Názory

OSN je inštitúcia ovládaná Čínou (Komentár)

Organizácia Spojených národov (OSN) bola v roku 1945 založená ako výtvor americkej strategickej vízie – konštrukcia Pax Americana odetá do multilaterálneho jazyka, ktorá mala byť základným pilierom medzinárodného poriadku vytvoreného Spojenými štátmi po druhej svetovej vojne.

Tento plán sa však v priebehu času zásadne zmenil. Inštitúcia bola počas posledných 25 rokov systematicky infiltrovaná, personálne obsadzovaná a navigovaná Čínskou komunistickou stranou. Z nástroja, ktorý formovali Spojené štáty, sa OSN premenila na platformu, ktorú Peking čoraz viac ovláda a ktorú pritom z veľkej časti financujú americkí daňoví poplatníci.

Pozrime sa na to bližšie.

Finančné dotovanie strategického rivala Ameriky

Podľa Rady pre zahraničné vzťahy niesli Spojené štáty v roku 2025 zodpovednosť za 22 percent bežného rozpočtu OSN a približne 26 percent rozpočtu mierových operácií OSN. Samotný rozpočet mierových operácií na roky 2025–2026 predstavuje 5,4 miliardy dolárov.

Groteskná irónia: Čína sa v roku 2025 podieľala približne 20 percentami na bežnom rozpočte OSN (v roku 1994 to bolo iba 0,77 percenta) a takmer 23 percentami na rozpočte mierových operácií. Stala sa tak druhým najväčším prispievateľom hneď po Spojených štátoch.

Zatiaľ čo Čína zvyšovala svoj finančný podiel a za peniaze si kupovala vplyv, Spojené štáty financovali organizáciu, ktorú Čína využíva proti americkým záujmom. Ako uvádza The Heritage Foundation, dobrovoľné príspevky USA sú pritom samy o sebe sedemkrát vyššie ako celkové príspevky Číny do celého systému OSN. Napriek tomu Peking dokázal svoju menšiu investíciu využiť omnoho efektívnejšie.

Neuhradené príspevky USA dosahujú výšku 1,5 miliardy dolárov v rámci bežného rozpočtu a 2,4 miliardy dolárov v rámci mierových misií – čo je jasným dôkazom toho, že aj po sebe idúce americké administratívy si uvedomujú (aj keď nie vždy konzistentne), že pomer nákladov a prínosov nie je práve ideálny.

25-ročná infiltračná kampaň Číny

Politické prevzatie OSN Čínskou komunistickou stranou nebolo náhodné. Išlo o premyslenú, trpezlivú a viacvrstvovú stratégiu, ktorá sa realizovala cez oblasti personálnej politiky, financií, hlasovacích blokov a tvorby noriem.

Finančná eskalácia

Povinné aj dobrovoľné príspevky Číny do OSN vzrástli podľa Výboru generálnych riaditeľov systému OSN pre koordináciu o 1 096 percent, z toho v rokoch 2010 až 2019 o 346 percent. Za peniaze sa v každej inštitúcii dajú kúpiť prístup, vďačnosť aj hlasy.

Ovládnutie vedenia agentúr

Do roku 2006 nestál v čele žiadnej špecializovanej agentúry OSN čínsky občan. V posledných rokoch však Čína viedla viac špecializovaných agentúr OSN ako ktorákoľvek iná krajina. Podľa údajov nadácie The Heritage Foundation stál občan Číny na čele štyroch agentúr v šiestich zo siedmich rokov v období od roku 2015 do roku 2021.

Tieto agentúry neboli vybrané náhodne. Čínska komunistická strana cielene vyberala oblasti, ktorých činnosť mohla prepojiť so svojimi domácimi agendami (napr. „Made in China 2025“), vytvárať nové globálne technologické štandardy vedené čínskymi národnými korporáciami a prepojiť ich so zahraničnou politikou Pekingu prostredníctvom iniciatívy Jeden pás, jedna cesta.

Medzinárodná telekomunikačná únia mala vo svojich radoch čínskeho zástupcu, ktorý pôsobil počas dvoch volebných období, čím zabezpečil, že štandardy spoločnosti Huawei sa zavádzajú na doteraz málo pokrytých trhoch v Afrike, Tichomorí a juhovýchodnej Ázii.

Ovládnutie byrokracie

Inštitút Lowy upozorňuje, že čínski predstavitelia stoja na čele Odboru pre ekonomické a sociálne otázky OSN (DESA) od roku 2007. Diplomati otvorene hovoria, že „DESA je čínsky podnik, všetci to vedia a všetci to akceptujú“.

DESA určuje intelektuálny smer hospodárskej, environmentálnej a sociálnej politiky v rámci celého systému OSN. Recenzované výskumy potvrdzujú tento mechanizmus: Čína vytvára koalície so slabšími štátmi, aby mohla ovplyvňovať menovanie do vedúcich funkcií, a títo Číne naklonení lídri následne prispôsobujú byrokratický jazyk OSN dokumentom vytvoreným v Číne. Čínska komunistická strana dosadzuje svojich ľudí, ktorí následne prepisujú diskurz celej inštitúcie.

Budovanie hlasovacieho bloku

Čína má významný vplyv v rámci Skupiny 77 (zoskupenie 134 krajín, ktoré tvoria takmer 70 percent všetkých členov OSN).

Kľúčovú úlohu pri vzostupe Číny v OSN zohrali africké krajiny – ako najväčší regionálny blok s približne 28-percentným podielom na hlasovacích právach -, keď zvolili čínskych občanov do čela štyroch hlavných agentúr a zabezpečili im miesta zástupcov v deviatich ďalších.

Investície Číny v rámci iniciatívy Jeden pás, jedna cesta v Afrike priniesli Pekingu významné geopolitické výhody.

Využívanie vedenia OSN ako nástroja

Peking systematicky „kultivoval“ vrcholných predstaviteľov OSN vrátane generálneho tajomníka Antónia Guterresa, aby podporovali čínske geopolitické projekty a spájali ich s Cieľmi udržateľného rozvoja.

Podľa washingtonského think tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie Peking „kultivoval“ vedúcich predstaviteľov OSN vrátane generálneho tajomníka Antónia Guterresa, aby propagovali iniciatívu Jeden pás, jedna cesta a prepájali ju s Cieľmi udržateľného rozvoja OSN. Vedenie OSN sa v podstate stalo marketingovým nástrojom pre čínsku geopolitickú infraštruktúru.

Rada bezpečnosti OSN: čínsko-ruské vetá proti USA

Všetkých deväť oficiálnych vet, ktoré Čína v uplynulom desaťročí uplatnila v Bezpečnostnej rade, vykonala spoločne s Ruskom. Tieto dve krajiny vytvorili funkčnú diplomatickú protiváhu voči Spojeným štátom, Spojenému kráľovstvu a Francúzsku. Tri západné veľmoci zostali v podstate bez šance niečo ovplyvniť, pričom čínsko-ruské spojenectvo sa v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny ešte viac upevnilo.

Čína blokovala rezolúcie podporované USA týkajúce sa Sýrie, Venezuely, Severnej Kórey, Barmy (Mjanmarska) a Zimbabwe, pričom ako zámienku na ochranu režimov slúžiacich čínskym záujmom použila „suverenitu a zásadu nezasahovania“.

Naposledy, 7. apríla, Čína vetovala rezolúciu, ktorú navrhol Bahrajn a ktorá by krajinám povolila použiť vojenskú silu v prípade potreby na otvorenie Hormuzského prielivu s cieľom zabezpečiť voľný pohyb lodnej dopravy a obchodu.

Čína využíva svoje postavenie stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a vyhráža sa vetom s cieľom oslabovať rezolúcie, ktoré považuje za nevýhodné vrátane rezolúcií namierených proti Severnej Kórei a Iránu. Zakaždým, keď sa Spojené štáty snažia využiť Bezpečnostnú radu ako nástroj nátlaku, musia najprv získať súhlas Číny.

Ľudské práva a prepisovanie noriem

Často uvádzaným cieľom Čínskej komunistickej strany je nahradiť medzinárodný poriadok vytvorený Spojenými štátmi novým svetovým poriadkom pod čínskou dominanciou. Čínskou stratégiou na dosiahnutie tohto cieľa je systematické oslabovanie systému OSN v oblasti ľudských práv.

Whistleblower z OSN obvinil Čínu zo zastrašovania, podplácania a upravovania dokumentov s cieľom odstrániť nepriaznivé fakty o pôvode covidu-19 a porušovaní ľudských práv v Sin-ťiangu. Napriek svojej katastrofálnej bilancii v oblasti ľudských práv bola Čína viackrát znovuzvolená do Rady OSN pre ľudské práva a hodnotí iné krajiny, pričom sama prevádzkuje koncentračné tábory.

Na najhlbšej úrovni sa Peking snaží o komplexnú reformu globálneho riadenia. Čínsky vodca Si Ťin-pching to nazýva „novým typom medzinárodných vzťahov“, čo v podstate predstavuje systematické úsilie o oslabenie globálneho líderstva USA v čase, stupňujúcej sa rivality medzi oboma stranami. 

Pokusy Čínskej komunistickej strany o odklon od cieľov súvisiacich s ľudskými právami smerom k čisto ekonomickému rozvoju sú najviditeľnejšie v sociálnych a ekonomických orgánoch OSN, kde má Peking relatívne voľnú ruku, zatiaľ čo západné krajiny postupne ustupujú.

Záverečné úvahy

Spojené štáty prispievajú približne 22 percentami na bežný rozpočet OSN a 26 percentami na náklady na mierové misie – ide o najväčšiu finančnú podporu inštitúcii, v ktorej nepriateľská mocnosť už 25 rokov systematicky preberá moc.

Čínsky režim, ktorého podiel sa dnes odhaduje na takmer 20 percent oproti menej ako 1 percentu v roku 1994, využil svoje menšie investície s oveľa väčšou strategickou disciplínou: prevzal vedenie v rôznych agentúrach OSN, vybudoval hlasovací blok G77, vytvoril partnerstvo s Ruskom v oblasti veta a presmeroval inštitucionálnu legitimitu OSN na legitimizáciu geopolitiky iniciatívy Jeden pás, jedna cesta.

Každý údajný prínos členstva v OSN stojí na predpoklade, že inštitúcia odráža zdieľané hodnoty blízke americkým ideálom a nie je ovládaná nepriateľskou mocnosťou.

Tento predpoklad sa dnes empiricky ukázal ako nesprávny. Inštitúcia, ktorú kontroluje Peking, nemôže zároveň slúžiť ako predĺžená ruka americkej zahraničnej politiky. Pomery nákladov a prínosov nemožno zachrániť poukazovaním na programy, ktoré stále fungujú. Hlavnou otázkou je, kto riadi celkový smer OSN, a vyššie uvedené zhrnutie poskytuje jednoznačnú odpoveď.

Z hľadiska „Amerika na prvom mieste“ sú Spojené štáty hlavný financovateľ vlastného strategického obmedzovania. Logický záver je jednoznačný: pokračujúca plná podpora OSN v jej súčasnej podobe znamená dotovanie moci Čínskej komunistickej strany na úkor Ameriky. OSN musí prejsť zásadnou reštrukturalizáciou alebo byť zrušená.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK