Svet

Kde sú „hranice medzi ochranou a sledovaním“? Odpovedá generál českej vojenskej rozviedky

Aktuálny prípad obvinenia českého Veliteľstva informačných a kybernetických síl z údajného zberu osobných dát osôb a ich názorov a postojov, ako aj prípad vypnutia prístupu k webovým stránkam označeným Vojenskou rozviedkou po invázii na Ukrajinu, otvorili otázky, kam až vedú zákonné hranice ochrany štátu.

Zástupca riaditeľa českej Vojenskej rozviedky, brigádny generál Václav Žid, sa tejto téme čiastočne venoval v rozhovore pre reláciu Cybercast z 31. týždňa. Kam podľa neho môže vojenská rozviedka zasahovať, aké kontrolné mechanizmy má vláda a ako systém povolení bráni možnému procesu „sprisahania“?

Na otázku, kde sú „hranice medzi ochranou a sledovaním“, začal generál historickou retrospektívou a vnímaním tajných služieb časťou verejnosti, ktorá má skúsenosti s bývalým režimom pred rokom 1989.

„Nie je to zložité. Problém je možno historický. Mnohí z nás stále majú takú tú spojku – spravodajská služba, možno niečo ako ŠtB, možno špehovanie, možno sledovanie,“ hovorí Žid.

ŠtB je skratka pre Štátnu bezpečnosť, ktorá bola neslávne známou tajnou službou komunistického režimu v bývalom Československu. Vykonávala rad operácií, ako boli akcie Asanácia alebo Kámen a mnohé ďalšie, ktoré nútili nepohodlných občanov opustiť štát alebo prenasledovali kritikov komunistického režimu.

Podľa Žida došlo po páde komunistického režimu v roku 1989 k „rozmontovaniu toho aparátu“ tajných služieb, ktoré mali byť následne znovu „vybudované na demokratických základoch“. O vývoji českej rozviedky hovorili v apríli aj riaditelia českých tajných služieb.

Podľa Žida napríklad spravodajskí pracovníci vo Veľkej Británii podobné historické „bloky“ u súkromných firiem alebo verejnosti nevnímajú. „Je to o tej dôvere a tá sa musí nejaký čas budovať,“ opisuje situáciu Žid.

Rozviedka v prípadoch spolupráce so súkromným sektorom „uzatvára zmluvy so súkromnými spoločnosťami“, pričom spoločnosti poskytujú „net flow“, otvorený protokol o monitorovaní sieťovej prevádzky na základe IP adries, čo poskytuje správcom siete podrobný náhľad do prevádzky siete v reálnom čase.

Útoky majú dnes širšie zábery a ich efekt sa premieta do všetkých domén. Pred silovým útokom prichádza kybernetický útok a dezinformačné operácie. „Dohodneme sa na nejakom spoločnom nástroji detekcie,“ vysvetľuje Žid spoluprácu s tým, že má byť v súlade so zákonmi.

„Myslím si, že sledovanie alebo akýkoľvek spravodajský prostriedok, ktorý by mohol narušiť základné práva a slobody, je v zákone jasne definovaný,“ hovorí Žid. „Ak niečo také chcete mať, musíte mať dokumentáciu, musíte mať povolenie predsedu senátu Najvyššieho súdu, takže by sa v tom reťazci muselo strašne veľa ľudí dohodnúť, aby urobili niečo nezákonné.“

Podľa generála existuje v systéme tiež „niekoľkostupňová kontrola“ a po novom má rozviedka tiež inšpektora kybernetickej obrany, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť. „Je síce z bezpečnostných dôvodov zamestnancom Vojenskej rozviedky,“ ale podľa Žida je „podriadený priamo ministerke obrany, nie niekomu vnútri Vojenskej rozviedky“.

Podľa generála nebezpečenstvo zo strany štátnych služieb pre slobodu a ľudské práva nehrozí, ale zároveň pripúšťa, že „dnes je (v kybernetickom priestore) celý rad subjektov, ktoré môžu niečo sledovať“.

Na rozdiel od bezpečnostného aparátu, ktorý má podľa generála „pomerne jasné pravidlá“, v prípade súkromných sietí „prechádzame do segmentu, ktorý už tak regulovaný nie je“. Podľa Žida sa spravodajské služby budú musieť v budúcnosti pripraviť na spracovávanie „obrovského objemu dát, vyznať sa v ňom, nájsť v ňom to podstatné a odlíšiť to od nepodstatného, syntetického, generovaného obsahu“.

„To bude veľmi náročné. Kto to bude vedieť, bude mať asi výhodu, kto nie, stratí relevantnosť,“ myslí si generál. „Druhou vecou bude rýchlosť… bude tlak na to, aby sa rozhodovalo čo najrýchlejšie“.

Ďalšou vecou, s ktorou budú musieť spravodajské služby počítať, sú útoky, ktoré majú širší záber a ich efekt sa „premieta do všetkých domén“. „Už to nie je len o kyberpriestore. Ak pôjde o silový útok, predchádzať mu bude kybernetický útok a dezinformačné operácie,“ hovorí Žid, podľa ktorého možno očakávať aj útoky na cloudové úložiská dát.

„Trochu sa obávam informačného priestoru. Stále mám dojem, že informačný priestor tvoria médiá, sociálne platformy a podobne, ale v Európe nič také nemáme,“ hovorí generál a naráža na skutočnosť, že platforma TikTok je z Číny, Facebook a X (predtým Twitter) z USA. „My nevlastníme ani tie algoritmy, ale je nám amplifikovaný nejaký obsah, ktorý nie je relevantný, ale je dôležitý pre ten engagement. V tom vidím zásadné riziko do budúcnosti.“

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK