Rozkol v alianciách má globálny rozmer (Komentár)
Západ sa v roku 2026 sústredil na to, či americký prezident Donald Trump splní svoju hrozbu a stiahne Spojené štáty z NATO. Východ a Juh sa zas zameriavali na otázku, či Šanghajská organizácia spolupráce (SCO) a aliancia BRICS vôbec fungujú.
V prípade patovej situácie medzi USA a NATO bude Trump pravdepodobne potrebovať zložité politické manévre, aby dosiahol rozpad Aliancie. Určite by mohol stiahnuť americké vojenské sily z európskych základní, ale Kongres ešte v roku 2023 schválil zákon, ktorý bráni prezidentovi stiahnuť Spojené štáty z NATO bez súhlasu Senátu alebo osobitného zákona. Toto opatrenie, ktoré presadzovali senátori Tim Kaine a Marco Rubio (Trumpov minister zahraničných vecí), sa stalo súčasťou každoročného zákona o schválení národnej obrany, ktorý podpísal prezident Joe Biden.
Pre Trumpa by mohlo byť priechodnejšie, keby Spojené štáty vystúpili z niektorých vojenských štruktúr Severoatlantickej aliancie. Podobne to urobil francúzsky prezident Charles de Gaulle, keď sa v roku 1967 stiahol z integrovanej vojenskej veliteľskej štruktúry NATO – nie však zo Severoatlantickej aliancie.
Skutočný, hoci zatiaľ nepreskúmaný fakt spočíva v tom, že iné aliancie boli vytlačené na okraj, pretože ich Trumpove iniciatívy a plynutie času ochromili. Medzi najdôležitejšie z nich patrí Šanghajská organizácia spolupráce (SCO) a BRICS. Okrem toho sa postupne rozpadá aj neformálna aliancia Quad namierená proti Číne, ktorú tvoria India, Spojené štáty, Japonsko a Austrália.
SCO, ktorá vznikla v roku 2001 z bezpečnostnej dohody Šanghajskej päťky z roku 1996, má dnes 10 členských štátov, z ktorých väčšina prechováva podozrenia voči ostatným členom ŠOS. Mala obsahovať klauzulu o vzájomnej bezpečnosti, ktorá by vyžadovala, aby členovia podporovali ostatných členov v prípade útoku zvonku. Medzi členmi SCO je aj Irán a táto klauzula sa ukázala ako nedodržateľná, keďže vojny proti Iránu pokračujú. SCO je teda v súčasnosti prakticky nefunkčná a slúži skôr ako výkladná skriňa nákladnej byrokracie.
Podobne aj zoskupenie BRICS – pôvodne pracovná skupina Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky – vzniklo so zámerom obísť dominanciu USA v globálnych obchodných systémoch hľadaním alternatív k obchodovaniu v amerických dolároch. Členstvo v BRICS sa do roku 2026 rozšírilo na 10 štátov (pribudli Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty). Schopnosť Spojených štátov kontrolovať a udržiavať globálny sankčný režim voči lídrom, ktorí používali americký dolár v rozpore so záujmami USA, sa mu však narušiť nepodarilo.
Zoskupenie BRICS zaviedlo niektoré nové obchodné metódy, ktoré sa vyhýbajú doláru, ale americkú menu to nijako neoslabilo a ani neposilnilo meny členov BRICS. Dalo sa to však očakávať. Už v roku 2008 sa diskutovalo o konci globálneho rámca financovania medzinárodnej logistiky založeného na americkom dolári. Debatovalo sa o návrate k dvojstranným obchodným metódam vrátane barteru a kompenzačného obchodu, čo bolo bežnou praxou ešte v 70. rokoch.
Za posledný rok sa ukázalo, že propagátori BRICS – obranného mechanizmu proti Spojeným štátom – nie sú schopní vytvoriť nový systém financovania obchodu. Snaha zaviesť spoločnú menu vyšla nazmar; čínska mena oslabila do tej miery, že je sotva obchodovateľná. A tak ďalej.
Posilnilo to americký dolár? V podstate áno. Stále neexistuje žiadna životaschopná alternatíva k používaniu americkej meny v hlavnom svetovom obchode.
Skončil už Trump so svojimi plánmi oslabiť či dokonca úplne zrušiť Organizáciu Spojených národov? Určite ochromil dôležité mechanizmy OSN, ktoré boli silne závislé od príspevkov amerických daňovníkov. Samotná OSN stratila na dôležitosti a jej vplyv upadá. Zaujala extrémne polarizujúce, ľavicové stanovisko k mnohým medzinárodným otázkam a Spojené štáty a iné veľmoci ju často ignorujú.
To znížilo jej užitočnosť pre Peking, ktorý vstúpil do OSN 25. októbra 1971 a nahradil pôvodného zakladajúceho člena, Čínsku republiku (Taiwan). Čína potom začala vyvíjať trvalé úsilie o využívanie úradov OSN na získavanie politického vplyvu. Niektoré Trumpove kroky zamerané proti OSN boli teda jasne cielené proti záujmom Číny.
Aký je dosah slabnúcej úlohy OSN? Stala sa menej dôveryhodnou v nestrannom sprostredkovaní medzivládnych konfliktov, čo znižuje dôveryhodnosť aj jej Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorého signatárom Spojené štáty nie sú. Pokus využiť ICC ako rozhodujúci orgán na vytvorenie „medzinárodného práva“ z ničoho je teraz zdiskreditovaný alebo má menší vplyv. Svetová obchodná organizácia je čoraz viac ignorovaná a to sa týka aj regionálnych orgánov, napríklad ECOWAS v západnej Afrike a Organizácie amerických štátov.
Do akej miery bol teda „svetový poriadok založený na pravidlách“ len výplodom tohto utopického myslenia OSN?
Ak by Trump chcel podniknúť rázne kroky proti OSN, najvhodnejším momentom by bol čas pred novembrovými voľbami do Kongresu v USA. Dokázal by ich však presadiť?
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?