Domov

Výroba batérií verzus životné prostredie a kultúrne dedičstvo: v Šuranoch prebieha zápas o budúcnosť Slovenska

Napätie okolo výstavby závodu na výrobu batérií čínsko-slovenskej spoločnosti Gotion InoBat v Šuranoch sa prehlbuje. Napriek tomu, že projekt napreduje podľa štátneho harmonogramu a investor získal kľúčové pozemky, narastá verejný odpor. Kritici upozorňujú na pochybenia v povoľovacích procesoch, environmentálne riziká, ohrozenie úrodnej pôdy, vôd i možnú stratu archeologického dedičstva. Predstavitelia viacerých občianských združení v otvorenom liste čínskemu veľvyslanectvu vyjadrili rázny nesúhlas s výstavbou závodu. Čínska ambasáda odmietla list prevziať. Ako dôvod uviedla obavy, že v ňom môže byť bomba.

Strategický projekt sa pomaly posúva vpred

Strategický projekt Šurany Industrial Park, ktorý realizuje štátna spoločnosť MH Invest, sa pomaly posúva vpred. Príprava i výstavba závodu podlieha časovému harmonogramu a záväzkom vyplývajúcim z investičnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou, MH Invest, čínskou spoločnosťou Gotion High-Tech a čínsko-slovenskou spoločnosťou GIB EnergyX Slovakia.

Začiatkom júna MH Invest podpísala s investorom GIB EnergyX Slovakia zmluvu k pozemkom s rozlohou 94 hektárov. Cena pozemkov bola stanovená na základe znaleckého posudku na 15,3 milióna eur.

MH Invest zároveň pokračuje v príprave územia priemyselného parku. 

„Zabezpečíme danú lokalitu na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja s vyššou pridanou hodnotou. Investori, ktorí majú a budú mať záujem realizovať svoju činnosť v danej lokalite vrátane výstavby jednotlivých objektov prevádzok výroby, ako aj následnej výroby, sú povinní postupovať v zmysle príslušnej legislatívy a splniť si zákonné povinnosti vyplývajúce z jednotlivých povoľovacích procesov pre ich plánovanú činnosť,“ zhrnula štátna spoločnosť MH Invest.

„Chránime si naše“ dlhodobo poukazuje na pochybenia

Občianska iniciatíva Chránime si naše (CHSN) situáciu s výstavbou dlhodobo monitoruje a upozorňuje na pochybenia v povoľovacích procesoch, na nedostatky v dokumentácii či na netransparentný postup investora. 

Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR bola investorom predložená dokumentácia k procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), ktorú úrady zamietli pre viaceré závažné nedostatky vrátane neúplných technických údajov, absencie hodnotenia kumulatívnych vplyvov a nejasností o vlastníctve pozemkov. Nepozdávala sa ani samotnému šéfovi envirorezortu ministrovi Tomášovi Tarabovi (nom. SNS). 

„Musím povedať, že na moje počudovanie je ten dokument dosť chabý. Chýbajú tu rozptylové štúdie, chýbajú tu účinky na podzemné vody atď. Preto očakávame od investora, že to všetko riadne doplní,” skonštatoval v apríli. Envirorezort opätovne spustil proces EIA 20. mája 2025.

Napriek tomu Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu v Nitre už 23. mája oznámil začatie stavebného konania na hrubé terénne úpravy, ktoré zahŕňajú odstránenie viac než pol milióna kubických metrov ornice.

Podľa CHSN ide o zásah do krajiny v čase, keď sa proces EIA len oficiálne začal a verejnosť sa k nemu zatiaľ nemohla vyjadriť. Občianska iniciatíva pripomína aj verejný prísľub ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorá počas januárového stretnutia so zástupcami CHSN garantovala, že ku skrývke ornice pred ukončením veľkej EIA nedôjde. 

Ministerstvo hospodárstva: Rozhodne envirorezort

Aktuálny vývoj preto CHSN vníma ako porušenie tohto záväzku, pričom vyzvalo ministerku, ako aj ďalších zodpovedných predstaviteľov vlády, aby výstavbu okamžite zastavili a rešpektovali zákonom stanovený postup. 

„Týmto verejne vyzývame predsedu vlády SR, ministerku hospodárstva SR a ministra životného prostredia, aby s okamžitou platnosťou zastavili akékoľvek stavebné práce na území plánovaného Šurany Industrial Park, pokým sa riadne neukončí proces zisťovania vplyvov „baterkárne“ na životné prostredie podľa zákona 24/2006 Z. z.,” píše v emaili zástupca CHSN Stanislav Guláš.

Ministerstvo hospodársta v reakcií uviedlo, že žiadosť o povolenie na terénne úpravy predstavuje len jeden z viacerých potrebných krokov v rámci rozsiahleho povoľovacieho procesu. Zdôraznilo, že kľúčovou podmienkou pre realizáciu projektu v plnom rozsahu ostáva získanie súhlasného stanoviska ministerstva životného prostredia k EIA.

„Bez úspešného ukončenia procesu EIA nie je možné projekt realizovať v plánovanom plnom rozsahu prevádzky,“ upresnilo ministerstvo.

Keďže bez skrývky pôdy nie je možné začať s výstavbou, išlo o kľúčový sľub, myslí si CHSN. ”Preto sa domnievame, že: buď pani ministerka nevie a nerozumie problematike, alebo, naopak, presne vie, čo robí a hovorí, pričom nejasnými a zavádzajúcimi vyjadreniami sleduje určitý zámer,” uviedla občianska iniciatíva na sociálnej sieti.

V oboch prípadoch občania považujú situáciu za vážnu a varujú, že ide o politickú a environmentálnu kauzu, ktorá si zasluhuje zvýšenú verejnú kontrolu.

List čínskej ambasáde na Slovensku

Do boja proti baterkárni sa pripojili aj ďalšie občianske združenia. Predstavitelia viacerých z nich (Spolok Archa, Za slovenskú zem, Slavica, Cesta k prameňu, Sokol, Tea Party Slovensko, Naša Európa 2000 – Slovakia, Račianske občianske centrum, Panslovanská únia, OZ Garážový výpredaj, Ženy v sukni, Mesto a my, Timea Ethei Katz atď.) vyjadrili svoj nesúhlas s výstavbou v otvorenom liste, ktorý 4. júna zaniesli na čínsku ambasádu.

Podľa vyjadrení Ivety Michalíkovej a Kataríny Burdyovej zo Spolku Archa čínska ambasáda odmietla list prevziať. Ako dôvod uviedla obavy, že v liste môže byť bomba alebo môže byť napustený anthraxom.

Občianske združenia považujú lokalitu v Šuranoch za mimoriadne cenné prírodné a kultúrne dedičstvo Slovenska – nachádza sa tam úrodná černozem, zásoby pitnej a termálnej vody a zároveň významné archeologické náleziská. Autori listu apelujú na hodnoty, ktoré deklaruje Čínska ľudová republika vo svojej „Bielej knihe“ – rešpekt k prírode, harmóniu s prostredím a odmietanie hegemónie. Žiadajú, aby Čína tieto princípy rešpektovala aj na Slovensku.

„Plánovaná výroba batérií bude znamenať pre Slovensko neakceptovateľnú environmentálnu záťaž v oblasti, v ktorej je nevyhnutná ochrana prírody. V procese výroby bude dochádzať k znečisteniu pôdy a zásob vôd, k poškodeniu fauny a flóry, z tovární môžu uniknúť jedovaté látky alebo môže v dôsledku nedostatočnej recyklácie vzniknúť veľké množstvo nebezpečného odpadu. Ohrozené bude zdravie obyvateľov blízkych obcí, predovšetkým Šurian a Bánova,” píše sa v liste adresovanom čínskej strane.

List poukazuje na environmentálne a zdravotné riziká spojené s výrobou batérií – od znečistenia vody a pôdy až po hrozbu nárastu chorobnosti. Zdôrazňujú, že dotknuté územie je zdrojom na budovanie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska. 

„Obyvatelia zasiahnutých oblastí v Šuranoch a Bánove sú v kontakte s obyvateľmi Maďarska žijúcimi v okolí závodov na výrobu batérií, ktorí ich informujú o negatívnych dosahoch tejto výroby na ich život. Sťažujú sa na stratu podzemných vôd, vody v riekach a čo je najhoršie, na zvýšený výskyt zdravotných problémov, potratov a nárast onkologických ochorení. Závody vyvolávajú protesty poškodených občanov maďarských miest v Debrecíne a Gönczi. Títo obyvatelia odporúčajú slovenským občanom, aby v žiadnom prípade nepripustili takúto výrobu na svojom území,” píše s v liste.

Občania zároveň avizovali sériu právnych krokov, protestov, verejný odpor a tlak na referendum. Dôležitým argumentom občanov bojujúcich proti výstavbe gigabaterkáne je aj ten fakt, že k dispozícii sú alternatívne lokality v priemyselne znehodnotených oblastiach, ktoré by neohrozili životné prostredie ani zdravie obyvateľov.

Iniciatíva zverejnila štúdiu o NMP

Občianska iniciatíva Chránime si naše (CHSN) apeluje aj na poľnohospodárov, včelárov, záhradkárov, chovateľov a rybárov a vyzýva ich k „prebudeniu”. V štúdii zverejnenej na svojej webstránke poukazuje na riziká spojené s chemickou látkou NMP (N-metyl-2-pyrolidón), ktorá sa má v plánovanom závode používať pri výrobe batérií. Poukazuje na jej negatívny vplyv na včelstvo, vodu, vodné organizmy a pôdu.

„NMP patrí medzi prchavé organické látky (VOC), ktoré prispievajú k tvorbe prízemného ozónu. Ten poškodzuje rastliny, listy vädnú, žltnú a opadávajú. Straty na výnosoch môžu dosiahnuť 10-30 % v závislosti od úrovne znečistenia a citlivosti plodín,” uvádza štúdia.

Občianská iniciatíva sa domnieva, že ohrozené budú najmä plodiny ako fazuľa, pšenica, šalát či ovocie. 

Okrem toho štúdia uvádza, že baterkáreň má v prvej fáze vypustiť do ovzdušia až 136-tisíc kilogramov oxidov dusíka (NOx), pričom všetky stacionárne zdroje znečistenia ovzdušia v okrese Nové Zámky v roku 2023 vyprodukovali dokopy 93-tisíc kg NOx.

Priorita vlády

Výstavba gigabaterkárne čínskou spoločnosťou Gotion predstavuje druhú najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii Slovenska vo výške 1,2 miliardy eur.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) dlhodobo podporuje výstavbu závodu a označuje ju za kľúčovú investíciu v rozvoji slovenského automobilového priemyslu. Vláda projekt podporila vyhlásením štátneho priemyselného parku za strategickú investíciu, pričom Fico zdôraznil, že výstavba baterkárne môže byť referenciou pre ďalších čínskych investorov, preto slovenskej vláde veľmi záleží, aby dopadla dobre.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK