky aktívny, no tiež mentálne aktívny – najmä keď sedíme,“ vysvetlil Hallgren. Duševné zapojenie je však len časťou celkového obrazu.

Neurovedec Christopher U. Missling, ktorý sa na štúdii nepodieľal, dodal, že zatiaľ čo duševne stimulujúce úlohy posilňujú kognitívne siete priamo, fyzická aktivita zlepšuje zdravie mozgu nepriamo prostredníctvom lepšieho krvného obehu a znižovania zápalov. 

„Kombinácia pravidelnej fyzickej aktivity s duševne stimulujúcim sedením ponúka najväčší ochranný účinok,“ uzavrel.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK