Svet » EÚ

Veľký prehľad jadrových elektrární v EÚ: kde aké stoja, kde sa stavajú alebo budú stavať (Špeciál)

S očakávaným rastom spotreby elektriny a environmentálnymi požiadavkami na bezuhlíkovú výrobu naprieč Európskou úniou sa mnohé krajiny začínajú upínať k jadrovej energii ako zdroju elektriny. Po tragédii v Černobyle, umocnenej tou vo Fukušime, upadla jadrová energia na dlhý čas do nemilosti a niektoré krajiny sa rozhodli od nej úplne upustiť. Dnes sa však hovorí o renesancii jadrovej energetiky.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) je jadrová energia v súčasnosti druhým najväčším zdrojom nízkoemisnej elektriny na svete, hneď po fotovoltike. „Jadrová energia je zdrojom približne 30 % čistej elektriny vo svete a tu v Európe je to 50 %,“ vyhlásil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Rafael Grossi v decembri počas stretnutia pri okrúhlom stole v Paríži, na ktorom sa zúčastnil aj šéf IEA Fatih Birol.

Ten uviedol, že globálny comeback jadrovej energie je viditeľný v troch oblastiach – pri výstavbe nových veľkých blokov, predlžovaní životnosti existujúcich blokov a rozvoji malých modulárnych reaktorov (SMR). Zároveň však dodal, že sektor zápasí s nedodržiavaním termínov a rozpočtov pri výstavbe. To sme mohli vidieť pri projektoch EdF vo Francúzsku, Fínsku alebo teraz vo Veľkej Británii.

K oživeniu záujmu o jadrovú energiu došlo po klimatickom samite COP28 v roku 2023, kde sa viacero krajín zaviazalo ukončiť využívanie uhlia a zároveň dvadsať „jadrových“ štátov sa zaviazalo do roku 2050 strojnásobiť inštalovaný výkon jadrových elektrární. Svetová banka v júni oznámila, že po dlhých rokoch ruší zákaz financovania jadrovej energie.

Epoch Times pre vás pripravil prehľad veľkých jadrových zdrojov v krajinách EÚ, Veľkej Británii a Švajčiarsku, vrátane rozostavaných projektov a plánovaných výstavieb. Prehľad zahŕňa iba konvenčné reaktory, nie malé modulárne reaktory (SMR), ktoré sa v posledných rokoch stali horúcou témou v tomto odvetví. Ich éra sa očakáva najskôr po roku 2030.

Belgicko

Belgicko prevádzkuje dve jadrové elektrárne, Doel a Tihange, so štyrmi funkčnými reaktormi (dva z roku 1975 a dva z roku 1985) s celkovou inštalovanou kapacitou 3,46 GW. Jadrová energia tvorí približne 40 % celkovej produkcie elektriny v krajine. V máji 2025 zrušil belgický parlament zákon z roku 2003 o odstavení jadra. Životnosť dvoch novších blokov má byť predĺžená až do roku 2045 a vláda zvažuje výstavbu ďalších reaktorov.

Bulharsko

Prvý reaktor bol v Bulharsku spustený už v roku 1974 v Kozloduji. Odvtedy ich bolo celkovo šesť, pričom dnes krajina disponuje dvoma blokmi (Kozloduj 5 a 6) s celkovou inštalovanou kapacitou 1,9 GW. Štyri staršie reaktory v Kozloduji boli odstavené pred vstupom krajiny do EÚ. Jadrová energia pokrýva približne 40 % tamojšej výroby elektriny. Bulharsko teraz plánuje predĺžiť životnosť dvoch funkčných blokov. V novembri 2024 podpísala bulharská vláda dohodu s americkou spoločnosťou Westinghouse Electric a juhokórejskou spoločnosťou Hyundai Engineering & Construction o výstavbe blokov Kozloduj 7 a 8 s kapacitami 1,15 a 2,3 GW. Spustenie sa očakáva v rokoch 2035 a 2037.

Česká republika

Česká republika disponuje dvomi jadrovými elektrárňami – Dukovany (4 bloky) a Temelín (2 bloky) – s celkovým inštalovaným výkonom 4,2 GW. Prvý reaktor bol spustený v roku 1985. Jadrová energia tvorí okolo 40 % celkovej výroby elektriny v krajine. Pološtátna spoločnosť ČEZ predlžuje životnosť existujúcich reaktorov a česká vláda vlani rozhodla o výstavbe dvoch nových blokov v Dukovanoch, každý s kapacitou 1 GW, s opciou na ďalšie 2 bloky v Temelíne.

Tender vyhrala kórejská spoločnosť KHNP. Zmluva bola po pokusoch konkurenta o zvrátenie výsledku podpísaná 4. júna 2025. Nové bloky by mali byť spustené do prevádzky v rokoch 2036 a 2038.

Model plánovanej novej elektrárne v Dukovanoch s dvoma reaktormi APR1000 od spoločnosti KHNP (S láskavým dovolením KHNP)

Fínsko

Fínsko má dve jadrové elektrárne (Loviisa a Olkiluoto) s 5 reaktormi v prevádzke, ktorých celkový výkon je 4,37 GW.

Prvý reaktor bol spustený v roku 1977, posledný v roku 2023. Súčasný podiel jadrovej energie v energetickom mixe krajiny je približne 42 %. Fínske reaktory boli niekoľkokrát modernizované, čo výrazne zvýšilo ich kapacitu a predĺžilo ich životnosť. Žiadne nové klasické reaktory nie sú plánované.

Francúzsko

Francúzsko je s 57 reaktormi a inštalovaným výkonom 63 GW jadrovou veľmocou Európy a zároveň najväčším svetovým čistým vývozcom elektriny. Približne 70 % elektriny v krajine pochádza z jadrovej energie. Posledný reaktor Flamanville 3 bol pripojený k sieti až v decembri 2024, približne 12 rokov po pôvodnom pláne. V roku 2022 vláda oznámila plány na výstavbu šiestich nových blokov s celkovým výkonom 9,9 GW a zvažuje výstavbu ďalších ôsmich. Výstavba by mala začať v roku 2027. Okrem toho Francúzsko investuje do predĺženia životnosti reaktorov.

Maďarsko

Maďarsko má štyri bloky v jadrovej elektrárni Paks s celkovým inštalovaným výkonom 1,9 GW. Prvý reaktor zahájil prevádzku v roku 1982. Dĺžka prevádzky jednotiek bola odvtedy predĺžená a modernizáciou sa zvýšila aj kapacita. Ďalšie predĺženie z roku 2022 umožní blokom fungovať ešte 20 rokov.

Podiel jadrovej energie na výrobe elektriny v krajine je približne 45 %. Ruská spoločnosť Rosatom v súčasnosti stavia v Pakse dva nové bloky s celkovým výkonom 2,4 GW. Ich uvedenie do prevádzky sa očakáva v roku 2032.

Nemecko

Nemecko má bohatú jadrovú históriu. V najväčšom rozmachu prevádzkovalo 17 reaktorov, ktoré pokrývali 25 % jeho elektrickej energie. V historických tabuľkách šesť z desiatich reaktorov s najvyššou celkovou produkciou elektriny na svete pochádza práve z Nemecka, pričom sem patrí aj rekordman, jednotka Grohnde, ktorá bola spustená do prevádzky v roku 1985 a odstavená v roku 2021.

Po katastrofách v Černobyle a Fukušime však narástol verejný odpor a vláda sa rozhodla pre postupné vyraďovanie jadrovej energie. Posledné tri bloky – Isar 2, Emsland a Neckarwestheim 2 – boli uzavreté v apríli 2023.

Holandsko

S jediným funkčným reaktorom v Borssele s kapacitou 0,48 GW, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1973, je podiel jadrovej energie na výrobe elektriny v Holandsku malý, len asi 3 %. V roku 1994 sa vláda rozhodla pre postupné odstavenie jadrovej energetiky, tento plán však bol v roku 2005 zrušený. Reaktor Borssele 1 dostal povolenie na prevádzku do roku 2033 a zvažuje sa jeho ďalšie predĺženie. V roku 2024 vláda oznámila zámer postaviť štyri nové reaktory, každý s kapacitou 1-1,65 GW. Prvé dva reaktory mali byť pôvodne spustené do roku 2035, ale tento cieľ je teraz pravdepodobne nereálny pre oneskorenia pri výbere lokality a vypísaní tendra.

Poľsko

Poľsko je v oblasti jadrovej energetiky nováčikom. S nulovou kapacitou a skúsenosťami si poľská vláda stanovila ambiciózny plán na zníženie závislosti od uhlia a na výstavbu dvoch veľkých jadrových elektrární. V roku 2023 podpísal miestny dodávateľ energie PEJ zmluvu so spoločnosťami Westinghouse a Bechtel na výstavbu jadrovej elektrárne Lubiatowo-Kopalino s tromi blokmi s celkovým výkonom 3,3 GW. Výstavba lokality by sa mala začať v roku 2028 a komerčná prevádzka by mala byť spustená do roku 2040. Ďalšia elektráreň od KHNP sa zvažuje v lokalite Pątnów a má zahŕňať dva reaktory, každý s výkonom 1,4 GW.

Slovensko

Slovensko má dve jadrové elektrárne (Jaslovské Bohunice a Mochovce) spolu s piatimi reaktormi s celkovým výkonom 2,3 GW. Spoločne vyrábajú približne 60 % elektrickej energie na Slovensku. Ďalší blok (Mochovce 4) s kapacitou 0,47 GW je práve vo výstavbe, pričom predpokladaný termín spustenia je v budúcom roku. Nový reaktor jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach postavia Američania – jednotku s výkonom 1,2 GW v Jaslovských Bohuniciach chce mať Slovensko dokončenú do roku 2040.

Medzitým prebiehajú programy na predĺženie životnosti existujúcich blokov.

Slovinsko

Slovinsko prevádzkuje iba jeden blok v jadrovej elektrárni Krško s inštalovaným výkonom 0,69 GW, ktorý pokrýva približne 35 % elektrickej energie krajiny. Reaktor je v prevádzke od roku 1981 a jeho spoluvlastníkom je susedné Chorvátsko, ktoré zdieľa 50 % jeho produkcie. Životnosť bloku bola predĺžená do roku 2043. Miestna vláda plánuje výstavbu ďalšej jadrovej elektrárne vedľa Krška (JEK2) s kapacitou 1,1-2,4 GW. Konečné rozhodnutie by malo byť prijaté v roku 2028 a výstavba by sa mala začať v roku 2032.

Španielsko

Prvý reaktor v Španielsku začal prevádzku v roku 1968. V súčasnosti je v prevádzke sedem blokov na piatich lokalitách s celkovou kapacitou 7,12 GW. Tri bloky boli vyradené v 90. rokoch a v roku 2013. Jadrová energia tvorila v minulom roku 20 % tamojšej výroby elektriny. Keďže Španielsko plánuje do roku 2035 odstúpiť od jadrovej energetiky, neplánuje ani nezvažuje výstavbu žiadnych nových blokov. Prvý reaktor (Almaraz I) má byť uzavretý v roku 2027. Po celoštátnom výpadku elektrickej energie v apríli 2025 sa objavili hlasy vyzývajúce na prehodnotenie tohto plánu.

Švédsko

Švédsko má v súčasnosti v prevádzke šesť jadrových reaktorov na troch lokalitách – Forsmark, Oskarshamn, Ringhals – s celkovým výkonom 7 GW. Tieto elektrárne tvoria približne 30 % výroby elektriny v krajine. Šesť starších reaktorov bolo odstavených medzi rokmi 1999 a 2020.

Pôvodné plány na vyradenie jadrovej energie boli zrušené v roku 2010, krajina chce teraz predĺžiť životnosť existujúcich blokov a do roku 2035 postaviť dva veľké reaktory s celkovým výkonom aspoň 2,5 GW. Žiaden konkrétny projekt však zatiaľ nebol spustený, vláda stále vyberá vhodného dodávateľa.

Westinghouse prevádzkuje vo Švédsku aj veľký závod na výrobu jadrového paliva, z ktorého zásobuje viacero európskych krajín.

Švajčiarsko

Švajčiarsko prevádzkuje štyri jadrové reaktory v troch elektrárňach – Beznau, Gösgen a Leibstadt – s celkovým výkonom 2,97 GW. Tieto bloky vyrábajú približne 30 % elektrickej energie v krajine. Po katastrofe vo Fukušime v roku 2011 krajina zakázala výstavbu nových jadrových elektrární a rozhodla sa pre postupné vyraďovanie jadrovej energie do roku 2044. V roku 2024 vláda navrhla zrušenie tohto zákazu, ale tento krok ešte musí schváliť parlament a následne občania v národnom referende.

Veľká Británia

Veľká Británia má v súčasnosti v prevádzke deväť reaktorov v piatich lokalitách s celkovým výkonom 5,88 GW, čo pokrýva približne 15 % výroby elektriny v krajine. Okrem Sizewell B majú byť všetky existujúce bloky vzhľadom na svoj vek do roku 2030 vyradené z prevádzky. Nová jadrová elektráreň Hinkley Point C je vo výstavbe od roku 2017. Bude disponovať dvoma blokmi s celkovým výkonom 3,2 GW. Projekt francúzskej spoločnosti EdF však sprevádza meškanie a nebude uvedený do prevádzky skôr ako v roku 2030. Vláda v júni 2025 oznámila, že poskytne financie na rovnako veľkú elektráreň Sizewell C.

SMR

Hoci sme na začiatku uviedli, že sa nebudeme venovať malým modulárnym reaktorom, stojí za zmienku, že výkon tých väčších z nich je približne na úrovni starších veľkých jadrových blokov, t. j. 350 – 430 MW.

SMR niekto prezýva slovami „pani Colombová“, pretože ich – podobne ako manželku seriálového detektíva Colomba – ešte nikto nevidel. Prvý v Európe má stáť v Británii, kde ho chce do prevádzky uviesť do roku 2030 spoločnosť Rolls-Royce SMR, v ktorej má podiel aj ČEZ. Český gigant má s týmito reaktormi veľké plány, chce ich v ČR postaviť až desať a prvý z nich má stáť v Temelíne do desiatich rokov.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK