Domov

Viac ako polovica slovenskej internetovej populácie sa už stretla s obsahom alebo komunikáciou, ktorú podľa nich vytvorila umelá inteligencia (Prieskum)

Viac ako polovica slovenskej internetovej populácie sa už stretla s obsahom alebo komunikáciou, u ktorej mali podozrenie ich vytvorila umelá inteligencia. Ide konkrétne o 57 %, pričom 21 % uviedlo, že sa s tým stretáva pomerne často, 36 % sa vyjadrilo, že sa s tým stretli niekoľkokrát.

Vyplýva to z prieskumu pre Inštitút pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET. Zber dát sa uskutočnil v apríli tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1 020 respondentov starších ako 18 rokov. Zber údajov vykonala agentúra Focus.

V prieskume 19 % respondentov tvrdilo, že sa s manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou dosiaľ nestretli. Necelá štvrtina, 24 percent, uviedla, že takýto obsah nevie rozoznať.

„Spomedzi tých, ktorí majú skúsenosť s výskytom takto generovaného obsahu či komunikácie, až 77 % tvrdí, že sa s ním stretáva najmä na sociálnych sieťach. Ide napríklad o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a podobne. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78 % populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou,“ vysvetľuje analytik IVO Marián Velšic.

Prieskum tiež ukázal, že 44 % respondentov sa stretáva aj s manipuláciou a ovplyvňovaním mediálneho obsahu pomocou AI. Ide napríklad o deepfake videa a zvukové nahrávky, automatizované generovanie textu, fotografií a falošných správ, hoaxy či šírenie konšpiračných teórií. Tretina opýtaných, teda 33 %, sa s týmto javom stretla v oblasti politiky. Konkrétne išlo o vytváranie a šírenie obsahu, ktorý podporuje konkrétne politické názory alebo kandidátov, ďalej cielené dezinformačné kampane na ovplyvnenie názorov voličov alebo verejnej diskusie, a podobne.

„Schopnosti generatívnych modelov umelej inteligencie sa zlepšujú nevídaným tempom. Každá firma vyvíjajúca umelú inteligenciu sa snaží zaujať verejnosť a potenciálnych investorov novými modelmi, ktoré sú schopné generovať čoraz uveriteľnejší obsah. Výsledkom je, že aj bežní ľudia majú prístup k nástrojom schopným generovania obsahu len ťažko odlíšiteľného od toho skutočného,“ varuje Director of Artificial Intelligence v spoločnosti ESET Juraj Jánošík. Dodal, že daný trend sa bude ešte zrýchľovať a počas najbližších mesiacov, nanajvýš rokov, bude už aj pre skúsených používateľov ťažké rozpoznať obsah vytvorený pomocou AI.

„Na toto obdobie by sme sa mali pripraviť tak z hľadiska technológií, ako aj regulácie,“ dodal Jánošík. Účastníci prieskumu majú podozrenie na manipulácie umelou inteligenciou aj v komerčnej sfére. Polovica opýtaných sa s ňou stretla v rámci cielenej reklamy a marketingu, ďalších 34 % respondentov zase v rámci produktových recenzií a odporúčaní, a to vo forme falošných recenzií, komentárov či zmanipulovaného hodnotenia produktov a služieb.

Z prieskumu vyplynulo, že skúsenosť s manipulatívnym obsahom či komunikáciou generovanou umelou inteligenciou sa v rozličných sociálnych prostrediach líši. Rozdiel je napríklad medzi mužmi a ženami. Kým danú skúsenosť má 63 % mužov, u žien je to 51 %. Rozdiely sú medzi respondentmi aj z hľadiska vekových skupín. U 18 až 24 ročnými má skúsenosť s takýmto obsahom 74 % z nich, u ľudí nad 65 rokov išlo o 41 %. Rozdiely vykazovali aj ľudia s vysokoškolsky vzdelaním, kde malo takúto skúsenosť 69 %, a základným vzdelaním, kde to bolo 45 % respondentov.

S manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou generovanou AI sa častejšie dostávajú do kontaktu manažéri, tvoriví pracovníci či podnikatelia. Najväčšie skúsenosti má ale študentstvo, a to štyri pätiny z nich (80 %).

„Sociálno-demografická analýza navyše ukázala, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť rozpoznať pravdu a manipuláciu najmä pre seniorov a ľudí s nižším vzdelaním. Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia 41 % a spomedzi ľudí so základným vzdelaním až 43 % respondentov,“ dodal Velšic.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK