Svet » EÚ

Európska komisia predložila návrh rozpočtu

Európska komisia predstavila 12. júla návrh budúceho rozpočtu na obdobie rokov 2028 až 2034. Podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej by mali byť prioritami bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

Takzvaný viacročný finančný plán (MFR) na obdobie od roku 2028 do roku 2034 pravdepodobne skrýva nemalý potenciál konfliktov. Očakáva sa zvýšenie výdavkov na obranu a bezpečnosť. Naopak, v prípade dvoch doteraz najväčších jednotlivých položiek, poľnohospodárskej politiky a regionálnej pomoci, by mohlo dôjsť ku škrtom.

Od roku 2028 sa začne splácanie covidových úverov

Aktuálny rozpočet EÚ na roky 2021 až 2027 predstavuje približne 1,2 bilióna eur. K tomu sa pridal dočasný, dlhom financovaný program na oživenie hospodárstva vo výške až 800 miliárd eur ako reakcia na hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu. Od roku 2028 sa majú tieto úvery splácať, čo by mohlo nový rozpočet zaťažiť ďalšími 30 miliardami eur ročne.

Komisia už vo februári v prvom stanovisku načrtla svoje priority pre „reformovaný a navýšený“ rozpočet. Vzhľadom na blížiace sa splatenie spoločne prijatých dlhov počas pandémie koronavírusu a prázdne pokladnice členských štátov „treba prijať rozhodnutia“, uvádza sa v dokumente.

Podľa predsedkyne Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej by mali mať prioritu bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Hoci EÚ na základe zmluvy nesmie priamo investovať do obrany, môže investovať do tovarov dvojakého použitia a infraštruktúry.

Finančné prostriedky previazané s národnými reformami

Komisia sa zasadzuje za zjednodušenie rozpočtu a plánuje vytvorenie fondu na podporu konkurencieschopnosti, do ktorého by mohli byť zahrnuté aj iné doterajšie finančné zdroje.

René Repasi, predseda skupiny SPD v Európskom parlamente, však tento týždeň uviedol, že sociálni demokrati už od von der Leyenovej dosiahli ústupok, že sociálny fond zostane samostatnou položkou aj v budúcom rozpočte.

Komisia tiež zvažuje, že v budúcnosti sa bude prideľovanie finančných prostriedkov členským štátom vo väčšej miere viazať na vykonávanie národných reforiem, a to najmä s ohľadom na dodržiavanie zásad právneho štátu.

Nasmerovať spoločnú agrárnu politiku na Ukrajinu?

Tento zámer sa pravdepodobne stretne s odporom v krajinách EÚ, rovnako tak aj možné škrty alebo dokonca zlúčenie spoločnej agrárnej politiky (SAP) a regionálnej podpory.

SAP je doteraz najväčšou položkou v rozpočte, z ktorej sa každoročne poskytujú dotácie vo výške 55 miliárd eur na poľnohospodárstvo. Nemecko má v súčasnom finančnom rámci k dispozícii viac ako šesť miliárd eur ročne. Nemecký zväz poľnohospodárov (DBV) požaduje, aby bol tento rozpočet „výrazne navýšený“.

Zástupcovia poľnohospodárov a ministri poľnohospodárstva väčšiny členských štátov sa zasadzujú za zachovanie SAP v jej doterajšej podobe. Približne tri štvrtiny prostriedkov tvoria priame platby poľnohospodárskym podnikom, zvyšok je určený na podporu vidieka. Výška priamych platieb závisí prevažne od obhospodarovanej plochy – čím väčší podnik, tým vyššia podpora.

Európska komisia chce budúci týždeň navrhnúť nové kritériá pre podniky, ktoré budú chcieť od roku 2028 čerpať prostriedky. Pod tlakom poľnohospodárov v posledných mesiacoch už Brusel zmiernil environmentálne požiadavky kladené na podniky. Nie je jasné, či EÚ chce svoj systém už teraz prispôsobiť možnému pristúpeniu Ukrajiny: táto krajina má značné poľnohospodárske plochy, a tak by sa rozdeľovanie prostriedkov muselo upraviť.

Druhá najväčšia položka: Kohézny fond

To platí aj o Kohéznom fonde na regionálnu podporu, druhej najväčšej položke rozpočtu. Jeho cieľom je podpora hospodársky slabších regiónov v EÚ a zabezpečenie sociálnej súdržnosti v rámci Únie. V súčasnom rozpočte je na tento účel každoročne vyčlenených 42,5 miliardy eur.

Komisia podľa vlastných vyhlásení usiluje o „efektívnejšiu a výkonnejšiu“ regionálnu podporu. V niektorých krajinách a v Európskom parlamente sa obávajú, že by Komisia mohla spochybniť základný princíp spolupráce s regiónmi.

To by mohlo rozhorčiť najmä čistých príjemcov, ako je Poľsko, ktoré z Kohézneho fondu dostáva viac peňazí, ako do neho prispieva. Aj Nemecko ako najväčší čistý prispievateľ sa však zasadzuje za zachovanie samostatnej štruktúry fondu, požaduje však „primerané národné spolufinancovanie“.

Nemecko a Holandsko odmietajú nové spoločné dlhy

Či bude „zjednodušenie“ a odbúranie byrokracie v rozpočte stačiť na to, aby bolo možné zachovať poľnohospodárske a regionálne dotácie v doterajšej podobe a zároveň financovať zvýšené výdavky na bezpečnosť, zostáva otázkou.

Jednou z možností, o ktorej uvažujú krajiny ako Francúzsko a Taliansko, je opätovné spoločné zadlženie. Krajiny ako Nemecko a Holandsko však už dali jasne najavo, že sa na nových spoločných dlhoch podieľať nebudú.

Rozpočet musí jednomyseľne schváliť všetkých 27 členských štátov po tom, ako ho predtým schváli Európsky parlament. Poslanci naznačili, že od budúceho finančného rámca očakávajú viac prostriedkov. V budúcich dvoch rokoch sa tak očakávajú intenzívne rokovania.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK