Sobota 14. júna, 2025
Posvätné mesto Caral v Peru existovalo v čase, keď sa stavali egyptské pyramídy (The Epoch Times, Håkan Svensson Xauxa/CC BY-SA 3.0 DEED, Shutterstock)

5 000 rokov staré pyramídy v Peru vznikli v rovnakom čase ako egyptské (+foto)

Niekoľko kilometrov od búrlivého pobrežia Peru, na konci vyprahnutého údolia severne od Limy, stálo kedysi kamenné mesto s pyramídami. Ich zaprášené obrysy a stupňovité základy sú dodnes viditeľné, strechy už dávno odvial čas.

Ľudia, ktorí tu žili – oslavovali, hrali na hudobných nástrojoch a uctievali svojich bohov práve v čase, keď sa stavali egyptské pyramídy –, sú dnes už dávno zabudnutí.

Teraz, keď boli tieto 5 000-ročné ruiny vyhlásené za chránenú pamiatku, žije posvätné mesto Caral ďalej v predstavách moderných archeológov a zvedavcov objavujúcich svet zo svojich telefónov. Úžas naďalej vzbudzujú zázraky ako staroveké dychové nástroje a stavebné metódy odolné proti zemetraseniam. Čo všetko dosiahla táto dávna civilizácia?

Caral je považovaný za najstaršie mesto na americkom kontinente. Toto prosperujúce mesto sa rozprestieralo na stovkách hektárov v údolí rieky Supe a už okolo roku 3000 pred Kr. tu žilo viac ako 3 000 obyvateľov. Okolo roku 1800 pred Kr. toto mesto opustené. V oblasti údolia Supe vrátane okolitých sídiel mohlo žiť až 20 000 ľudí.

V zachovaných stavbách úplne chýbajú symboly vojny, ako sú kopije alebo zbrane, čo vedcov vedie k záveru, že išlo prevažne o mierumilovnú kultúru. Svedčí o tom aj absencia akýchkoľvek opevnení. Boli však nájdené stopy po vyšších duchovných cieľoch.

V Carale chýbajú dôkazy o obranných opevneniach, čo naznačuje, že mohlo ísť o mierumilovnú spoločnosť (Beto Santillan/ Shutterstock)
Návštevníci pri ruinách mesta Caral (Beto Santillan/ Shutterstock)

Medzi ruinami sa nachádzajú pozostatky ceremoniálnych a správnych budov, svedčiace o náboženskom účele miesta. Najvýznamnejšie sú prepracované chrámy v tvare pyramíd a kruhové amfiteátre. Urbanistické usporiadanie bolo pravdepodobne vzorom pre andské civilizácie na americkom kontinente počas štyroch tisícročí.

Toto urbanistické riešenie tiež poukazuje na viacvrstvový triedny systém s hornými a dolnými oblasťami. Hornú časť obývali náboženskí predstavitelia a bohaté elity žijúce vo väčších obydliach postavených vyššie v údolí okolo šiestich pyramíd. Nižšiu triedu robotníkov tvorili ľudia žijúci v menších stavbách s jednou miestnosťou slúžiacou na viacero účelov. Rieka Supe tvorila prirodzenú hranicu medzi týmito triedami.

Stopy potravín nájdené na mieste potvrdzujú toto triedne rozdelenie – v hornej časti boli nájdené napríklad kosti tuleňov, zatiaľ čo v dolnej časti prevládala prevažne rastlinná strava s menším množstvom rýb. Caral mal úzke väzby na neďaleké rybárske mesto Áspero, vďaka čomu boli morské plody významnou súčasťou jedálneho lístka.

Letecký pohľad na pyramídu v Carale (Wirestock Creators/ Shutterstock)
Posvätné mesto Caral sa nachádza v údolí Supe, v blízkosti súčasného mesta Caral severne od Limy (Wirestock Creators/ Shutterstock)
Letecký pohľad na kruhový amfiteáter v Carale (Wirestock Creators/ Shutterstock)
Rozpadnuté základy v starovekom meste Caral (Wirestock Creators/Shutterstock)

Caral patrí medzi najväčšie mestá civilizácie Norte Chico, ktorej kultúra aj technológia svedčia o vysokej úrovni. Kamene použité na najväčšiu pyramídu (Pyramid Mayor) boli presne opracované, pričom tie najväčšie vážili viac ako 450 kg. V tejto seizmicky aktívnej oblasti sa Mayor týči do výšky 20 metrov. Predpokladá sa, že medzi kamene boli vložené siete z rastlinných vlákien, ktoré pri zemetrasení tlmili otrasy. Mohlo mať Caral už pred tisíckami rokov stavebné techniky odolné proti zemetraseniam?

Pri pohľade z lietadla alebo dronu možno v krajine okolo Caralu vidieť geoglyfy. Tieto tajomné línie z kameňov vytvárajú obrazce viditeľné len zo vzduchu a sú známe napríklad z oblasti Nazca na juhu Peru, kde zobrazujú rôzne zvieratá. Geoglyfy v údolí Supe pri Carale však zobrazujú ľudské tváre s dlhými vlajúcimi vlasmi a otvorenými ústami.

Terasovitá pyramída v Carale s odkrytým kamenným výplňovým materiálom (Håkan Svensson Xauxa/CC BY-SA 3.0 DEED)
Terasovitá plošina medzi ruinami (Håkan Svensson Xauxa / CC BY-SA 3.0); (vložený obrázok) Zvyšky látkových vriec používaných na prepravu kamenného stavebného materiálu na miesto (Håkan Svensson Xauxa / CC BY-SA 3.0)
(Vľavo) Peruánska archeologička Ruth Shadyová (Ruth Madelen Luna Cruz/ CC BY-SA 4.0); (Vpravo) Návštevníci v Carale (David Huamani Bedoya/ Shutterstock)
Zvyšky dvoch veľkých pyramíd v Carale v údolí Supe (Håkan Svensson Xauxa/CC BY-SA 3.0 DEED)
Letecký pohľad na amfiteáter v Carale (Wirestock Creators/ Shutterstock)

V Carale boli objavené aj ďalšie technológie. Boli vykopané desiatky fláut z kostí pelikánov a kondorov nezvyčajnej konštrukcie spolu s rohmi vyrobenými z kostí jeleňov a lám. História sa zaznamenávala pomocou systému uzlov – tzv. quipus -, ktoré sa viazali do textílií rozšírených najmä za ríše Inkov. Rádiokarbónové datovanie potvrdilo, že artefakty nájdené v Carale sú staré viac ako 4 500 rokov.

Caral bol prvýkrát objavený Paulom Kosokom v roku 1948, ale väčšiu pozornosť si získal až v roku 1975, keď jeho stavby podrobne zmapoval Carlos Williams, a opäť o desať rokov neskôr, keď do jeho tajomstiev prenikla hlbšie Ruth Shadyová.

Po zaradení mesta na zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 2009 sa Caral stal predmetom sporov medzi miestnymi obyvateľmi, ktorí si nárokovali právo na využívanie tejto pôdy, a archeológmi, ktorí tu vykonávajú výskum. Pre jedných je Caral kľúčom k odhaleniu dávnej civilizácie, pre druhých miestom, kde chcú žiť a stavať si svoje domovy.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj