Špeciál, Svet

Skladovacie hodiny Iránu tikajú: ropné zásobníky sú kvôli americkej blokáde takmer plné (Špeciál)

Irán nie je schopný uskladniť desiatky miliónov barelov ropy – a keďže americká blokáda trvá, práve tento fakt môže podľa analytikov zmeniť priebeh vojny. „Skladovacie hodiny“ neúprosne tikajú – tankery, ktoré denne vyvážali 3,2 milióna barelov ropy, zostávajú zablokované americkým námorníctvom a uväznené v iránskych prístavoch.

Blokáda v Ománskom zálive takticky tlačí na citlivé miesta režimu. Je súčasťou globálnej stratégie, ktorej cieľom je odrezať Teherán od mesačných príjmov vo výške 13 miliárd dolárov a ochromiť iránsky ropný priemysel. Ten bude totiž po naplnení všetkých kapacít nútený úplne zastaviť prevádzku, pretože vyťaženú surovinu nebude mať kam odoslať ani kde uskladniť.

Odkedy americký prezident Donald Trump 13. apríla vyhlásil blokádu, pribúda denne v skladoch minimálne 1,5 milióna barelov iránskej ropy, ktorú niet kam presunúť. Zásoby sa začínajú hromadiť. Podľa konsenzuálnych odhadov z odvetvia vrátane britskej spoločnosti Energy Aspects bolo koncom apríla zaplnených až 68 miliónov barelov z celkovej kapacity 122 miliónov. 

Tento tlak vyvoláva v radoch lídrov Iránskej islamskej republiky značnú nervozitu, uviedol Trump 28. apríla v príspevku na sieti Truth Social. „Irán nás práve informoval, že je ‚v stave kolapsu‘,“ napísal prezident. „Chcú, aby sme čo najskôr uvoľnili Hormuzský prieliv, zatiaľ čo sa snažia vyriešiť situáciu vo vlastnom vedení.“

Prezident vyjadril presvedčenie, že Irán čoskoro pristúpi na jeho požiadavky: zastaví vývoj jadrových zbraní, ukončí podporu teroristických skupín a vzdá sa svojich územných nárokov aj kontroly nad prielivom.

Výpočet okamihu, keď sa tieto ústupky vynútené „stavom kolapsu“ prejavia v praxi, pripomína jednoduchú rovnicu, kde sú hlavnými premennými čas a priestor. Odpoveďou sú takzvané skladovacie hodiny. Fungujú na princípe nepriamej úmery: čím viac času uplynie, tým menej miesta zostáva.

Analytici zo spoločností Kpler a JP Morgan koncom apríla pri výpočtoch odhadovali, že ak Irán nezačne ropu vyvážať, čas aj priestor sa mu minú v priebehu 15 až 22 dní – teda v polovici až koncom mája. „Irán sa dostáva do cyklu, v ktorom nedostatok skladovacích kapacít povedie k odstávkam,“ napísal analytik Homajoun Falakšahi v samostatnej analýze spoločnosti Kpler z 29. apríla. „Krajine hrozí bezprostredné a vynútené zastavenie ťažby, pričom k nasýteniu skladov pravdepodobne dôjde v priebehu 20 až 24 dní, čo vyvolá náhle obmedzenie produkcie.“

Tanker Bili pod gambijskou vlajkou kotví 2. mája 2026 v Hormuzskom prielive pri Bandar Abbáse. Iránske revolučné gardy 4. mája popreli, že by prielivom preplávali akékoľvek obchodné lode. (Foto: Amirhossein Khorgooel/ISNA/AFP via Getty Images)

Spoločnosť Energy Aspects koncom apríla predpovedala, že môže trvať až sedem týždňov (teda až do polovice júna), kým si blokáda vynúti obmedzenie ťažby a zatvorenie prevádzok. Analýzy inštitúcií ako Wood Mackenzie, Atlantic Council, Center for Strategic International Studies či Center on Global Energy Policy pri Kolumbijskej univerzite uvádzajú časový harmonogram pohybujúci sa medzi polovicou mája a polovicou júna.

Niektorí odborníci sa však domnievajú, že Iránu už vypršal čas. Inštitút pre štúdium vojny (Institute for the Study of War ) a projekt Critical Threats pri American Enterprise Institute uviedli, že iránske kapacity boli vyčerpané už k 29. aprílu. Nadácia pre obranu demokracií (Foundation for Defense of Democracies) predpovedala odstavenie prevádzok už 25. apríla.

Hlavný analytik nadácie Miad Maleki, bývalý vysoký funkcionár amerického ministerstva financií, v príspevku na sieti X odhadol, že 12. apríla zostávalo Iránu voľné miesto na približne 20 miliónov barelov. Predpovedal, že do 13 dní od dosiahnutia maximálnej kapacity bude musieť Irán uzavrieť vrty.

Niet úniku

Irán má štyri hlavné oblasti ťažby ropy a plynu. Polia v Chúzistáne sú v prevádzke od 60. rokov minulého storočia a produkujú približne 2,2 milióna barelov denne. Oblasť Západný Karún pri hraniciach s Irakom dosahuje produkciu 500 000 barelov denne. Na ťažbu zemného plynu z morského dna sa zameriavajú najmä provincie Fars a Búšehr pozdĺž Perzského zálivu vrátane náleziska Južný Pars – iránskej časti gigantického poľa North Field, o ktoré sa delí s Katarom. Je to najväčšie plynové pole na svete. Štvrtou oblasťou sú iránske ropné polia v Perzskom zálive, pričom približne 65 percent tamojšej ropy pochádza z troch polí v ťažobnej oblasti Charg.

Všetky cesty, železnice, potrubia a prakticky všetky uhľovodíky vyťažené v Iráne smerujú na ostrov Charg. Tento koralový výbežok s rozlohou približne 20 štvorcových kilometrov leží 480 kilometrov severne od Hormuzského prielivu a sústreďuje sa na ňom viac ako 25 percent iránskych skladovacích kapacít. Deväťdesiat percent iránskej ropy určenej na export sa z terminálov na Chargu prečerpáva na supertankery, pričom naraz ich tam môže kotviť až desať.

Týždeň po zavedení americkej blokády (k 20. aprílu) boli zásobníky na ostrove Charg naplnené na 74 percent, uviedol v analýze Antoine Halff z Center on Global Energy Policy. Americký minister financií Scott Bessent 21. apríla na sieti X napísal, že sklady na ostrove budú plné v priebehu niekoľkých dní a vratké iránske ropné vrty sa budú musieť odstaviť.

Štyri z piatich ďalších iránskych exportných prístavov – ostrovy Sirrí a Láván, Sorúš a Assaluje pri Búšehri – sa nachádzajú vo vnútri Perzského zálivu. Južne od prielivu leží iba prístav Džask, no jeho novovybudovaný terminál v Ománskom zálive lode nevyužívajú, pretože v blízkosti hliadkuje americké námorníctvo.

Hoci má Irán rozsiahlu domácu sieť ropovodov, surovú ropu na rafináciu prijíma iba cezhraničnými potrubiami z Kazachstanu a Turkménska. Zemný plyn vyváža potrubiami iba do Turecka, Iraku a Arménska.

Možnosti, ktorými by Teherán rozšíril export po železniciach, sú obmedzené. Hovorca Iránskej únie vývozcov ropy Hamíd Hosseini však v medializovaných vyjadreniach uviedol, že režim zvažuje prepravu ropy vlakmi po novom železničnom koridore, ktorý spája Irán s čínskymi mestami I-wu a Si-an.

Kontajner z prvého nákladného vlaku na trase Čína – Irán po príchode do Teheránu, 15. február 2016. Hovorca Iránskej únie vývozcov ropy Hamíd Hosseini uviedol, že sa zvažuje preprava ropy vlakmi po novovybudovanom železničnom koridore do čínskych miest I-wu a Si-an. (Stringer/AFP via Getty Images)

Dokiaľ americké námorníctvo blokádu neuvoľní, Irán nebude môcť vyvážať ropu ani plyn z krajiny. Dostáva sa tak do rovnakých problémov, do akých sám od začiatku marca tlačí svojich susedov v Perzskom zálive – ohrozovaním Hormuzského prielivu, paralyzovaním regionálneho obchodu, poškodzovaním prístavov a infraštruktúry pri útokoch dronmi a raketami či uväznením asi 20 000 námorníkov na lodiach kotviacich v neistote na „arabskej strane“ zálivu.

„Keď Irán prvýkrát narušil dopravu tankerov v Hormuzskom prielive, arabskí producenti s najmenšími skladovacími kapacitami a bez alternatívnych trás na export museli rýchlo obmedziť ťažbu,“ uviedol Halff. „Keď teraz Spojené štáty obmedzujú námornú dopravu z iránskych prístavov aj do nich, hrozí Teheránu rovnaká neriešiteľná situácia.“

Antoine Halff, programový riaditeľ pre globálne trhy s ropou v Center on Global Energy Policy pri Kolumbijskej univerzite, vypovedá pred senátnym výborom pre energetiku a prírodné zdroje o výhľade trhov s energiami a komoditami vo Washingtone, 19. január 2016 (Chip Somodevilla/Getty Images)

Odstávka a jej následky

Keď sa naplnia posledné voľné kapacity, vrty sa uzavrú (tzv. shut-in), vrtné súpravy demontujú, rozvodné siete polí odpoja, rafinérie odstavia a personál aj stroje prestanú pracovať. Obnova produkcie na úroveň pred odstávkou potom môže trvať týždne až mesiace.

Čím dlhšie je infraštruktúra na ťažbu ropy a plynu mimo prevádzky a obsadená len minimálnym počtom pracovníkov, tým je náchylnejšia na štrukturálne poškodenie – a ako poznamenal Trump, náchylnejšia je aj na havárie v dôsledku nahromadeného tlaku.

Robin Mills, analytik z Center on Global Energy Policy, na webovej stránke centra uviedol: „Dlhodobé odstávky môžu viesť ku korózii vrtov a potrubí, usadzovaniu piesku a nečistôt vo vrtných šachtách a čerpadlách alebo k mechanickej deformácii samotných vrtov. … Väčšinu týchto problémov možno vyriešiť dôsledným technickým plánovaním odstávok a následných reštartov.“

Riziko dlhodobého poškodenia energetickej infraštruktúry počas odstávky znásobuje aj fakt, že Irán ťaží parafínovú ropu. Ide o ťažkú surovinu, ktorá môže pri zastavení prietoku stuhnúť a zablokovať potrubia aj ústia vrtov.

„Dá sa predpokladať, že náhle uzavretie produkčných vrtov a polí poškodí zariadenia, spôsobí ich ‚výbuchy‘ alebo trvalo zníži kapacitu iránskej produkcie, a to aj v prípade, ak by sa blokáda neskôr uvoľnila,“ napísal Mills.

Stĺp hustého dymu a plamene stúpajú nad ropnou rafinériou v južnom Teheráne po nočnom izraelskom nálete, 15. jún 2025 (Atta Kenare/AFP via Getty Images)

Odstavené vrty ďalej ohrozuje takzvaný „vodný kužeľ“ (water coning). „Keď sa staršie ropné vrty odstavia, spodná voda sa vyvalí nahor,“ vysvetlil Maleki v príspevku na sieti X. „Kvapôčky ropy sa tak trvalo uložia v póroch hornín. Takúto ropu už nikdy nebude možné vyťažiť. Vynútené odstávky by mohli nenávratne zničiť produkčnú kapacitu v rozsahu 300 000 až 500 000 barelov denne. To predstavuje ročnú stratu príjmov vo výške 9 až 15 miliárd dolárov, ktoré budú navždy stratené.“

„Riziko poškodenia v dôsledku dlhodobých odstávok … je reálne, no veľmi špecifické pre každé jednotlivé nálezisko,“ uviedol v analýze pre Middle East Institute z 29. apríla Siamak Namazi, iránsky manažér, ktorého režim osem rokov väznil a prepustil v roku 2023.

Podľa neho najväčšou obavou Iránu pri obnovenej ťažbe nie je to, že by zrazu stratil schopnosť čerpať ropu, ale že by sa produkcia na niektorých poliach mohla obnovovať pomalšie, v menších objemoch alebo by mohlo dôjsť k trvalému zníženiu ťažobnej kapacity.

„Inými slovami, poškodenie by bolo pravdepodobne čiastočné, nerovnomerné a nákladné – nie však absolútne,“ dodal Namazi.

Prefíkaný a húževnatý nepriateľ

Viacerí analytici vrátane Falakšahiho tvrdia, že aj v stave kolapsu Iránska islamská republika pravdepodobne neustúpi požiadavkám USA bez toho, aby niečo nezískala. Teheránska štátna spoločnosť National Iranian Oil Co. disponuje „hlbokými odbornými znalosťami“, pretože dokázala prežiť polstoročie sankcií, iránsko-irackú vojnu aj zastavenie námornej dopravy počas pandémie covidu-19, hovorí.

Mills k tomu dodáva: „Realita je taká, že Irán v minulosti už viackrát odstavil ťažbu ropy bez vážnejších následkov (podobne ako iní producenti), hoci pri ťažbe plynu by zrejme muselo dôjsť k výraznejšiemu obmedzeniu.“

Francúzsky veliteľ Thomas Scalabre ukazuje na obrazovke polohy lodí v Hormuzskom prielive v centre MICA (Maritime Information and Cooperation and Awareness Center) vo francúzskom Breste, 27. apríl 2026 (Fred Tanneau/AFP via Getty Images)

Jedným zo spôsobov, ako sa Irán v minulosti vyhýbal úplnému zastaveniu prevádzky, je striedavé uzatváranie jednotlivých vrtov namiesto znehybnenia celých polí. Podľa početných správ z médií Iránci skladujú ropu v starých tankeroch a v improvizovaných úložiskách – prakticky v čomkoľvek a kdekoľvek je to možné.

Podľa Halffa existujú pravdepodobne podhodnotené pozemné kapacity v strednom a južnom Iráne, ktoré sú súčasťou trás určených na dlhodobé uskladnenie systémových nadbytkov – pričom ide o dôsledok veľkých vzdialeností medzi vrtmi a prístavmi. Irán za posledných 10 rokov investoval značné prostriedky do rozšírenia alternatívnych skladovacích a exportných zariadení, čo naznačuje, že krajine nemusí hroziť bezprostredné riziko masívneho zastavenia ťažby.

„Tlak na Teherán je reálny,“ uviedol Namazi, no zároveň pripomenul, že Irán hrá podľa vlastných pravidiel. „Straty v produkcii, ktoré vyzerajú v tabuľkách rozhodujúco, môžu mať v kalkuláciách režimu oveľa menšiu váhu, než sa mnohí západní analytici domnievajú.“ Od roku 1979 islamská republika uprednostňuje prežitie, nátlakový vplyv, ideologické záväzky a vnútornú kontrolu pred ekonomickou prosperitou.

„Režim toleroval sankcie, izoláciu, infláciu, únik kapitálu aj vážne ekonomické škody vždy, keď lídri usúdili, že tieto náklady sú prijateľnejšie než strategické ústupky,“ povedal Namazi. Naratívy o „odpočítavaní času“ považuje za nebezpečné a varuje pred vážnou analytickou chybou – predpokladom, že islamská republika vyhodnocuje náklady rovnako ako bežný trhovo orientovaný štát. „Hrozba, že sa s vysokou pravdepodobnosťou drasticky zníži kapacita ťažby ropy, neprinúti súčasných lídrov v Teheráne, aby ustúpili americkým požiadavkám,“ dodal.

Prepustení občania USA Siamak Namazi (vpravo), Morad Tahbaz a Emad Šargi vystupujú z lietadla na vojenskom letisku Davison na základni Fort Belvoir vo Virgínii, 19. september 2023 (Jonathan Ernst/POOL/AFP via Getty Images)

Patová situácia v prielive zvýšila ceny energií v Spojených štátoch; celoštátny priemer cien benzínu prekročil hranicu 4 dolárov za galón. Keďže sa blížia novembrové priebežné voľby, v ktorých je ohrozená tesná republikánska väčšina, mnohí analytici sa domnievajú, že Irán verí vo svoju schopnosť prečkať Trumpa, ktorý je pod tlakom času.

„Teherán sa môže spoliehať na to, že jeho tolerancia voči bolesti prevyšuje odolnosť jeho rivalov a svetovej ekonomiky citlivej na ceny ropy – a že ostatní budú hľadať úľavu oveľa skôr, než on začne uvažovať o kompromise,“ uzavrel Namazi.

Arabská strana Perzského zálivu

Agentúra Reuters uviedla, že podľa odhadov spoločnosti Goldman Sachs dosahovala ťažba ropy v Perzskom zálive k 24. aprílu len 57 % predvojnovej úrovne (pôvodne 20 miliónov barelov denne). V Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte, Katare a Bahrajne je totiž odstavená kapacita v objeme približne 14,5 milióna barelov denne.

Americká vládna agentúra pre energetiku (EIA) predpokladá, že ak patová situácia potrvá aj po polovici mája, export z oblasti Perzského zálivu by mohol klesnúť pod 9 miliónov barelov denne. Polovica z tohto objemu by sa vyvážala cez saudskoarabský ropovod Východ-Západ do prístavu Janbu v Červenom mori.

Iránska kontrola nad prielivom nielenže ochromila exportné ekonomiky arabských štátov, ale raketové a dronové útoky Teheránu na arabskú stranu zálivu navyše vyradili z prevádzky ťažobné zariadenia. Spôsobené škody dosahujú miliardy dolárov a ich oprava, potrebná na obnovenie predvojnovej produkcie, si vyžiada celé mesiace.

Raketový útok z 18. marca zničil katarský závod Pearl v priemyselnom meste Ras Laffan, ktorý slúži na skvapalňovanie zemného plynu. Generálny riaditeľ spoločnosti QatarEnergy Saad al-Kaabi uviedol, že obnova závodu potrvá až päť rokov.

Katarský minister energetiky a generálny riaditeľ spoločnosti QatarEnergy Saad Šerida al-Káabi hovorí na tlačovej konferencii v Dauhe, 1. september 2024 (Karim Jaafar/AFP via Getty Images)

Podľa ministerstva obrany SAE krajina od začiatku vojny zneškodnila 314 balistických rakiet, 1 672 dronov a 15 striel s plochou dráhou letu vypálených z Iránu.

Tlak vyvolaný iránskou kontrolou prielivu odhaľuje hlboké rozpory medzi štátmi v regióne. Zatiaľ čo niektoré krajiny Perzského zálivu podporujú operáciu Spojených štátov, iné sú údajne naklonené rokovaniam o separátnom mieri s Teheránom. Toto napätie vyvrcholilo rozkolom, keď Spojené arabské emiráty 28. apríla oznámili, že s účinnosťou od 1. mája vystupujú z organizácie OPEC, aby mohli v „novej ére energetiky presadzovať plnú zodpovednosť za vlastné rozhodnutia“.

„Toto oznámenie šokovalo. Stále sa z toho spamätávam,“ uviedla Amena Bakr, vedúca analytička spoločnosti Kpler pre oblasť Blízkeho východu a OPEC+, počas webinára 30. apríla. Podľa nej to pod povrchom medzi SAE a Saudskou Arábiou „vrelo už dlhší čas“.

„Počuli sme verejné vyjadrenia predstaviteľov emirátov, podľa ktorých niektoré arabské štáty nezareagovali dostatočne, keď sa SAE stali terčom iránskych útokov,“ dodala. „Ako viete, Irán útočil na územie SAE intenzívnejšie než na Izrael.“

William Reinsch z Center for Strategic and International Studies vo Washingtone vo svojej analýze z 22. apríla napísal, že vojna odhalila zraniteľnosť menších krajín Perzského zálivu.

„Tieto štáty strávili desaťročia snahou presvedčiť svet, že sú bezpečnými a spoľahlivými cieľmi pre zahraničné investície, výrobu, cestovný ruch a tranzit,“ uviedol. „Vojna túto ilúziu rozbila. Hoci sa infraštruktúra dá opraviť – a aj sa opraví –, obnoviť dôveru investorov a návštevníkov bude oveľa ťažšie. Ľudia aj kapitál sa začnú obzerať po iných možnostiach.“

Pohľad na budovu centrály Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vo Viedni, 28. apríl 2026. Spojené arabské emiráty 28. apríla oznámili, že s účinnosťou od 1. mája opúšťajú tento ropný kartel. (Christian Bruna/Getty Images)

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK