Severná Kórea a Rusko otvoria nový most, ktorý ešte viac obmedzí prístup Číny k Japonskému moru
Most stojí v blízkosti železničného mosta, ktorý už teraz bráni prístupu Číny. Podľa analytikov to zároveň umožní Rusku mať väčší vplyv na Kórejskom polostrove.
Severná Kórea a Rusko plánujú čoskoro otvoriť cestný most na rieke Tumen, ktorý priamo prepojí obe tieto krajiny, informovali 23. apríla štátne médiá Severnej Kórey (KCNA). Rieka Tumen však preteká aj územím Číny, takže most ešte viac zablokuje prístup Číny k Japonskému moru, čo bude mať podľa analytikov široké geopolitické dôsledky pre severovýchodnú Áziu.
Severokórejské štátne médiá neuviedli presný dátum otvorenia, ale ruské veľvyslanectvo v Pchjongjangu na Telegrame napísalo, že most bude dokončený 19. júna. Rusko a Severná Kórea usporiadali 21. apríla ceremóniu na oslavu dokončenia konštrukcie mosta, informoval denník The Moscow Times. Obe krajiny dosiahli dohodu o výstavbe mosta počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei v roku 2024. Výstavba sa začala koncom apríla 2025.
Rieka s blokovaným prístupom k moru
Rieka Tumen preteká cez Čínu, Severnú Kóreu a Rusko a vlieva sa do Japonského mora na pobreží Tichého oceánu. Rusko a Čína už dlhodobo vedú v tejto oblasti územné spory.
Počas koloniálnej expanzie cárskeho Ruska v 19. storočí na Ďalekom východe Čína za dynastie Čching postúpila Rusku veľké územia na základe Aigunskej zmluvy z roku 1858 a Pekinskej zmluvy z roku 1860. To zahŕňalo aj územia pozdĺž pobrežia a pás na dolnom toku rieky Tumen. Provincia Ťilin sa tak stala vnútrozemskou a stratila prístup k Japonskému moru.
Čínske územia obsadené Ruskom vytvorili hranicu pozdĺž posledných asi 17 kilometrov rieky Tumen medzi Ruskom a Kóreou, čo má mimoriadny strategický význam v geopolitike severovýchodnej Ázie.
Nový cestný most medzi Ruskom a Severnou Kóreou sa nachádza vedľa Kórejsko-ruského mosta priateľstva – železničného mosta na rieke Tumen, ktorý bol postavený v roku 1959 počas sovietskej éry a stále je v prevádzke. Tento železničný most má nízke vertikálne priechody (len približne 8 metrov), čo ho robí úplne nepriechodným pre veľké plavidlá. Zabraňuje prístupu veľkých čínskych lodí k delte rieky Tumen, ktorá ústi do Japonského mora.
Nový cestný most medzi Ruskom a Severnou Kóreou – s vertikálnym priechodom len 7 metrov – má podobný počet pilierov a aj on znemožňuje prechod veľkých plavidiel, uvádzajú čínske médiá, ktoré oba mosty označili ako „dvojitý zámok“ na rieke Tumen.
Ústie rieky Tumen má v skutočnosti pre Čínu obrovský význam, povedal pre Epoch Times Shen Ming-shih, vedecký pracovník z divízie národnej bezpečnosti na Taiwanskom inštitúte pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.
„Je to preto, že ak sa má tovar zo severovýchodných provincií Číny vyvážať po mori, musí sa nevyhnutne preplaviť po rieke Tumen. Keďže bol tento most postavený, najväčší dnešný problém predstavuje fakt, že veľké plavidlá nebudú schopné preplávať riekou Tumen, aby sa dostali na otvorené more. Taký je reálny dosah jeho výstavby na Čínu,“ uviedol Shen.
Čína si je toho podľa neho plne vedomá. „Už vtedy, keď Severná Kórea a Rusko po prvýkrát oznámili výstavbu mosta, zaznela táto otázka: aký konkrétny vplyv bude mať most na prístup Číny k moru,“ dodal.
Čínsky režim žiadal Rusko a Severnú Kóreu v rokoch 2024 a 2025, aby zabezpečili čínske práva na plavbu v ústí rieky Tumen.
Zdá sa, že Severná Kórea a Rusko ignorovali výzvy Číny, povedal pre Epoch Times Lin Chih-Hao, asistent výskumníka na Inštitúte pre národnú obranu a bezpečnostný výskum, ktorý sa špecializuje na bezpečnosť Kórejského polostrova.
„Dokončenie tohto cestného mosta výrazne oslabilo nádeje Číny na získanie výstupu na more po rieke Tumen… Zdá sa, že Severná Kórea a Rusko nemajú v úmysle zmeniť svoj súčasný bilaterálny operačný rámec. Môže to znamenať, že obidve krajiny majú veľké výhrady voči tomu, aby Čína využívala rieku Tumen na prístup k Japonskému moru,“ povedal Lin.
Vládnuca Čínska komunistická strana (ČKS) v rámci oficiálnej rétoriky propagujúcej pozitívne čínsko-ruské vzťahy bagatelizuje dokončenie cestného mosta. V súčasnosti je schopnosť ČKS podniknúť protiopatrenia podľa Lina veľmi obmedzená, preto k oficiálnej reakcii na nový most zatiaľ nedošlo.
„Je to pravdepodobne preto, že v súčasnej geopolitickej situácii musí ČKS naďalej udržiavať priateľské vzťahy so Severnou Kóreou a Ruskom,“ konštatoval.
Líder ČKS Si Ťin-pching je v posledných rokoch v zahraničnej politike čoraz agresívnejší a čínska vláda sa čoraz viac dostáva do konfliktu so svetom. Po zajatí bývalého venezuelského lídra Nicolása Madura a výraznom oslabení iránskeho režimu zostávajú Rusko a Severná Kórea medzi poslednými spojencami Pekingu.
Shen dodal, že Severná Kórea a Rusko sa v posledných rokoch čoraz viac zbližujú a Kim Čong-un podporil ruskú vojnu proti Ukrajine. „Nedá sa vylúčiť, že po dokončení cestného mosta sa Severná Kórea spojí s Ruskom a obmedzí čínsky export cez hranice,“ hovorí.
Geopolitické dôsledky
Japonsko, ktoré tvorí začiatok prvej ostrovnej reťaze, geograficky blokuje námorné východy Japonského mora spolu s Južnou Kóreou. Tým kontroluje strategické body pre plavidlá smerujúce na juh z Ruska a severovýchodnej Číny.
Prvá ostrovná reťaz je strategická línia z obdobia studenej vojny v ázijsko-tichomorskom regióne, zahŕňajúca Japonsko, Taiwan a Filipíny. Navrhla ju americká armáda s cieľom zadržiavať komunistickú Čínu.
„Z pohľadu Severnej Kórey je vstup čínskych námorných síl do Japonského mora škodlivý aj pre jej vlastnú bezpečnosť, pretože by mohol narušiť súčasné bezpečnostné prostredie regiónu,“ uviedol Lin.
Výstavba cestného mosta medzi Severnou Kóreou a Ruskom má podľa neho obrovský historický význam. Ide o prvý trvalý, rozsiahly cestný most, ktorý vytvára spojenie s Kórejským polostrovom od čias cárskeho Ruska a Sovietskeho zväzu.
Most naznačuje, že rozsah výmen medzi Severnou Kóreou a Ruskom sa bude naďalej rozširovať – od vojenskej spolupráce cez obchod a logistiku až po medziľudské kontakty – a že vojenské provokácie Severnej Kórey budú naďalej ovplyvňovať Japonsko, skonštatoval Lin.
„Tento most zároveň znamená, že Rusko má v úmysle využiť vynikajúcu strategickú polohu severovýchodnej časti Severnej Kórey na rozvoj svojho Prímorského kraja a na vyváženie vplyvu Spojených štátov na Kórejskom polostrove… Slúži aj na upevnenie podstatnejšej a účinnejšej administratívnej kontroly Ruska nad týmito územiami, ktoré pôvodne patrili Číne za dynastie Čching,“ dodal Lin.
Storočné územné spory
Podpísanie čínsko-ruskej Aigunskej zmluvy v roku 1858 znamenalo postúpenie posledných 17 kilometrov severného brehu rieky Tumen Rusku. Územia postúpené na základe tejto zmluvy zároveň spravili z pobrežnej provincie Ťilin vnútrozemskú oblasť, čím Čína stratila pobrežie pozdĺž Japonského mora. Dynastia Čching sa však vtedy nevzdala práv na ústie rieky Tumen.
Na základe čínsko-ruskej Pekinskej zmluvy z roku 1860 odstúpila čínska dynastia Čching cárskemu Rusku takmer 400 000 km² čínskeho územia vrátane severovýchodnej pobrežnej oblasti. V roku 1886 si však čínska strana pri vytyčovaní posledného úseku hranice pozdĺž pobrežia Japonského mora zabezpečila právo plavby čínskych lodí po rieke Tumen až k moru. Toto právo bolo následne zachované v neskorších čínsko-ruských hraničných dohodách v 20. storočí.
Na konci druhej svetovej vojny Červená armáda Sovietskeho zväzu prevzala od Japonska kontrolu nad severovýchodnou Čínou a obsadila ďalšie čínske územia. Nacionalistická vláda Čínskej republiky požadovala od ZSSR navrátenie časti okupovaných území, no túto vládu v roku 1949 porazili čínski komunisti a musela ustúpiť na Taiwan.
Územný spor medzi Čínou a Sovietskym zväzom pokračoval aj počas obdobia studenej vojny napriek tomu, že obe krajiny boli komunistickými režimami.
V decembri 1999 podpísali bývalý vodca Čínskej komunistickej strany Ťiang Ce-min a vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin dohodu o sporných pohraničných územiach. Ťiang podpísal ďalšiu zmluvu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v roku 2001, a to čínsko-ruskú Zmluvu o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci.
V týchto zmluvách sa Ťiang oficiálne vzdal nárokov na suverenitu nad čínskymi územiami obsadenými Ruskom. Tým mu postúpil najmenej 1,5 milióna km², ktoré patrili Číne už od dynastie Tchang, vrátane oblastí Wulianghai, ostrova Sachalin a Vladivostoku – územia porovnateľného s desiatkami Taiwanov. Ťiang zároveň odovzdal Rusku aj ústie rieky Tumen, čím uzavrel prístup severovýchodnej Číny k Japonskému moru.
Shen uviedol, že zdieľa názor čoraz väčšieho počtu stratégov, ktorí sa domnievajú, že ak bude Rusko porazené v rusko-ukrajinskej vojne alebo ak sa jeho moc výrazne oslabí, Čína by mohla potenciálne získať územia v tomto regióne späť.
„Konkrétne ide o územia postúpené Rusku na základe historickej Aigunskej zmluvy. … Ak by sa tieto územia podarilo získať späť, spor o rieku Tumen – ktorý v súčasnosti predstavuje potenciálne ohnisko územného konfliktu medzi Čínou a Ruskom – by, samozrejme, prestal existovať,“ uzavrel Shen.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
.jpg){kind=link}
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.