Inšpirácie

Moderátor Dodo Kuriľák prerušil kvôli cestovaniu úspešnú kariéru: precestoval 60 krajín, pracoval aj ako predavač a 10 dní strávil meditáciou v tichu (Rozhovor)

Na slovenskej mediálnej scéne sa s ladnosťou pohybuje už takmer tri desaťročia, vystriedal niekoľko rozhlasových aj televíznych staníc a aktuálne ho môžete vidieť ako moderátora spravodajstva STVR. Zároveň v Rádiu Slovensko pripravuje a moderuje hitparádu najhranejších skladieb slovenských a českých interpretov TOP 20 SK. Pôvodom Košičan Jozef Kuriľák, ktorému nik nepovie inak než Dodo, má však omnoho viac talentov, než len dar reči. Je všestranný, miluje interiérový dizajn aj cestovanie a nebojí sa vyhrnúť si rukávy. Čo zaujímavé zažil na svojich potulkách po svete, prečo sa rozhodol stráviť desať dní meditovaním bez rozprávania a očného kontaktu aj to, aké to je opustiť kvôli cestovaniu úspešne rozbehnutú kariéru, prezradil v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.

Epoch Times Slovensko: Dodko, moderátorský chlebíček ťa živí už veľa rokov. Čo ťa stále drží a napĺňa v tomto povolaní? 

Jozef Dodo Kuriľák: V médiách som ako moderátor začal pracovať v roku 1997, takže je to teraz už 29 rokov. Netrúfol by som si ani len odhadnúť, koľko to bolo rôznych stretnutí, rozhovorov, informovaní o udalostiach, uvedení hudobných interpretov… A to je práve to, čo ma stále napĺňa a baví na tomto povolaní.  

Diváci a poslucháči ťa majú zafixovaného ako moderátora, s ktorým sa ráno prebúdzali – ranná show Hemendex na Rádiu Expres, Teleráno na Markíze, Ranné noviny na TV JOJ… Si stále ranné vtáča, alebo si teraz užívaš príjemnejší vysielací čas?

Ranné vysielanie má svoje čaro, dynamiku, atmosféru, mám ho veľmi rád. Je ale iné, keď má človek naň vstávať pravidelne, alebo len zopárkrát za mesiac. Tiež je rozdiel vstávať o 3:40 ráno, alebo mať budík na 5:00 ráno ako teraz, keď vstávam na Ranné správy. Vyhovuje mi tiež, že sa v televízii objavujem v rôznych vysielacích časoch a reláciách, takže stereotyp mi nehrozí. 

Možno to o tebe verejnosť nevie, ale si tiež vášnivý cestovateľ. Precestoval si poriadny kus sveta a v niektorých krajinách si dokonca dlhšie žil a neváhal kvôli tomu prerušiť svoju kariéru na Slovensku či dokonca vyhrnúť si rukávy a okúsiť rôzne povolania.

Prerušenie kariéry a vycestovanie do cudziny, kde človek študuje alebo pracuje v úplne odlišnej oblasti, je veľmi prínosné. Získavanie nových skúseností a vedomostí mňa osobne veľmi obohacuje. Odporúčal by som to každému, najmä ľuďom, ktorí sa berú príliš vážne a cítia sa veľmi dôležití. Špeciálne v oblasti médií je ich dosť. V Austrálii som takmer rok v Sydney okrem štúdia angličtiny pracoval ako pomocná sila v kuchyni, čašník v reštaurácii a v centre pre organizovanie svadieb a rôznych podujatí. Tiež ako barista či predavač špecialít z grilu.

V Kanade som najprv rok popri štúdiu pracoval ako predavač v obchode. Po návrate na Slovensko som sa do Vancouveru po ponuke majiteľov obchodu opäť na rok vrátil ako jeho manažér. Zvyšných 58 krajín som navštívil už len ako bežný turista, aj keď v prípade Indonézie a Južnej Kórei to bolo spolu na mesiace, nie týždne.

Vždy som na tebe obdivovala, že si sa nebál prerušiť kariéru na Slovensku a ísť si za svojím snom. Čo by si poradil ľuďom, ktorí s takýmto krokom váhajú? Ako nájsť odvahu?

Odvahu budú skôr potrebovať pre zvládnutie nepochopenia blízkych a okolia, ktorí by nič také ako stratu skvelého zamestnania neriskovali. Ísť do neznáma za novým prináša aj objavovanie nového v sebe, tiež pochopenie pre iné kultúry, zmýšľanie ľudí a spôsob ich života. Dáva to človeku nadhľad a iný pohľad na „problémy“, ktoré zrazu nemusia stáť ani za zmienku. Myslím si, že to dosť dobrá inšpirácia.

Pomerne nedávno si sa po niekoľkých rokoch na striedačku v Kanade a na Slovensku rozhodol predsa len vrátiť domov. Aký bol život v Kanade? Čím ťa táto krajina očarila a, naopak, v čom tam bol život náročnejší než u nás?

Nie, nezarobil som si tam dobre a nevrátil som sa s peniazmi. To je len odpoveď na otázku, na ktorú tu často odpovedám. Pobyt tam som si musel dotovať z úspor, keďže na zaplatenie ubytovania, stravy a auta ani plat manažéra obchodu nestačí. Viete ale, čo robia ľudia v meste, keď vystupujú z autobusu? Nahlas sa vodičovi poďakujú. Často sa pri očnom kontakte s neznámymi pozdravia na ulici a usmejú, počas turistiky sa zdravia vždy, dajú sa do reči kdekoľvek, aj počas krátkeho stretnutia. Ľudia v službách a na úradoch sú priateľskí a nadmieru ochotní. V takejto atmosfére sa žije veľmi príjemne. Človek sa ale musí obracať a väčšina ľudí má viacero zamestnaní, aby to finančne zvládli, no robia to s úsmevom. O pestrosti kultúr, etník a jazykov ani nehovorím. Na túto rôznorodosť sú pyšní a pochopenie pre ňu dávajú na vedomie, vrátane miestnej vlády. 

V určitom životnom období si si spravil aj sabatikal a len cestoval po svete. Kde všade si v rámci tejto niekoľkomesačnej cesty zavítal?

Pracoval som vtedy v televízii, v rádiu a spieval s orchestrom. Skĺbiť to bolo náročné, horšie však bolo naplánovať si na jeden termín všade voľno a oddýchnuť si. Popravde, bolo to nemožné. Povedal som si teda, že najlepšie bude ukončiť to na čas, ako sa mi to bude hodiť, cestovať a po návrate si nastaviť povinnosti po novom. Aby to ale nebolo len o cestovaní, prihlásil som sa vtedy aj na jeden meditačný pobyt v horách na ostrove Jáva a bol skvelý. Desať dní bez rozprávania a očného kontaktu či s bolestivými sedeniami v tureckom sede bez pohnutia. Cestu som mal naplánovanú len po tento moment. Začal som ju na Kube, pokračovali USA, Kanada, Havajské ostrovy, Japonsko, Singapur, Malajzia a Indonézia. Po meditácii potom ešte Thajsko, Vietnam, Južná Kórea, neskôr Bahamy, Mexiko, Maldivy, Argentína, Čile, Kolumbia a Panama. Aj Čínu určite odporúčam.  

Zo všetkých krajín, ktoré si precestoval, na ktoré máš najkrajšie spomienky?

Najzaujímavejšie pre mňa boli Južná Kórea, Čína, Japonsko a, samozrejme, Kanada. Kanada otvorenosťou, Južná Kórea kultúrou a zmyslom ľudí pre humor, Japonsko systémom, presnosťou a starostlivosťou o veci, aby slúžili čo najdlhšie. Čína využívaním technológií v bežnom živote, ktoré sú užitočné, a vďaka ktorým sa človek cíti ako v budúcnosti. 

Je nejaká krajina, do ktorej by si sa už nikdy nevrátil? 

Ak aj mám na niektorú z krajín nie najlepšie spomienky, návrat do nej neodmietnem, aby som svoj názor na ňu mohol zmeniť. No ak by som mal predsa len nejakú spomenúť konkrétne, bola by to Kuba, po ktorej som cestoval sám, býval som v ubytovaní miestnych a rád by som tam už nebol vnímaný len ako „bohatý“ turista. 

Zastihnúť ťa doma je pre tvojich priateľov priam nadľudský výkon. Takmer vždy, keď máš voľný týždeň, alebo hoci len víkend, vyrážaš na výlety do cudziny. Ktoré destinácie v dostupnej vzdialenosti od Slovenska si si obľúbil a odporučil by si ich aj našim čitateľom?

Odporúčam napríklad Slovinsko. Príroda, ľudia, ústretovosť a snaha ponúknuť čo najlepší servis človek ocení. Navyše, autom je tam človek za pár hodín.

Predpokladám, že aj toto leto sa u teba nesie v znamení cestovania. Prezradíš nám, kam sa chystáš?

Najbližšie to bude práve Slovinsko. Cyklotrasy, vinárstva, návštevy priateľov. Budem sa snažiť okrem základov jazyka naučiť konečne aj niečo viac.

Keď necestuješ a nemoderuješ, čomu sa ešte vo voľnom čase venuješ?

Pred odchodom do Kanady som sa venoval aj interiérovému dizajnu. Teším sa, že po dlhšej dobe sa budem opäť venovať premene a vylepšeniu jednej nehnuteľnosti, na ktorej budem teraz vo voľnom čase pracovať. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK