Život bez finančných záväzkov: Ako sa býva v mobilnom dome? (rozhovor + foto)
„Nie ste otrokom svojho vlastného príbytku, nemusíte ho živiť splátkami a môžete robiť iné veci, ktoré vás bavia,“ hovorí Marek Antal, ktorý so svojou ženou býva v mobilnom dome.
Bývanie v mobilnom dome sa stáva čoraz viac atraktívnejšou alternatívou pre tých, ktorí túžia po slobode, nezávislosti, jednoduchosti a udržateľnom životnom štýle. Z okolia Detvy k nám prichádza príbeh manželov Antalovcov, ktorí sa rozhodli opustiť konvenčný spôsob života a pustiť sa do dobrodružstva na Detvianskej Hute. V rozhovore pre denník Epoch Times Slovensko nám manželia Marek a Janka priblížili svoje dôvody vedúce k rozhodnutiu bývať v mobilnom dome a porozprávali nám o svojej ceste za šťastím.
V okolitých štátoch nie sú alternatívne možnosti bývania novinkou. Čoraz viac nadšencov začína svoju dráhu samostatného bývania v mobilných alebo kontajnerových domoch, jurte či dokonca minidome, v tzv. „tiny house“. Výhodná obstarávacia cena a nízke náklady na bývanie z nich robia príťažlivú formu bývania, ktoré sa plnohodnotne vyrovná bývaniu v dome či v byte.
Ponorte sa s nami do príbehu ľudí, ktorí si vybrali menej tradičnú cestu, objavujú jej krásy a sú príkladom toho, že je možné bývať plnohodnotne aj inak.
Z akých dôvodov ste sa rozhodli pre alternatívne bývanie v mobilnom dome?
Pochádzame z okolia Banskej Bystrice a veľmi nás lákala príroda. Najprv sme si kúpili starý rodinný dom na rekonštrukciu a nevideli sme koniec úpravám, bol to taký kolotoč. Starať sa o dom bolo náročné, mali sme hypotéku, pritom sme podnikali a už sme to tak nezvládali. Chceli sme sa z toho začarovaného kruhu vymaniť. Hľadali sme riešenie a napadla nám myšlienka predaja domu. Prišli sme na to, že jediná vhodná cesta pre nás je odísť odtiaľ, kde sme boli, zbaviť sa všetkého, čo máme a začať odznova inde. Vždy sme mali radi hory a preferovali sme tichšie miesta, kde človek má pokoj potrebný k životu a našli sme ho tu na Detvianskej hute.
Už predtým sme si kúpili starú maringotku, my nikdy neobsedíme na jednom mieste, ten život je predsalen krátky, nevieme žiť na jednom mieste 60 rokov alebo chodiť 50 rokov do jednej práce. Keď si na dôchodku položíte otázku, čo ste dosiahli, či ste robili to, čo ste chceli a poviete si nie…tak toto sme nechceli.
Ide o to, že systém ako taký nás akoby nútil robiť to, čo robia všetci. Musíme si kúpiť alebo prenajať byt, zobrať si hypotéku, byť závislý na elektrárňach, vodárňach, sociálnych istotách.
Vždy sme chceli byť sebestační. Nie sme napojení na elektrinu, máme vlastnú fotovoltaiku, studňu, nepotrebujeme zarábať veľké peniaze, lebo ich ani nemáme kde míňať. Toto nás lákalo, nie sme hippies, sme normálni ľudia, ktorí si jednoducho uvedomili, že tento systém nás tlačí do niečoho, čo veľa ľudí ani nechce, ale nemajú inú cestu. Nevedia sa vymaniť z kolobehu požiadaviek spoločnosti, vyhodiť prácu, sociálne istoty a ísť na lazy, do hory. Z nášho okolia by to nespravil nikto, lebo by sa báli. My sme akoby zahodili všetky svoje korene a odišli sme na iné miesto, aby sme mohli viesť odlišný životný štýl, než ako je bežné.
Kde ste sa inšpirovali? Odkiaľ ste čerpali informácie o tom, ako na to, čo všetko bude treba vybaviť a čo musí dom obsahovať, aby sa v ňom dalo plnohodnotne bývať?
Počas covidu sme kúpili maringotku o veľkosti asi 14 m2 a povedali sme si, že by sme tu dokázali aj žiť. Vtesnali sme tam všetko – kuchyňu, spálňu, obývačku, sprchu a býval tam s nami 40 kilový vlčiak. Povedali sme si, že keby bol ten priestor o trochu väčší, bolo by to ideálne. Nechceli sme hypotéku, skôr sme sa jej chceli zbaviť a kúpili sme pozemok za dobrú cenu, tak aby sme sa vtesnali do sumy, ktorá nám ostala. A takto bývame na lúke.
Ako máte riešenú elektriku, vodu, odpad? Platíte daň z nehnuteľnosti?
Elektrika je zo slnka. Keď nesvieti, neperieme, keď svieti, operieme, čo treba, ide umývačka a prispôsobujeme sa počasiu. Všetko, čo má väčší odber, ide za lepšieho počasia. Vypočítali sme si, koľko máme energie a čo môžeme pustiť. Pokiaľ sa večer chceme osprchovať, tak musíme mať určitú energiu. Ak nemáme, vodu si ohrejeme.
Potom máme studňu. V lete je jej niekedy menej, ale my sa nesprchujeme dlho. Je veľa mobilných domov, ktoré majú elektrinu, ale my sme sa chceli odstrihnúť od sietí a tie panely sú obrovský systém, utiahnu všetko.
Čerpadlo ide tiež z fotovoltaiky. Daň budeme platiť normálne ako za dom, keď prejde legislatívnymi predpismi, bude sa za dom považovať. Odpad je riešený formou žumpy.
Ako je to s povoleniami a ohláškou?
Niektoré domy sú len na ohlášku, ako drobná stavba. Ak máte pozemok, mal by byť zahrnutý v územnom pláne obce ako stavebný, ak nie je, mali by ste o to požiadať. Pokiaľ obce nemajú územný plán, pozemok musí prejsť schvaľovacím procesom. U nás to trvalo 3-4 mesiace. Keď ste zaradení v územnom pláne, stačí vám klasické stavebné povolenie, pretože ste kúpili hotový výrobok, máte certifikáty, požiarnu ochranu, minimálne polovica vybavovačiek a behačiek vám odpadáva. Ale musí to byť certifikovaný dom a mať všetky papiere, ktoré sa k drevostavbe vyžadujú, aby to úrady akceptovali.
Keď chcete mať mobilný dom evidovaný ako rodinný, musí byť spojený so zemou. Ak ho chcete ako rekreačný objekt, potom stačí, aby stál na vrutoch.
Máte záložný zdroj energie?
Centrálu na benzín. Používame ju však výnimočne. Väčšinou v zime, keď sú temné dni a týždeň či dva nevyjde slnko. Moderné fotovoltaické panely získavajú energiu, aj keď je pod mrakom, stačí to na osvetlenie, chladničku, takže centrálu veľmi používať nemusíme. Keď nasneží a panely sú zasnežené, energetický príjem je samozrejme nulový, ale my ich máme na konštrukcii spojenej so zemou. Máme k nim teda dobrý prístup a podľa potreby sneh odhrnieme.
V čom je takéto bývanie odlišné od bývania v dome či byte?
Dom stojí na zemných vrutoch, alebo v našom prípade na betónových základoch – troch pásoch. Asi 80 % z roka tu silno fúka vietor, tak sa nám to zdalo lepšie mať betónový základ. Naša stodola je na vrutoch, ale jedna strana padla o 3-4 cm, preto nám prišlo bezpečnejšie postaviť náš mobilný dom na betónové pásy. Nechcel som, aby sa to pohupovalo alebo plávalo a na týchto pásoch je to skutočne úplne stabilné, akoby ste chodili v dome. Sú aj firmy, ktoré urobia profesionálne 2 metrové vruty a dom sa nepohne.
Ľudia chcú u nás mať všetko z tehly, iné formy bývania sa u nich stretávajú s predsudkami. Návšteva, ktorá k nám príde, je často milo prekvapená a aj životnosť domu je vyše 50 rokov.
Aj vďaka prenájmu našej maringotky sme chceli ľuďom ukázať, aké je to žiť v menšom priestore, aby si to mohli vyskúšať a predstaviť si to predtým, ako sa rozhodnú takto žiť. Naši predkovia žijúci v dreveniciach nemali to, čo máme dnes my, veci považované za štandard. Neuvedomujeme si, odkiaľ všetko pochádza a koľko málo by nám stačilo k životu. V maringotke ľudia zistia, koľko vody alebo elektriny spotrebujú, vedia presne, kedy klesne elektrina pod určité hodnoty a už môžu iba svietiť. Nie je to o tom len tak prísť domov a zapnúť tv, rádio, mať teplú vodu. Takto si ľudia vedia vyskúšať, aké to je žiť nezávisle mimo systému, bez inžinierskych sietí, keď treba priložiť drevo do ohňa, aby udržali teplo.
Maringotka Antalovcov, ktorú si je možné prenajať (Foto: Marek Antal)
Pokiaľ ide o obstarávaciu cenu, je nižšia? Sú aj náklady na bývanie lacnejšie?
Teraz sa vyrábajú mobilné domy s inou technológiou, je to drevostavba, ktorou sa dá hýbať. Má energetické certifikáty a malé náklady na život.
Náš dom vyšiel na 53 000 eur. Ešte sme si museli zaplatiť architekta, aby stavebný úrad videl plány, ktoré ide schvaľovať.
Okrem dreva, ktoré kupujeme na zimu, nemáme iné náklady na bývanie. Z 12 kubíkov dreva, čo sme mali na túto zimu, sme spotrebovali asi 6-7. Máme podlahové kúrenie, len náš fotovoltaický systém to neutiahne. Raz, keď budeme starí a nebudeme vládať oprašovať panely od snehu a vláčiť drevo, vtedy si dáme zaviesť elektrinu a budeme žiť bez námahy a obmedzení, ale momentálne to nepotrebujeme.
Ako vyzerá vaše bývanie, koľko máte izieb?
Náš mobilný dom má 45 m2 a je dvojizbový. Je v ňom spálňa, špajza s technickou miestnosťou, kúpeľňa, obývačka s kuchyňou. Najskôr sme postavili stodolu, aby sme mali kam uložiť svoje veci a až potom sme kúpili dom. Pýtali sme sa samých seba, či na všetko bude dostatok miesta, ale naozaj nám stačí to, čo máme. Človek toho nepotrebuje veľa a máme aj menej vecí ako ľudia obyčajne. Rozhodli sme sa žiť takýmto životným štýlom, aby sme mali väčšie možnosti.
Prerábali / dorábali ste si niečo aj svojpomocne, alebo bol váš domček ihneď hotový na bývanie?
Dneska vám vyrobia hotový dom, len si musíte kúpiť taký, ktorý spĺňa požiadavky. Pochodili sme asi 4 firmy, kým sme objavili Zdravý dom Košice. Majú obrovskú fabriku, pozreli sme si ukážkový dom.Vyšli nám v ústrety vo všetkom, čo sme chceli pozmeniť, boli veľmi korektní. Konštrukcia je limitujúca, ale dá sa pozmeniť. My sme chceli smrekovcový obklad, drevené stropy a biele steny, v ničom nebol problém.
Máte pocit, akoby ste bývali v klasickom dome?
Cítime sa tu ako v normálnom dome, rozdiel vidíme iba vo veľkosti.
Dnes sú technológie veľmi pokročilé, mobilný dom má pevnejšiu konštrukciu ako bežná drevostavba, musí sa dvíhať žeriavom, dochádza tam k otrasom a dom to vydrží. Nepopraskajú okná, ľudia sa nemusia báť. Ide len o to, že sa to volá mobilný dom a ľudí to niekedy odrádza.
Ako je to s bývaním v zime? Mobilný dom nemá tehlové steny, izby asi rýchlejšie vychladnú. Sú náklady na vykurovanie vysoké?
Keď máte mobilný dom 45 m2 a je zateplený, už keď zapálite sviečku, chodíte v tričku. Máme krb, ale celú zimu sú otvorené okná z trojskla. Je tu teplo z krbu, energeticky sa mobilný dom nedá porovnať s tehlovým domom. Bál som sa, lebo keď sme mali krb v tehlovom dome, teplo bolo iba v tej miestnosti, v ktorej bol krb umiestnený a inde už bol rozdiel 7 stupňov. Tu je to úplne iné.
Z čoho je váš domček vyrobený?
Je to drevostavba s klasickými KVH hranolmi, sušenými, kalibrovanými. Zateplený je 25 cm čadičovou vlnou. Ak ideme zvnútra, skladá sa zo sádrokartónovej steny, dreva, roštu, OSB dosiek, parozábrany, čadičovej vlny, nasleduje ďalšia drevená stena, otvorená prevetrávaná fasáda – v našom prípade sibírsky smrekovec. Môže tam byť samozrejme namiesto sibírskeho aj obyčajný smrek, umelina, je to iba otázka vkusu. Strecha je plechová.
Má takéto bývanie aj negatíva?
Okrem šírky domu nevidím žiadne negatíva. Prepraviť je možné iba 4 m a pokiaľ chcete dom umiestniť na miesto, kam sa nezmestíte kvôli stromom, nedoveziete ho. To je jediný limit. My sme museli cestou vypilovať stromy a uvoľniť cestu, pripraviť ju na dovezenie. Chodili sme von s metrom v ruke, k nám je cesta od Detvianskej huty poľná, museli sme ju očistiť.
Podcenili sme aj umiestnenie. Sme na kopci južnej strany a od rána do večera svieti slnko. Máme veľké presklené plochy a musíme eliminovať to slnko, lebo sa cítime niekedy ako v skleníku. Uvažovali sme nad klímou alebo nad prirodzeným zatienením okien. Budeme pristavovať terasu, ktorá zadrží slnečné lúče.
Keby slováci nemali predsudky a mobilný dom by nebol zaškatuľkovaný kvôli americkým filmom, ľudia by neboli tak zásadne proti nemu. Po vyskúšaní takéhoto bývania by mnohí zmenili názor. Zdá sa im, že je bývanie v mobilnom dome lacné, ale to iba z hľadiska prevádzky, veď 50 000 eur za dom tiež nie je málo peňazí. Prvotná investícia do fotovoltaiky bola tiež 10 000 eur, ale dnes sú už systémy vyspelé a vydržia vám bez údržby.
Veľa obcí a miest nie je stotožnených umiestniť vo svojom pláne takéto domy. Úradníci nemajú skúsenosti so zaradením mobilných domov do územného plánu. Aby bolo možné mať adresu a poštu, musia byť tieto domy registrované ako dom na bývanie.
Aké sú podľa vás najväčšie pozitíva bývania v mobilnom dome?
Nezávislosť. Nie ste otrokom svojho vlastného príbytku, nemusíte ho živiť splátkami a môžete robiť iné veci, ktoré vás bavia, napríklad cestovať, starať sa o záhradu, hospodárstvo. Nemusíme sem vrážať peniaze, ani nič opravovať. Systém je založený len na spotrebe, hypotéky sú tak nedostupné, že na ne ľudia jednoducho nemajú finančné prostriedky.
Žijeme normálny spoločenský, kultúrny a sociálny život, len s minimom nákladov a nemusíme tým pádom ani veľa zarábať. Systém nám prerastal cez hlavu a chceli sme z neho vybočiť a sčasti sa nám to aj podarilo. Mali sme firmu, 2 autá na leasing, hypotéku a neskutočné peniaze sa tam točili. Večer sme už len rozmýšľali, ako to dáme. Ľudia sa iba ženú za peniazmi, aby uspokojili svoje potreby, potreby štátu. Dá sa žiť aj inak. Minimalizovať svoje potreby.
Keď niekto ochorie, nezarába a keby sa nám nechcelo pracovať, nemusíme a predsa budeme stále fungovať. Systém nás nenúti pracovať ako otrokov, že musíme zarobiť napríklad 2 000 eur mesačne.
Nechceli sme dávať veľa peňazí na chod domácnosti, 500 eur hypotéka, potom energie a 700 eur je zrazu preč a to sme ešte nič neurobili a ani sme nakúpili stravu.
S akými reakciami sa stretávate od ľudí, keď sa dozvedia, že nebývate tradičným spôsobom?
Niektorí ľudia sa na nás pozerajú cez prsty, každý chce majetky, obrovské domy, len ste potom otrokom toho všetkého, stále musíte niečo robiť, zarábať peniaze a prispôsobovať sa systému. Ľudia stále neveria tomu, že takéto bývanie je plnohodnotné. Ja sa ráno zobudím a idem so psom do lesa, vypijem si tam kávu. To je pridaná hodnota, toto normálni ľudia v mestách nezažijú.
Stretávame sa aj so slovami, že v takýchto domoch bývajú v zahraničí bezdomovci, často musíme ľuďom ukazovať fotky, aby rozumeli, že máme normálne bývanie. My sme nešli do horšieho, ale do lepšieho, kúpeme sa vonku v kadi, dívame sa na prírodu, sme tu ako na dovolenke, sadnete si na bicykel a idete sa previezť. Veľa komunikujeme s ľuďmi o tejto forme alternatívneho bývania, len na Slovensku je bohužiaľ slabé povedomie o týchto možnostiach. Ľudia si radšej vezmú 200 000 eur hypotéku, ktorá ich bude vnútorne zožierať, ale budú si hľadať lepšiu prácu, aby si na ten svoj štandard zarobili. Potom cez víkend padnú do postele vyčerpaní s myšlienkou, že ich rovnaký týždeň čaká znova. Nám sa takýto život nepáči.
Mali sme 9 rokov palacinkáreň, prišiel covid a akosi sme potom vyhoreli. Osud nás sám nasmeroval, keď prišiel známy a nakoniec si od nás palacinkáreň kúpil. V máji 2024 bude rok, čo tu bývame. Predtým sme tu mali maringotku, v ktorej sme bývali asi 3 mesiace. Mali sme aj ovce, mali svoje mená, obojky, ale nemali sme pre ne prístrešok a tu sú zimy, že nafúka aj 1,5 m snehu, tak sme ich predali.
Máte hromozvod?
Ešte nie, ale sused má v okruhu.
Máte známych, ktorí bývajú rovnakým spôsobom a sú spokojní?
Máme známych bývajúcich v maringotke. Venujú sa pestovaniu zeleniny, zvieratám. Majú už veľké deti a vnúčatá.
V dnešných časoch, keď sú hypotéky vysoké a mnoho mladých si nemôže dovoliť kúpiť svoju vlastnú nehnuteľnosť, ponúka táto forma bývania nové možnosti. Keďže máte vlastnú, pozitívnu skúsenosť s bývaním v mobilnom dome, odporúčali by ste aj iným ísť do toho a nebáť sa?
Mobilný dom by som pokojne odporučil aj mladej rodine, je to dobrá cesta.
Bol by som rád, keby si ľudia prišli vyskúšať, aké to je fungovať napríklad v maringotke. Pokojne im tú našu zadarmo prenajmem a možno by povedali, že zmenili názor po pravej skúsenosti, pretože takto nemajú tušenie, o čom to je a zavrhujú niečo, čo nepoznajú.
Je otázkou času, kedy alternatívne bývanie začne akceptovať aj štát. Preto je toľko firiem vyrábajúcich tieto domy, lebo je o ne reálny záujem. Aj systém bude musieť akceptovať ľudí túžiacich žiť takýmto spôsobom života. Zvonku ten dom nepôsobí taký veľký, ako je vo vnútri. Naozaj máte veľkú obývačku ako doma. Dávnejšie prišiel na návštevu mužov kolega a povedal, že máme väčšiu spálňu ako oni v dome. Ľudia sa čudujú tomu, že sme odišli z mesta na lazy, nevedia to pochopiť.
Ďakujeme za rozhovor!
