Domov, Svet » EÚ

Plán obnovy: europoslanci odhlasovali predĺženie o 18 mesiacov, Slovensko v plnení cieľov zaostáva

V uznesení európski zákonodarcovia požiadali, aby Európska komisia dostala právomoc predĺžiť projekty, ktoré sa blížia k dokončeniu, až o 18 mesiacov, keďže 70 % dohodnutých míľnikov a cieľov ešte nebolo dosiahnutých.

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu (18. júna) vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že sa pomaly blíži august 2026, čiže kľúčový termín, do ktorého musia členské štáty sfinalizovať dohodnuté reformy a investície v rámci Plánu obnovy EÚ po pandémii covidu-19, aby si zabezpečili všetky dostupné granty a pôžičky.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci

Spomenutý návrh podporilo celkovo 421 poslancov, 180 bolo proti a 55 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. 

Spomedzi slovenských europoslancov za návrh hlasovali desiati – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová (obe Smer-SD/nezaradené), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov) boli proti a hlasovania sa zdržalo trio Judita Laššáková, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení).

Implementácia reforiem a investícií

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), hlavná finančná zložka Plánu obnovy, sa má skončiť 31. augusta 2026. Konečné platby je potrebné vykonať do 31. decembra toho istého roku. Komisia nedávno vydala usmernenia, ktoré majú pomôcť členským štátom upraviť ich národné plány tak, aby sa zamerali na opatrenia, ktoré možno realisticky dokončiť do konca roka 2026.

RRF nadobudol účinnosť vo februári 2021 a mal cieľ zmierniť hospodárske a sociálne dôsledky pandémie covidu-19. Je základným kameňom NextGenerationEU, bezprecedentného nástroja EÚ na obnovu, ktorý má pomôcť napraviť okamžité hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou koronavírusu, pričom členským štátom EÚ vyplatí až 650 miliárd eur vo forme grantov a pôžičiek. Táto suma je rozdelená na 359 miliárd eur vo forme grantov a 291 miliárd eur v podobe nízkoúrokových úverov.

Členské štáty majú použiť finančné prostriedky poskytnuté z RRF na implementáciu reforiem a investícií, aby sa ich ekonomiky a spoločnosti stali udržateľnejšími, odolnejšími a pripravenejšími na zelenú a digitálnu transformáciu.

Slovensko dostalo viac ako polovicu peňazí, ale v plnení míľnikov a cieľov zaostáva

Podľa hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti, zverejnenej na webe Európskej komisie, ktorá poskytuje prehľad o tom, ako napreduje implementácia mechanizmu obnovy a odolnosti (RRF) a národných plánov obnovy a odolnosti, Slovensko už dostalo viac než polovicu peňazí, ktoré môže dostať z Plánu obnovy.

Čo sa však týka stavu plnenia míľnikov a cieľov, Slovensko doteraz splnilo iba 32 % čiastkových cieľov a zámerov, o ktorých splnení poskytlo Komisii dôkazy.

Slovensko má nárok na granty vo výške 6,41 miliardy eur, pričom dosiaľ bolo podľa údajov Komisie vyplatených 3,47 miliardy eur. Väčšia časť týchto peňazí prišla na Slovensko po troch žiadostiach podaných vládami Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) a Ľudovíta Ódora (PS).

Štvrtú a piatu žiadosť podávala súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD), ktorý tento týždeň vyhlásil, že piata platba vo výške 570 miliónov eur je na ceste a v štádiu príprav je žiadosť o šiestu platbu vo výške jednej miliardy eur. „Celkovo je plánovaných deväť platieb a posledná sa uskutoční v septembri 2026,“ skonštatoval Fico.

Začiatkom mája dala zároveň Komisia „zelenú“ zmenám v pláne Slovenska. Zmeny sa týkali 57 opatrení a podľa Komisie boli vykonané napríklad preto, lebo existujú lepšie alternatívy k ich implementácii.

Ódor poukázal na dve vylepšenia

Ľudovít Ódor v mene celej skupiny Obnovme Európu v rozprave uviedol, že mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je pre Európsku úniu dôležitým testovacím prípadom. Podľa neho predstavuje „jedinečnú kombináciu reforiem a investícií na financovanie zelenej a digitálnej transformácie“, čo by mohol byť „užitočný nástroj na stanovenie priorít“ hospodárskych politík jednotlivých členských štátov. 

Slovenský expremiér tiež vyhlásil, že z doterajšej implementácie Plánu obnovy má prevažne pozitívne pocity. Chcel však poukázať aj na niektoré nedostatky, ktoré by sa mali riešiť pred spustením podobného nástroja v budúcnosti.

„Prvým je to, že podľa môjho názoru je potrebné klásť väčší dôraz na európsku pridanú hodnotu v investíciách,“ uviedol s tým, že investície z RRF by mali byť prínosné pre celú Európsku úniu, nielen pre jednotlivé členské štáty.

Druhým nedostatkom podľa neho je skutočnosť, že nie sú stanovené pravidlá alebo dohoda o tom, ako sa budú finančné prostriedky prideľovať a používať, ešte pred začatím procesu. „Potrebujeme ​​,ex ante‘ dohodu o financovaní, pretože inak môže byť vytlačených veľa rôznych výdavkov vo viacročnom finančnom rámci,“ skonštatoval.

Doplnil, že „nie je dôležité míňať peniaze, ale míňať ich rozumne“. Podľa neho potrebujeme „lepšie administratívne kapacity, aby sme nevyradili iné európske fondy, ktoré môžeme využiť na národnej úrovni“. 

„Dúfam, že s týmito ponaučeniami dokážeme vybudovať odolnejšiu a lepšiu Európu,“ uzavrel Ódor.

Plán obnovy je podľa Mazureka podvod

V diskusii vystúpil aj Milan Mazurek (Republika), ktorý tvrdil, že Únia mala svojím Plánom obnovy „oklamať a podviesť“ občanov EÚ. „Tvárite sa ako spasitelia, ktorí prinášajú mešec plný peňazí,“ povedal europoslanec patriaci do skupiny Európa suverénnych národov a dodal: „Vaše granty a vaše pôžičky nie sú nič iné, len nástroj na totalitnú kontrolu a vydieranie jednotlivých členských štátov.“

Obvinil EÚ z toho, že keď niektorý z členských štátov dostatočne neinvestuje do zelenej transformácie, solárnych panelov, veterných elektrární či menšín, Únia tieto krajiny potrestá stopnutím finančných zdrojov.

„Každé jedno z týchto eur je na dlh. Vytvorili ste peniaze, ktoré spôsobili infláciu, predražili ľuďom život a všetko toto musia zaplatiť všetci občania členských štátov,“ skonštatoval Mazurek počas svojho vystúpenia v pléne.

Presmerujú nevyčerpané peniaze do iných nástrojov tak, aby neprepadli?

Europoslanci v uznesení vyzvali na cielené investície do obrany EÚ, vzdelávania a zručností a viac cezhraničných a viacnárodných opatrení vrátane vysokorýchlostnej železnice. Trvajú tiež na urýchlení investícií do sociálnej ochrany a integrácie zraniteľných skupín. Okrem toho zákonodarcovia nabádajú členské štáty, aby zmenili svoje národné investičné plány pomocou REPowerEU s cieľom posilniť energetickú autonómiu EÚ.

„Ak nebudeme konať teraz, hrozí, že kľúčové investície zostanú nedokončené v auguste 2026, keď vyprší platnosť nástroja. Musíme urýchliť implementáciu, znížiť byrokraciu a pomôcť príjemcom. Ako spravodajca pre rozpočet som presadzoval konkrétne riešenia a vyzval na 18-mesačné predĺženie financovania pokročilých projektov,“ povedal spoluspravodajca za Výbor pre rozpočet Victor Negrescu.

„Taktiež som požadoval, aby nedokončené projekty mohli pokračovať v rámci iných nástrojov EÚ, ako sú kohézne fondy, InvestEU alebo budúci Fond pre konkurencieschopnosť, a aby členské štáty mali možnosť rýchlejšie a jednoduchšie upravovať svoje národné plány obnovy a odolnosti,“ dodal rumunský europoslanec z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK