
„Nezmyselné časy zbrojenia,“ premiér Fico upozorňuje na možnosť vystúpenia z NATO
Slovenský premiér Robert Fico počas tlačovej konferencie spochybnil zmysel zvyšovania výdavkov na obranu v rámci NATO. Zároveň naznačil, že alternatívou by mohla byť neutralita Slovenska.
Denník Aktuality informoval, že Fico 17. júna absolvoval pracovnú návštevu na ministerstve hospodárstva. Počas následného stretnutia s médiami reagoval na otázky týkajúce sa očakávaní od plánovaného okrúhleho stola, na ktorom mali lídri parlamentných strán diskutovať s prezidentom Petrom Pellegrinim o zvýšení výdavkov na obranu.
Fico prirovnal obranné výdavky k pandémii
Fico vyjadril pochybnosti o potrebe zvýšiť obranné výdavky Aliancie. Generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno navrhol nový rámec, podľa ktorého by sa mal cieľ výdavkov zvýšiť z doterajších 2 % na 5 % HDP.
Premiér však uviedol, že „má pocit, že sa mení status quo vo svete“. Pokračoval: „Sme v nezmyselných časoch zbrojenia, keď si zbrojárske koncerny mädlia ruky rovnako ako farmaceutické firmy počas covidu.“ Dodal, že v takejto situácii si „vie veľmi dobre predstaviť neutralitu“.
Podľa vlastných slov o tejto možnosti už „veľmi oficiálne a veľmi jasne“ hovoril s ďalšími ústavnými činiteľmi. Zároveň však poznamenal, že o takejto zmene nerozhoduje on sám. V minulosti sa Fico viackrát vyslovil za autonómnejší postoj Slovenska voči EÚ a NATO a podporil udržiavanie dobrých vzťahov s Ruskom.
Pellegrini varuje pred ohrozením bezpečnosti
Slovensko vstúpilo do NATO v roku 2004. Fico zatiaľ nepredstavil konkrétny plán, ako by chcel tento krok zvrátiť, čo by si zároveň vyžadovalo súčinnosť prezidenta aj parlamentu. Upozornil, že prípadné navyšovanie výdavkov by malo byť „rozumné a postupné“. Jeho úvahy o neutralite vyvolali kritiku nielen zo strany opozície, ale aj od prezidenta Petra Pellegriniho.
Prezident varoval, že „otváranie debaty o neutralite môže predstavovať bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku“.
Prezident: Neutralita by mohla byť drahšia ako členstvo v NATO
V rozhovore pre TASR Pellegrini uviedol, že neutralita by Slovensko mohla stáť viac než členstvo v Severoatlantickej aliancii. „Neutralita nezaručuje, že sa nedostaneme do konfliktu. Znamená len, že nepatríme do žiadnej veľkej medzinárodnej organizácie, a teda si musíme bezpečnosť garantovať sami,“ povedal.
„A potom by to možno nebolo 3,5 percenta HDP na obranu, ale 7, 8 či dokonca 10 percent, čo by sme vôbec neutiahli,“ dodal. Zároveň pripomenul, že podpora členstva v NATO je súčasťou vládneho programu. Ficove slová označil za „prejav osobného postoja“, ktorým možno chcel len „vyvolať politickú debatu“.
Hoci prezident považuje Ficovu úvahu za „zbytočnú a riskantnú“, súhlasil s ním v tom, že zvýšenie výdavkov by malo byť postupné a že podstatná časť z výdavkov by mala smerovať na projekty s dvojitým využitím – teda aj civilným. Slovensko aktuálne plní cieľ NATO z roku 2014 a na obranu vynakladá 2 % HDP.
Neutrálny sused Rakúsko v roku 2024 dosiahlo úroveň 0,7 až 0,84 %, Švajčiarsko nedávno dosiahlo 0,7 %. Švajčiarsko vyhlásilo všeobecnú neutralitu v roku 1815. V Rakúsku to bolo súčasťou štátnej zmluvy z roku 1955. Sovietsky zväz podmienil stiahnutie svojich vojsk z krajiny v roku 1945 týmto záväzkom (v štátnej zmluve). Rakúsko však chce zvýšiť svoje vojenské výdavky na 2 % HDP do roku 2032 a Švajčiarsko na 1 % do roku 2030.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.