Streda 3. septembra, 2025
Ilustračná fotografia (Krakenimages.com/ Shutterstock)

Lupus sa s vekom často zlepšuje, vedci zistili prečo

Pochopenie toho, prečo sa lupus vekom často zlepšuje, by mohlo ponúknuť nové možnosti liečby.

Lupus je chronické ochorenie, ktoré má nezvyčajný priebeh. Namiesto toho, aby sa s vekom zhoršoval, sa často stáva menej závažným. Vedci teraz po prvýkrát vysvetlili prečo. Nový výskum Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF) ukázal, že u ľudí s lupusom sa s vekom znižuje aktivita určitých imunitných génov.

„Ak pacienti prekonajú tieto rizikové desaťročia, niekedy dôjde k výraznému zlepšeniu,“ uviedla vo vyhlásení autorka štúdie Dr. Sarah Pattersonová, odborná asistentka medicíny na UCSF. „So svojimi mladšími pacientami s lupusom vo veku 20, 30 a 40 rokov sa vídavam každé dva mesiace, aby som pozorne monitorovala príznaky závážneho ochorenia, ale mnohých zo svojich starších pacientov vidím len raz ročne, aby som sa zistila, ako sa majú.“

Prekonanie rizikových desaťročí

Lupus alebo systémový lupus erythematosus sa považuje za „klasické“ autoimúnne ochorenie, pretože vykazuje hlavné charakteristiky, ktoré spôsobujú poruchu imunitného systému a systémový zápal. Ovplyvňuje kĺby, kožu, obličky, pľúca, krvné cievy, srdce, mozog aj nervový systém. U mladých pacientov môže byť obzvlášť agresívny.

„Lupus u mladších jedincov môže viesť k agresívnejšiemu poškodeniu obličiek,“ uviedla Dr. Viktoryia Kazlouskayová, dvojnásobne certifikovaná dermatologička, zakladateľka a lekárska riaditeľka Dermatology Circle v New Yorku, ktorá sa nepodieľala na štúdii. „Počas mojej rezidentúry v Brooklyne som to videla na vlastné oči… mladých pacientov, ktorí už boli na dialýze na podporu funkcie obličiek.“

Na rozdiel od mnohých iných dlhodobých ochorení sa však tento stav často zmierňuje, keď pacienti dosiahnu vek 60 až 70 rokov. Štúdia uverejnená v júni v časopise Science Translational Medicine analyzovala krvné vzorky od 287 pacientov s lupusom a od 928 zdravých kontrolných osôb vo veku od 20 do 83 rokov.

Vedci zistili, že starnutie znižuje aktivitu niektorých génov zapojených do imunitných reakcií, najmä génov stimulovaných interferónmi – proteínmi vytváranými telom pre boj s infekciami. Pokles imunitnej aktivity súvisel s nižšou hladinou zápalových proteínov v krvi.

Zápal sa s vekom znižuje

S pribúdajúcim vekom zdravých dospelých stúpa úroveň zápalu v ich tele v dôsledku silnejšej aktivity génov a proteínov zodpovedných za zápal, čo je proces nazývaný „zápalové starnutie“ (inflammaging). U pacientov s lupusom však prejavy týchto génov a proteínov, ktoré sú v strednom veku abnormálne vysoké, s vekom skutočne klesajú.

„Nebolo to úplne naopak,“ dodáva hlavný autor štúdie Dr. Chaz Langelier, odborný asistent medicíny na UCSF. „Pacienti s lupusom mali aj vo vyššom veku stále vyššiu úroveň zápalových signálov ako zdraví dospelí.“ Vedci zistili, že pokles imunitnej aktivity súvisel s nižšou hladinou interferónov v krvi, ktoré sa podieľajú na antivírusovej aktivite. Objavili tiež epigenetické zmeny súvisiace so starnutím – teda zmeny ovplyvňujúce aktiváciu génov bez zmeny samotnej sekvencie DNA.

Tieto poznatky naznačujú, že epigenetické zmeny môžu hrať úlohu v postupnom znižovaní aktivity ochorenia, a podporujú myšlienku, že narušenie interferónovej signalizácie by mohlo byť sľubným prístupom k liečbe lupusu. „Zistenie, že určité antivírusové gény sa s vekom stávajú menej aktívnymi, by mohlo poskytnúť cenné informácie, ktoré môžu ovplyvniť spôsob monitorovania alebo liečby ochorenia v rôznych vekových skupinách,“ uviedla pre The Epoch Times Dr. Brynna Connorová, členka Americkej akadémie medicíny proti starnutiu a regeneratívnej medicíny a ambasádorka v oblasti zdravotnej starostlivosti na NorthWestPharmacy.com, ktorá sa na štúdii nepodieľala.

Connorová však dodala, že hoci nie je nemožné, aby sa riziko závažných vzplanutí lupusu s vekom znížilo, niektorí pacienti môžu naďalej pociťovať nižšiu aktivitu ochorenia, zatiaľ čo u iných sa môžu objaviť nové postihnutia orgánov. Okrem toho môže starnutie komplikovať rozhodovanie o liečbe z dôvodu iných zdravotných problémov a meniacej sa schopnosti organizmu tolerovať lieky, ako sú nesteroidné antiflogistiká alebo kortikosteroidy.

Širšie uplatnenie vo výskume

Vedci plánujú preskúmať, či lieky blokujúce interferóny sú viac alebo menej účinné u pacientov v rôznych vekových skupinách, a dúfajú, že výskum rozšíria aj na iné ochorenia spojené so zápalom, ako je reumatoidná artritída, chronická obštrukčná pľúcna choroba a kôrnatenie tepien.

„Okrem lupusu má táto štúdia širšie dôsledky pre výskum autoimúnnych ochorení, pretože naznačuje, že imunitný systém sa počas života nespráva rovnako,“ skonštatovala Connorová. Lepšie porozumenie tomu, ako sa s vekom mení expresia imunitných génov, pomôže lekárom presnejšie predpovedať priebeh ochorenia a prispôsobiť stratégiu liečby, dodala.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj