Skrytý arzenál kryptomien iránskeho režimu (Komentár)
V roku 2025 dosiahla hodnota iránskeho kryptomenového ekosystému viac ako 7,78 miliardy dolárov, ako vyplýva z údajov spoločnosti Chainalysis. Uprostred hospodárskeho kolapsu a geopolitických otrasov ide v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o výrazný nárast.
Pre bežných Iráncov – približne každého šiesteho obyvateľa – sa kryptomeny stali životne dôležitou istotou. Vzhľadom na neustále znehodnocovanie rialu (od roku 2018 poklesol takmer o 90 %), chronickú infláciu na úrovni 40 až 50 % a časté výpadky elektriny či internetu počas protestov sa ľudia obracali na bitcoin a stabilné kryptomeny naviazané na americký dolár (USDT) v sieti Tron. Hromadné výbery bitcoinov sa často zhodovali s domácimi nepokojmi a regionálnymi konfliktami.
Tento alternatívny finančný systém sa však zároveň stal účinným nástrojom štátnej moci. Islamské revolučné gardy (IRGC) postupne ovládli toky kryptomien v krajine. Adresy spojené s IRGC prijali v roku 2025 viac ako 3 miliardy dolárov, kým v roku 2024 to boli 2 miliardy. V roku 2025 tak kontrolovali už viac ako polovicu všetkých kryptomien, ktoré smerovali do Iránu. Tieto údaje predstavujú konzervatívne odhady založené na identifikovaných a sankcionovaných peňaženkách.
Režim a jeho zástupné štruktúry využívali tieto prostriedky na podporu nelegálneho predaja ropy, na obstarávanie tovaru dvojakého použitia pre raketové a dronové programy, na financovanie regionálnych milícií, ako sú Hizballáh, Hamas a Húsíovia, a na udržiavanie operácií zameraných na obchádzanie sankcií. USDT v sieti Tron (USDT-TRC20) sa stal preferovaným kanálom vďaka svojej rýchlosti, likvidite a relatívnej odolnosti. Iránske ministerstvo obrany dokonca začalo otvorene ponúkať, že za vývoz zbraní bude prijímať kryptomeny.
Táto dvojtvárnosť kryptomien nadväzuje na históriu siete Tor – anonymizačnej siete pôvodne vyvinutej americkými spravodajskými službami na ochranu špiónov a informátorov. Sieť Tor, navrhnutá na bezpečnú komunikáciu, dnes slúži nielen legitímnym snahám o ochranu súkromia a disidentom v represívnych režimoch, ale aj rozsiahlym kriminálnym ekosystémom na dark webe. Rovnako ako v prípade Toru platí aj tu, že tie isté technické vlastnosti – ako decentralizácia, používanie pseudonymov, prevody bez hraníc a odolnosť voči cenzúre –, ktoré pomáhajú bežným ľuďom uniknúť pred tyraniou, umožňujú aj režimom a škodlivým aktérom obchádzať zodpovednosť.
Verejné obstarávanie a pranie špinavých peňazí
Len čo sa výnosy z ropy alebo iné príjmy režimu dostali do kryptosystému, prešli sofistikovaným medzinárodným kanálom určeným na premenu finančných prostriedkov na vojenské účely. Iránsku ropu – nakupovanú predovšetkým čínskymi rafinériami typu „teapot“ – prepravovali tankery tieňovej flotily a platby za ňu často prebiehali prostredníctvom tieňových bankových sietí. Čínske rafinérie typu „teapot“ sú malé, súkromné a nezávislé prevádzky, ktoré spracúvajú výrazne zľavnenú ropu zo sankcionovaných krajín, ako je Irán, čím chránia veľké štátne firmy pred rizikom sankcií.
Výnosy následne smerovali do krycích spoločností v Spojených arabských emirátoch (SAE) a Hongkongu, kde ich iránski sprostredkovatelia previedli na stabilné kryptomeny, najmä USDT v sieti Tron.
Hlavní sprostredkovatelia, medzi ktorých patrili iránski štátni príslušníci Alírezá Derachšán a Araš Estakí Alívand, koordinovali nákup kryptomien v hodnote viac ako 100 miliónov dolárov. Tieto prostriedky priamo súviseli s predajom iránskej ropy v rokoch 2023 až 2025. Obaja muži boli v septembri 2025 zaradení na sankčný zoznam Úradu pre kontrolu zahraničných aktív USA (OFAC). Prevádzkovali siete fiktívnych firiem so sídlom v SAE a Hongkongu vrátane subjektov ako Alpa Trading – FZCO, aby vrstvením transakcií zakrývali pôvod peňazí aj platby za tovar dvojakého použitia.
Tieto prostriedky financovali obstarávanie zásadných komponentov pre iránske dronové a raketové programy – najmä elektroniku, polovodiče, batérie a súčiastky bezpilotných lietadiel od dodávateľov z Číny a Hongkongu. Tovar bol často nesprávne označený a prekladaný s cieľom obísť vývozné kontroly, až nakoniec skončil v rukách jednotky IRGC-Qods Force, iránskeho ministerstva obrany a logistiky ozbrojených síl.
Dubaj slúžil roky ako centrálny uzol týchto operácií, pričom využíval zóny voľného obchodu, zmenárnikov (sarraf) a neformálne siete. Na začiatku roka 2026 však orgány SAE zatkli desiatky zmenárnikov spojených s IRGC, uzavreli ich kancelárie a zvažovali širšie zmrazenie aktív. Ide o jeden z najvýznamnejších zásahov do systému obchádzania sankcií v Teheráne. Napriek tomu tieto siete preukázali svoju odolnosť a pod tlakom sa prispôsobili novej situácii.
Hnacie sily: čínske siete na pranie špinavých peňazí
Posledná fáza procesu sa opiera o novú, silnú vrstvu profesionálnej zločineckej infraštruktúry: čínske siete na pranie špinavých peňazí (CMLN). Ich nedávny rýchly rozvoj sa javí ako nepredvídaný dôsledok zavedenia kapitálových kontrol v Číne vrátane rozsiahleho zákazu kryptomien a prísneho ročného limitu na devízové transakcie vo výške 50 000 dolárov.
Tieto sofistikované operácie zamerané na zisk fungujú ako komplexná služba typu „Amazon pre zločincov“. Často sú postavené na platformách pre záruky a úschovu peňazí fungujúcich cez Telegram, na sieťach peňažných kuriérov, neformálnych mimoburzových obchodných miestach a viacvrstvových peňaženkových štruktúrach.
Len v roku 2025 prešli cez siete CMLN nelegálne kryptomenové prostriedky v odhadovanej výške 16,1 miliardy dolárov, čo predstavuje približne 20 % všetkých známych globálnych aktivít v oblasti prania špinavých peňazí cez kryptomeny. Prostredníctvom viac ako 1 799 aktívnych peňaženiek prevádzali tieto siete približne 44 miliónov dolárov denne.
Širšie čínsky hovoriace siete zaisťovacích účtov a nelegálneho bankovníctva spracúvali ešte väčšie objemy. Podľa odhadov spoločnosti TRM Labs dosiahli v roku 2025 toky kryptomien výšku 100 až 103 miliárd dolárov. Tieto subjekty ponúkali spoľahlivé služby prania špinavých peňazí a prevádzali nelegálne stabilné kryptomeny (najmä spomínaný USDT na sieti Tron) na použiteľnú fiat menu (napríklad americký dolár), tovar alebo čisté aktíva, pričom minimalizovali riziko pre klientov.
Siete CMLN slúžili širokej klientele vrátane prevádzkovateľov podvodov, ransomwarových skupín aj sankcionovaných štátnych aktérov. Pomáhali prať výnosy zo severokórejských hackerských útokov vrátane rekordnej krádeže na burze Bybit v roku 2025, podporovali ruské toky obchádzajúce sankcie a umožňovali iránskym sieťam prepojeným na IRGC prevádzať kryptomeny spojené s ropou na tradičné meny a uhrádzať platby za tovar dvojakého použitia. Tieto siete zabezpečovali rozhodujúcu záverečnú fázu, ktorá premieňala nelegálne kryptomeny na finančné zdroje zbrojných programov a spojeneckých síl.
Napriek represívnym opatreniam – ako napríklad zaradeniu kambodžskej skupiny Huione Group americkým úradom FinCEN (sieť na boj proti finančnej kriminalite) v roku 2025 medzi subjekty zapojené do prania špinavých peňazí – sa tieto siete ukázali ako mimoriadne odolné a rýchlo prešli na nové platformy a služby.
Hoci sa zdá, že čínske siete na pranie špinavých peňazí nie sú pod priamym operačným vedením Čínskej komunistickej strany, vyrástli do miliardového odvetvia s pozoruhodne dlhou životnosťou. Vzhľadom na to, že komunistická strana má prísnu kontrolu nad čínskym finančným systémom, internetom a tokom kapitálu a agresívne zasahuje vždy, keď vníma ohrozenie finančnej stability alebo politickej kontroly, bolo by mimoriadne ťažké udržať takúto rozsiahlu cezhraničnú činnosť bez tichého súhlasu Pekingu.
Výhľad do budúcnosti
Výrazne prokryptomenová domáca politika Trumpovej administratívy vrátane vytvorenia strategickej bitcoinovej rezervy je v kontraste s jej agresívnym postupom proti nepriateľskému využívaniu digitálnych aktív. Analýza údajov z blockchainu upriamila pozornosť USA na nákupné siete IRGC, toky ruských stabilných kryptomien a krádeže zo strany Severnej Kórey.
V rámci svojej kampane „maximálneho tlaku“ zaviedol OFAC amerického ministerstva financií v januári 2026 sankcie na celé kryptoburzy vrátane spoločností Zedcex a Zedxion registrovaných vo Veľkej Británii. Tieto burzy spracúvali veľké objemy finančných prostriedkov spojených s IRGC vrátane transakcií na burze Zedcex v celkovej hodnote presahujúcej 94 miliárd dolárov.
Kryptomeny sa stali významným bojiskom: predstavujú poslednú istotu pre civilistov v ekonomikách, na ktoré sú uvalené sankcie, a zároveň nástroj pre represívne režimy a financovanie trestnej činnosti. Keďže sa siete slúžiace na obchádzanie sankcií neustále prispôsobujú a presúvajú, zostáva otázne, či snahy o ich narušenie budú z dlhodobého hľadiska úspešné.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanoviská Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.