Domov, Životné prostredie

Nový reaktor v Bohuniciach: jadrový expert Naniaš o tom, kedy sa začne splácať a ako ovplyvní ceny elektriny na Slovensku

Plán výstavby nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach patrí medzi najzásadnejšie ekonomické a energetické rozhodnutia Slovenska pre najbližšie desaťročia. Diskusia sa pritom nevedie len o technológii či bezpečnosti, ale rovnako o návratnosti investície a dopadoch na ceny elektriny. Práve tie sú totiž pre verejnosť kľúčové, keďže určia, či projekt bude vnímaný ako prínos, alebo ako budúce finančné riziko.

Jadrový expert Marián Naniaš pre Epoch Times Slovensko skonštatoval, že pri hodnotení takéhoto projektu je nevyhnutné pozerať sa na dlhodobý horizont. Jadrová energetika podľa neho funguje na úplne inom princípe než väčšina iných zdrojov. Zdôrazňuje, že v tejto sfére nejde o rýchlu návratnosť, ale o stabilitu počas desiatok rokov.

Návratnosť investície

Podľa Naniaša sú jadrové projekty extrémne kapitálovo náročné. V súčasnosti sa opierajú predovšetkým o kombináciu štátnej podpory a dlhodobých zmluvných mechanizmov, ktoré majú eliminovať vysoké investičné riziko.

„Výpočet návratnosti investície do nového jadrového bloku ovplyvňujú extrémne vysoké počiatočné náklady a dlhá doba výstavby,“ uviedol. 

Modelový projekt s výkonom 1 200 MW podľa Naniaša počíta s investičnými nákladmi na úrovni 8 až 10 miliárd eur (kW inštalovaného výkonu stojí zhruba 7 000 až 8 500 eur) a dobou výstavby 10 až 12 rokov. To znamená, že investor musí čakať viac než dekádu, kým začne projekt generovať príjmy.

Ekonomika projektu je preto silne závislá od diskontnej sadzby. „Kumulatívne diskontované cash-flow začína byť kladné až po 25 – 35 rokoch prevádzky,“ vysvetlil. 

Inými slovami – návratnosť sa dostavuje približne až v druhej polovici životnosti elektrárne. Za kľúčový parameter pritom označil vážené priemerné náklady kapitálu (Weighted Average Cost of Capital – WACC). 

„Ak sú náklady na kapitál vyššie ako 7 %, tak čistá súčasná hodnota (Net Present Value – NPV) prudko klesá. Pri úrovni 9 % WACC je projekt prakticky bez priamej dotácie nerealizovateľný,“ upozornil expert.

Podotýka, že práve preto sa jadrové projekty dnes nezaobídu bez podpory štátu alebo špeciálnych finančných mechanizmov. „Kladné NPV sa dosahuje len pri využití modelov ako je napríklad Contract for Difference (CfD), kde štát garantuje výkupnú cenu (napr. 100+ €/MWh), čím znižuje riziko a WACC,“ doplnil.

Prečo jadro nestavajú súkromní investori

Naniaš okrem toho spomenul vnútornú mieru návratnosti (internal rate of return – IRR). Očakávaná hodnota IRR sa pohybuje v rozmedzí 5 % až 9 %. Pre súkromného investora je však podľa neho IRR pod 10 % pri takom vysokom riziku, ktoré môže zahŕňať napríklad možné meškanie stavby či zmeny regulácie, pomerne nezaujímavé.

„A toto je dôvod, prečo jadrové zdroje dnes stavajú takmer výlučne štátne podniky alebo konzorciá s vládnym krytím. Ak by sme vzali do úvahy citlivosť na možné riziká, tak napríklad predĺženie stavby o dva roky by malo vplyv na návratnosť zníženia IRR o cca 1,5 %, a teda drastický nárast úrokov,“ skonštatoval.

Na druhej strane však existujú aj pozitívne faktory. „Súčasná vysoká cena CO2 povoleniek zvyšuje konkurencieschopnosť jadra voči plynu,“ uviedol expert. Podľa neho to znamená, že v kontexte dekarbonizácie môže byť jadro čoraz atraktívnejšie.

Ako ďalší dôležitý ukazovateľ spomenul LCOE (Levelized Cost of Electricity) – v preklade do slovenčiny sa používa výraz vyrovnané (priemerné) náklady na výrobu elektriny. 

„Pri novom projekte jadrového reaktora sa dnes LCOE odhaduje na 70 – 110 €/MWh,“ vysvetlil s tým, že v EÚ sa očakávajú hodnoty okolo 95 €/MWh.

Zásadné je však podľa Naniaša pochopenie dlhodobého princípu. „Reálna návratnosť nového reaktora nie je postavená na rýchlom zisku, ale na extrémne dlhej životnosti 60 až 80 rokov.“

Dodal, že kľúčová fáza prichádza až po splatení investície. „Po splatení investície (cca v 35. roku) sa potom jadrová elektráreň stáva tým politicky spomínaným “strojom na hotovosť” s veľmi nízkymi variabilnými nákladmi. Takže odpoveď znie: Áno, ten plán je dobrý!“

Ceny elektriny – rozhoduje financovanie, nie technológia

Pre verejnosť je najdôležitejšia otázka, ako nový blok ovplyvní ceny elektriny. Naniaš ukazuje, že rozhodujúci faktor nie je samotná technológia, ale spôsob financovania.

Či budú potrebovať spoluobčania energopomoc aj po postavení a spustení nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach je podľa neho otázne. Jedným si je však istý – správne nastavený projekt môže výrazne stabilizovať ceny.

Expert predpokladá výkon 1 200 MW, koeficient využitia 90 % a ročnú výrobu približne 9,46 TWh. Životnosť takéhoto bloku sa odhaduje na 60 rokov. Investičné náklady (CAPEX) sa podľa neho pri dobrej štandardizácii pohybujú realisticky na úrovni 6 500 €/kW, čo pre celý blok znamená cca 7,8 miliardy eur. Prevádzkové náklady (OPEX) – vrátane paliva, personálu a údržby – preto odhaduje na približne 18 €/MWh.

Tri scenáre

Naniaš rozlišuje tri základné scenáre financovania, ktoré výrazne ovplyvnia výslednú cenu elektriny (LCOE). 

Scenár č. 1 je bez silnej štátnej podpory. Pri WACC 7 % vychádza kapitálová zložka LCOE na približne 90 €/MWh. K tomu treba pripočítať prevádzkové náklady 18 €/MWh a teda výsledná cena elektriny bude približne 108 €/MWh, čo je podľa experta politicky ťažko obhájiteľné a ekonomicky rizikové.

Scenár č. 2 využíva model CfD a štátnu garanciu, kde štát garantuje výkupnú cenu elektriny. V tomto prípade WACC klesá na 4,8 %. Kapitálová zložka je približne 60 €/MWh, prevádzkové náklady sú konštantne 18 €/MWh a výsledná cena elektriny bude približne 78 €/MWh. Podľa experta ide o realistickú alternatívu, ktorá znižuje riziko pre investora, avšak politicky môže byť citlivá.

Scenár č. 3 predstavuje model RAB (Regulated Asset Base) alebo štátno-regulovaný model, kde spotrebitelia čiastočne financujú investíciu už počas výstavby. Tu sa WACC dostáva na 3,2 %. Kapitálová zložka je približne 40 €/MWh, prevádzkové náklady 18 €/MWh a celková výsledná cena elektriny vychádza na približne 58 €/MWh. Naniaš zdôrazňuje, že tento variant je nielen najlacnejší, ale aj systémovo najstabilnejší, čím sa výrazne znižuje tlak na cenu elektriny pre domácnosti aj priemysel.

SIJF ako mechanizmus na zníženie cien o miliardy

Expert ďalej skonštatoval, že Slovensko má bohaté skúsenosti s manažovaním jadrových projektov cez Slovenský jadrový fond. Práve na odstavovaní jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach bol Slovenský jadrový fond vyhodnotený ako vzorový mechanizmus v rámci EÚ a Euratomu. Na základe toho je podľa Naniaša možné, že Slovensko by mohlo podobným spôsobom riadiť aj projekt novej elektrárne a zabezpečiť efektívne financovanie.

Preto navrhuje vytvorenie Slovenského investičného jadrového fondu (SIJF). „Jednou vetou, základná filozofia takejto inštitúcie by ale jasne znamenala, že SIJF nie je dotácia jadra, ale že SIJF je nástroj na zníženie ceny elektriny pre Slovensko,“ uviedol expert.

Takýto fond by podľa neho umožnil kombináciu kapitálovej injekcie, nízko úročených úverov a štátnych garancií, čo by znížilo WACC z ~5,5 % na ~3,5 % a výslednú cenu elektriny z približne 90 €/MWh na približne 60 €/MWh. Tým by sa dosiahla významná úspora pre spotrebiteľa a systémová stabilita.

Naniaš uzatvára, že pri správnej implementácii SIJF by nový jadrový blok bol nielen politicky, ale aj ekonomicky plne obhájiteľný. Fond by znižoval WACC, a tým aj výslednú cenu elektriny, čo z dlhodobého hľadiska podľa neho znižuje riziko energetických kríz a stabilizuje ceny elektriny na 60 rokov dopredu.

Dodáva, že SIJF by nemal byť politickým účtom, ale samostatnou právnickou osobou s profesionálnym riadením a transparentným auditom.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK